Prejsť na článok

Prejsť na obsah

DRUHÁ KAPITOLA

„Cesta, pravda a život“

„Cesta, pravda a život“

„Buď mojím nasledovníkom“

1., 2. Prečo by sme my sami nikdy nemohli nájsť cestu k Bohu a čo pre nás v tomto smere urobil Ježiš Kristus?

 UŽ SI niekedy zablúdil? Možno si spomenieš, ako si cestoval k priateľovi alebo k príbuznému na návštevu a zrazu si sa ocitol na neznámej ceste. Zastavil si a opýtal si sa niekoho, kadiaľ máš ísť? Predstav si, ako by si sa cítil, keby ti ten človek nepovedal len to, ktorou cestou sa vydať, ale láskavo by ti povedal: „Len ma nasledujte. Ja vás tam zavediem.“ Určite by si cítil obrovskú úľavu!

2 V istom zmysle také niečo robí pre nás Ježiš Kristus. Sami by sme nikdy nemohli nájsť cestu k Bohu. Pre zdedený hriech a nedokonalosť svet ľudstva blúdi, je „oddelený od života, ktorý pochádza od Boha“. (Efezanom 4:17, 18) Potrebujeme pomoc, aby sme našli cestu. Ježiš, náš Vzor, nám neponúka len rady a usmernenia – láskavo robí pre nás viac. Ako sme sa dozvedeli v prvej kapitole, Ježiš nás pozýva: „Príď a buď mojím nasledovníkom.“ (Matúš 19:21) No uvádza tiež naliehavý dôvod, prečo by sme jeho pozvanie mali prijať. Pri jednej príležitosti Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6) Zamyslime sa nad niektorými dôvodmi, prečo je prístup k Otcovi možný jedine prostredníctvom Syna. Potom, keď budeme chápať tieto dôvody, pouvažujeme o tom, v akom zmysle je Ježiš „cesta, pravda a život“.

Dôležitá úloha v Jehovovom zámere

3. Prečo je prístup k Bohu možný jedine prostredníctvom Ježiša?

3 Prístup k Bohu je možný jedine prostredníctvom Ježiša v prvom rade preto, že Jehova uznal za vhodné zveriť svojmu Synovi tú najdôležitejšiu úlohu. a Otec urobil svojho Syna kľúčovou postavou v dovŕšení všetkých svojich zámerov. (2. Korinťanom 1:20; Kolosanom 1:18–20) Aby sme pochopili, akú dôležitú úlohu má Boží Syn, musíme sa zamyslieť nad tým, čo sa stalo v záhrade Eden, kde sa prvý ľudský pár pridal k Satanovi vo vzbure proti Jehovovi. (1. Mojžišova 2:16, 17; 3:1–6)

4. Aká otázka bola vznesená vzburou v Edene a čo sa Jehova rozhodol urobiť na jej vyriešenie?

4 Vzburou v Edene bola vznesená sporná otázka, ktorá sa týka všetkých Božích tvorov: Je ten, ktorý má meno Jehova, naozaj svätý, dobrý, spravodlivý a všetko, čo robí, robí z lásky? Aby sa táto dôležitá otázka vyriešila, Jehova rozhodol, že jeden z jeho dokonalých duchovných synov pôjde na zem. Neexistovala závažnejšia úloha než tá, ktorú mal tento syn vykonať – mal položiť svoj život, aby posvätil meno svojho Otca a poskytol výkupné na záchranu ľudstva. Keď tento syn, ktorého sa Jehova chystal vybrať, zostane verný až po smrť, umožní vyriešiť všetky ťažkosti, ktoré vznikli Satanovou vzburou. (Hebrejom 2:14, 15; 1. Jána 3:8) Ale Jehova mal milióny a milióny dokonalých duchovných synov. (Daniel 7:9, 10) Ktorého z nich vyberie, aby vykonal túto najdôležitejšiu úlohu? Jehova vybral svojho „jediného Syna“, ktorý sa stal neskôr známym ako Ježiš Kristus. (Ján 3:16)

5., 6. Ako dal Jehova najavo, že dôveruje svojmu Synovi, a na čom bola jeho dôvera založená?

5 Mala by nás Jehovova voľba prekvapovať? Vôbec nie! Otec svojmu jedinému Synovi plne dôveroval. Jehova o svojom Synovi stáročia pred jeho príchodom na zem predpovedal, že zostane verný napriek mnohému utrpeniu, ktoré zažije. (Izaiáš 53:3–7, 10–12; Skutky 8:32–35) Zamysli sa nad tým hlbšie. Tento Syn, rovnako ako ostatné inteligentné bytosti, mal slobodnú vôľu, a mohol si teda zvoliť vlastnú cestu. No Jehova mu tak dôveroval, že predpovedal, že mu zostane verný. Na čom bola jeho dôvera založená? Jedným slovom – na poznaní. Jehova pozná svojho Syna dôverne a vie, ako veľmi sa mu jeho Syn chce páčiť. (Ján 8:29; 14:31) Syn miluje svojho Otca a Otec zase miluje svojho Syna. (Ján 3:35) Láska, ktorú k sebe Otec so Synom cítia, medzi nimi vytvára nezničiteľné puto jednoty a dôvery. (Kolosanom 3:14)

6 Keď si teda uvedomíme, akú dôležitú úlohu má Syn, akú dôveru má v neho jeho Otec a aká láska ich spája, vôbec nás neprekvapuje, že prístup k Bohu je možný len prostredníctvom Ježiša. Existuje však aj ďalší dôvod, prečo nás len Syn môže priviesť k Otcovi.

Iba Syn vie všetko o Otcovi

7., 8. Prečo mohol Ježiš oprávnene povedať, že nikto nevie všetko o Otcovi, „iba Syn“?

7 Na to, aby sme mohli získať prístup k Jehovovi, musíme spĺňať určité požiadavky. (Žalm 15:1–5) Kto iný než Boží Syn by mohol lepšie vedieť, čo si to od človeka vyžaduje, aby spĺňal Božie normy a mal Božie schválenie? Ježiš povedal: „Môj Otec mi odovzdal všetko. Nikto nevie všetko o Synovi, iba Otec, a nikto nevie všetko o Otcovi, iba Syn a každý, komu ho Syn chce zjaviť.“ (Matúš 11:27) Preskúmajme teraz, prečo mohol Ježiš oprávnene a bez zveličovania povedať, že nikto nevie všetko o Otcovi, „iba Syn“.

8 Syn ako „prvorodený celého stvorenia“ sa teší z mimoriadne dôverného vzťahu s Jehovom. (Kolosanom 1:15) Predstav si, aký blízky vzťah sa medzi Otcom a Synom rozvinul v priebehu nespočetných vekov, počas ktorých existovali iba oni dvaja – od začiatku procesu tvorenia až dovtedy, kým neboli vytvorené ďalšie duchovné bytosti. (Ján 1:3; Kolosanom 1:16, 17) Len sa zamysli nad vzácnou príležitosťou, ktorú mal Syn, keď bol pri svojom Otcovi – mohol si osvojovať jeho názor na veci a mohol spoznávať jeho vôľu, normy a spôsob konania. Istotne nie je prehnané povedať, že Ježiš pozná svojho Otca lepšie než ktokoľvek iný. Tento blízky vzťah Ježišovi nepochybne umožnil, aby nám priblížil svojho Otca spôsobom, akým to nemohol urobiť nikto iný.

9., 10. a) Ako nám Ježiš priblížil svojho Otca? b) Čo musíme robiť, aby sme mali Jehovovo schválenie?

9 Z Ježišovho vyučovania bolo zjavné, že si veľmi jasne uvedomuje, ako Jehova zmýšľa, čo cíti a čo vyžaduje od svojich služobníkov. b No Ježiš ľuďom priblížil svojho Otca aj iným významným spôsobom. Povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:9) Ježiš dokonale napodobňoval svojho Otca vo všetkom, čo hovoril a robil. A tak keď v Biblii čítame o Ježišovi – o jeho mocných a pútavých slovách, ktorými vyučoval, o súcite, ktorý ho podnecoval uzdravovať ľudí, a o empatii, ktorá spôsobila, že mu vyhŕkli slzy –, môžeme si veľmi ľahko predstaviť, že presne to isté by povedal či urobil Jehova. (Matúš 7:28, 29; Marek 1:40–42; Ján 11:32–36) Spôsob Otcovho zmýšľania a konania a jeho vôľa sú dokonale odhalené v slovách a skutkoch Syna. (Ján 5:19; 8:28; 12:49, 50) Preto ak chceme mať Jehovovo schválenie, musíme sa držať Ježišovho učenia a nasledovať jeho príklad. (Ján 14:23)

10 Keďže Ježiš dôverne pozná Jehovu a dokonale ho napodobňuje, nemalo by nás prekvapovať, že sa Jehova rozhodol, aby bol Syn prostriedkom, vďaka ktorému bude možný prístup k Otcovi. Teraz, keď chápeme, prečo sa môžeme približovať k Jehovovi jedine prostredníctvom Ježiša, pouvažujme o význame Ježišových slov: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6)

„Ja som cesta“

11. a) Prečo môžeme získať dobrý vzťah k Bohu iba prostredníctvom Ježiša? b) Ako slová zaznamenané v Jánovi 14:6 zdôrazňujú jedinečnosť Ježišovho postavenia? (Pozri poznámku pod čiarou.)

11 Už sme sa dozvedeli, že k Bohu sa nedá približovať inak než prostredníctvom Ježiša. Zamyslime sa konkrétnejšie nad tým, aký význam to má pre nás. Ježiš je „cesta“ v tom zmysle, že len prostredníctvom neho môžeme získať schválený vzťah k Bohu. Prečo je to tak? Ježiš dokázal zachovať vernosť až po smrť, a tak mohol dať svoj život ako výkupnú obeť. (Matúš 20:28) Bez opatrenia v podobe výkupného by prístup k Bohu pre nás nebol možný. Hriech stavia medzi ľudí a Boha prekážku, lebo Jehova je svätý, a tak v nijakom prípade nemôže schvaľovať hriech. (Izaiáš 6:3; 59:2) Ježišova obeť však túto prekážku odstránila – bola tým, čo bolo potrebné na prikrytie hriechu, čiže na zmierenie za hriech. (Hebrejom 10:12; 1. Jána 1:7) Ak prijímame opatrenie, ktoré Boh urobil prostredníctvom Krista, a prejavujeme v toto opatrenie vieru, môžeme získať Jehovovu priazeň. Jednoducho neexistuje iný spôsob, ako môžeme byť „zmierení s Bohom“. c (Rimanom 5:6–11)

12. V akom zmysle je Ježiš „cesta“?

12 Ježiš je „cesta“, aj pokiaľ ide o modlitbu. Len prostredníctvom neho sa môžeme k Jehovovi približovať v modlitbe s istotou, že naše vrúcne prosebné žiadosti budú priaznivo vypočuté. (1. Jána 5:13, 14) Sám Ježiš povedal: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to... Proste teda a dostanete, aby bola vaša radosť úplná.“ (Ján 16:23, 24) Vidíme, že je vhodné, aby sme sa v mene Ježiša približovali k Jehovovi v modlitbe a nazývali ho svojím Otcom. (Matúš 6:9) Ježiš je cestou aj v ďalšom zmysle – v tom, že je pre nás vzorom. Ako sme už spomínali, Ježiš dokonale napodobňoval svojho Otca. A tak z jeho príkladu vidíme, ako žiť tak, aby sme sa páčili Jehovovi. Keď sa chceme približovať k Jehovovi, musíme kráčať v Ježišových stopách. (1. Petra 2:21)

„Ja som... pravda“

13., 14. a) Prečo môžeme povedať, že Ježiš vždy hovoril pravdu? b) Čo musel Ježiš urobiť, aby bol „pravdou“, a prečo?

13 Ježiš vždy hovoril pravdu o prorockom slove svojho Otca. (Ján 8:40, 45, 46) Z jeho úst nikdy nevyšlo žiadne klamstvo. (1. Petra 2:22) Dokonca i jeho odporcovia uznávali, že vyučoval „o Bohu pravdu“. (Marek 12:13, 14) Ale keď Ježiš povedal „ja som... pravda“, nehovoril len o tom, že urobil pravdu známou, keď sa s druhými rozprával, zvestoval im a vyučoval ich. Zahŕňalo to viac než len slová – oveľa viac.

14 Spomeň si, že stáročia vopred Jehova podnietil biblických pisateľov, aby zaznamenali množstvo proroctiev o Mesiášovi, čiže Kristovi. V týchto proroctvách boli predpovedané podrobnosti o jeho živote, službe a smrti. Okrem toho mojžišovský Zákon obsahoval prorocké vzory, ktoré poukazovali na Mesiáša. (Hebrejom 10:1) Dokáže Ježiš zachovať vernosť až po smrť, a tak splniť všetko, čo o ňom bolo predpovedané? Len tak bude Jehova obhájený ako Boh pravých proroctiev. Táto obrovská zodpovednosť spočívala na Ježišových pleciach. Ježiš svojím spôsobom života – každým slovom, ktoré vyslovil, a každým skutkom, ktorý vykonal – premenil prorocké vzory na skutočnosť. (2. Korinťanom 1:20) Teda Ježiš bol pravdou. Bolo to, akoby pravda Jehovovho prorockého slova prišla v osobe Ježiša. (Ján 1:17; Kolosanom 2:16, 17)

„Ja som... život“

15. Čo znamená prejavovať vieru v Syna a k čomu to môže viesť?

15 Ježiš je „život“, lebo jedine prostredníctvom neho môžeme získať život – „skutočný život“. (1. Timotejovi 6:19) V Biblii sa píše: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život. Kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“ (Ján 3:36) Čo znamená prejavovať vieru v Božieho Syna? Znamená to byť presvedčený, že bez neho nemôžeme získať život. A nielen to. Znamená to tiež dávať svoju vieru najavo skutkami, neustále sa od Ježiša učiť a zo všetkých síl sa snažiť konať podľa jeho učenia a príkladu. (Jakub 2:26) Prejavovanie viery v Božieho Syna vedie k večnému životu – v prípade „malého stáda“ kresťanov pomazaných duchom k nesmrteľnému duchovnému životu v nebesiach a v prípade „veľkého zástupu“ „iných oviec“ zase k dokonalému ľudskému životu v pozemskom raji. (Lukáš 12:32; 23:43; Zjavenie 7:9–17; Ján 10:16)

16., 17. a) Ako sa Ježiš stane „životom“ dokonca aj pre ľudí, ktorí zomreli? b) Čomu môžeme dôverovať?

16 A čo ľudia, ktorí už zomreli? Aj pre nich je Ježiš životom. Ježiš, krátko predtým ako vzkriesil svojho priateľa Lazara, povedal Marte, Lazarovej sestre: „Ja som vzkriesenie a život... Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ján 11:25) Jehova zveril svojmu Synovi „kľúče od smrti a hrobu“ – dal mu moc kriesiť. (Zjavenie 1:17, 18) Týmito kľúčmi oslávený Ježiš odomkne brány obrazného hrobu ľudstva, a tak prepustí všetkých, ktorí sú v ňom držaní. (Ján 5:28, 29)

17 „Ja som cesta, pravda a život“ – týmto jednoduchým vyhlásením Ježiš zhrnul účel svojho života a služby na zemi. Tieto slová majú dnes pre nás hlboký význam. Spomeň si, že Ježiš doplnil toto vyhlásenie slovami: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6) Ježišove slová sú dnes rovnako platné, ako boli v čase, keď ich Ježiš vyslovil. Preto môžeme mať úplnú dôveru, že ak budeme nasledovať Ježiša, nikdy nezablúdime. On nám ukáže cestu „k Otcovi“. Nikto iný by to nemohol urobiť.

Čo urobíš ty?

18. Čo znamená byť pravým Ježišovým nasledovníkom?

18 Vzhľadom na to, akú dôležitú úlohu má Ježiš a ako dôverne pozná Otca, máme dostatočný dôvod nasledovať ho. Ako sme videli v predchádzajúcej kapitole, byť pravým Ježišovým nasledovníkom si vyžaduje skutky, nielen slová či city. Nasledovať Krista znamená žiť podľa jeho učenia a príkladu. (Ján 13:15) Študijná pomôcka, ktorú práve čítaš, ti v tomto úsilí môže pomôcť.

19., 20. Čo obsahuje táto študijná pomôcka a ako ti to môže pomôcť nasledovať Krista?

19 V nasledujúcich kapitolách sa budeme podrobne zaoberať Ježišovým životom a službou. Tieto kapitoly sú rozdelené do troch častí. V prvej časti získame celkový obraz o jeho vlastnostiach a spôsobe konania. V druhej preskúmame jeho príklad horlivosti vo zvestovaní a vyučovaní. V tretej časti budeme uvažovať o tom, ako prejavoval lásku. Od tretej kapitoly sa budeš stretávať s rámčekom s názvom „Ako môžeš nasledovať Ježiša?“ Sú v ňom uvedené biblické verše a otázky, ktoré nám majú pomôcť rozjímať o tom, ako môžeme Ježiša napodobňovať v slovách i v skutkoch.

20 Vďaka Bohu Jehovovi nemusíš blúdiť, nemusíš mu byť odcudzený pre zdedený hriech. Aj keď to pre Jehovu znamenalo veľkú osobnú stratu, z lásky k nám poslal svojho Syna, aby nám ukázal spôsob, ako získať dobrý vzťah k Bohu. (1. Jána 4:9, 10) Kiež ťa to podnieti, aby si na tento prejav hlbokej lásky reagoval tak, že prijmeš Ježišovo pozvanie „buď mojím nasledovníkom“ a budeš podľa neho konať. (Ján 1:43)

a Úloha Božieho Syna je taká dôležitá, že Biblia ho nazýva množstvom prorockých mien a dáva mu mnohé tituly. (Pozri rámček „ Niektoré tituly Ježiša Krista“.)

b Všimni si napríklad Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 10:29–31; 18:12–14, 21–35; 22:36–40.

cJánovi 14:6 je použité osobné zámeno „ja“ spolu s určitým členom pred slovom „cesta“, čo zdôrazňuje jedinečnosť Ježišovho postavenia, to, že Ježiš je tou jedinou cestou, tým jediným, prostredníctvom ktorého sa môžeme približovať k Otcovi.