1., 2. Prečo milujúceho otca teší, keď vidí, ako ho jeho syn poslúcha, a v čom sa jeho pocity podobajú Jehovovým pocitom?

 OTEC sleduje z okna svojho synčeka, ako sa hrá na dvore s kamarátmi. Zrazu im lopta odskočí na cestu. Chlapec za ňou smutne hľadí. Jeden z jeho kamarátov naňho nalieha, aby vybehol na cestu a priniesol loptu späť, ale chlapec krúti hlavou a hovorí: „To nemôžem.“ Otec sa usmeje.

² Prečo to otca potešilo? Lebo svojmu synovi zakázal vychádzať na cestu. Keď chlapec poslúcha – hoci nevie, že sa otec pozerá –, otec vie, že jeho syn sa učí poslušnosti, čo ho v mnohých ohľadoch chráni. Náš nebeský Otec, Jehova, to cíti rovnako ako tento otec. Vie, že na to, aby sme zostali verní a dožili sa nádhernej budúcnosti, ktorú má pre nás prichystanú, musíme sa učiť dôverovať mu a poslúchať ho. (Príslovia 3:5, 6) Preto nám poslal toho najlepšieho zo všetkých učiteľov na zemi.

3., 4. Ako sa Ježiš „naučil poslušnosti“ a ako sa „stal dokonalým“? Vysvetli to na príklade.

³ V Biblii sa o Ježišovi píše niečo prekvapivé: „Hoci bol synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel. A keď sa stal dokonalým, stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú.“ (Hebrejom 5:8, 9) Tento Syn žil nespočetné veky v nebi. Bol svedkom toho, ako Satan a anjeli, ktorí sa k nemu vo vzbure pridali, neposlúchli Boha, ale on, prvorodený Syn, sa k nim nikdy nepridal. Jedno proroctvo mu pripisuje slová: „Ja som sa nebúril.“ (Izaiáš 50:5) Ako sa potom mohli na tohto dokonale poslušného Syna vzťahovať slová „naučil sa poslušnosti“? Ako sa mohol Ježiš „stať dokonalým“, keď už dokonalý bol?

 ⁴ Zamysli sa nad jedným názorným príkladom. Vojak má železný meč. Je dokonale vytvarovaný a kvalitne vyrobený, ale nikdy nebol vyskúšaný v boji. Vojak ho vymení za iný meč, ktorý je vyrobený z tvrdšieho kovu, z kalenej ocele. Tento meč sa už v boji osvedčil. Neurobil vojak rozumný obchod? Podobne aj poslušnosť, ktorú Ježiš preukázal predtým, než prišiel na zem, bola bezchybná. Ale po tom, čo žil tu na zemi, jeho poslušnosť nadobudla úplne inú kvalitu. Teraz bola vyskúšaná, akoby vytvrdená a overená skúškami, s ktorými by sa Ježiš v nebi nikdy nemohol stretnúť.

5. Prečo bola Ježišova poslušnosť taká dôležitá a o čom budeme uvažovať v tejto kapitole?

⁵ Poslušnosť zohrala v Ježišovom poslaní tu na zemi kľúčovú úlohu. Ako „posledný Adam“ sem Ježiš prišiel, aby dokázal to, v čom náš prvý rodič zlyhal – aby zostal poslušný Bohu Jehovovi aj v skúškach. (1. Korinťanom 15:45) Ježišova poslušnosť však nebola mechanická. Poslúchal celou svojou mysľou, srdcom i dušou. A robil to s radosťou. Konať Otcovu vôľu bolo pre neho dôležitejšie než jesť! (Ján 4:34) Čo nám pomôže, aby sme dokázali napodobňovať Ježišovu poslušnosť? Najprv pouvažujme o jeho pohnútkach. Keď si budeme rozvíjať také pohnútky, aké mal on, pomôže nám to odolávať pokušeniam a konať Božiu vôľu. Potom sa pozrieme na odmenu, ktorá vyplýva z prejavovania poslušnosti, akú prejavoval Kristus.

6., 7. Čo okrem iného podnecovalo Ježiša k poslušnosti?

⁶ Ježišova poslušnosť pramenila z toho, aký bol v srdci. Ako sme sa dozvedeli v tretej kapitole, Kristus bol v srdci pokorný. Pýcha vedie ľudí k tomu, že poslušnosť považujú za niečo, čo je pod ich úroveň, kým pokora nám pomáha ochotne poslúchať Jehovu. (2. Mojžišova 5:1, 2; 1. Petra 5:5, 6) Okrem  toho Ježišova poslušnosť vychádzala z toho, čo miloval a čo nenávidel.

⁷ Ježiš v prvom rade miloval svojho nebeského Otca, Jehovu. Tým sa budeme podrobnejšie zaoberať v 13. kapitole. Jeho láska k Otcovi bola základom jeho hlbokej bázne pred Bohom. Ježiš tak veľmi miloval svojho Otca a tak hlboko si ho vážil, že sa bál znepáčiť sa mu. Bázeň pred Bohom bola v skutočnosti jedným z dôvodov, prečo boli Ježišove modlitby vypočuté. (Hebrejom 5:7) Bázeň pred Jehovom je tiež charakteristickou črtou Ježišovej vlády v postavení mesiášskeho Kráľa. (Izaiáš 11:3)

8., 9. Aké pocity mala v Ježišovi podľa proroctva vyvolávať spravodlivosť a, naopak, zlo a ako tieto pocity dával najavo?

⁸ Milovať Jehovu znamená aj nenávidieť to, čo nenávidí on. Všimni si napríklad toto proroctvo o mesiášskom Kráľovi:  „Miloval si spravodlivosť a nenávidel si zlo, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom a doprial ti väčšiu radosť ako tvojim spoločníkom.“ (Žalm 45:7) Ježišovi „spoločníci“ sú ostatní králi v rodovej línii kráľa Dávida. Ježiš má viac než ktorýkoľvek z nich príčinu radovať sa zo svojho pomazania. Prečo? Jeho odmena je oveľa väčšia než ich odmena, jeho kraľovanie prináša neporovnateľne väčší úžitok. Je odmenený, lebo láska k spravodlivosti a nenávisť k zlému ho podnecovala, aby Boha vo všetkom poslúchal.

⁹ Ako dával Ježiš najavo pocity, ktoré v ňom vyvolávala spravodlivosť a, naopak, zlo? Napríklad ako zareagoval, keď jeho nasledovníci poslúchli jeho pokyny, ako zvestovať, a vďaka tomu zažili požehnanie? Ježiš sa skutočne zaradoval. (Lukáš 10:1, 17, 21) A ako sa cítil, keď obyvatelia Jeruzalema opakovane prejavovali ducha neposlušnosti a odmietali jeho úsilie pomôcť im? Zaplakal nad ich spurnosťou. (Lukáš 19:41, 42) Ježiša sa konanie ľudí veľmi hlboko dotýkalo, či už bolo dobré, alebo zlé.

10. Aké pocity by sme si mali rozvíjať k spravodlivým skutkom a, naopak, k tým, ktoré sú zlé, a čo nám v tom pomôže?

¹⁰ Rozjímanie o Ježišových pocitoch nám pomáha preskúmať, z akých pohnútok poslúchame Jehovu my. Hoci sme nedokonalí, môžeme sa učiť zo srdca milovať dobré skutky a z duše nenávidieť zlé konanie. Mali by sme sa modliť k Jehovovi a prosiť ho, aby nám pomáhal naučiť sa cítiť k veciam to, čo cíti On a jeho Syn. (Žalm 51:10) Zároveň je potrebné vyhýbať sa vplyvom, ktoré by takéto cítenie mohli oslabovať. Je dôležité starostlivo si vyberať zábavu a spoločníkov. (Príslovia 13:20; Filipanom 4:8) Ak si rozvíjame pohnútky podobné Kristovým, naša poslušnosť nebude len formálna. Budeme robiť to, čo je správne, lebo taký spôsob konania milujeme. Budeme sa vyhýbať zlému konaniu nie zo strachu, že budeme odhalení, ale preto, že také konanie nenávidíme.

11., 12. a) Čo zažil Ježiš na začiatku svojej služby? b) Ako Satan prvýkrát pokúšal Ježiša a akú ľstivú taktiku pritom použil?

¹¹ Ježišova nenávisť k hriechu bola skúšaná už na začiatku jeho služby. Po krste strávil 40 dní a nocí na pustatine bez jedla. Na konci tohto obdobia k nemu prišiel Satan, aby ho pokúšal. Všimni si, aký bol Diabol ľstivý. (Matúš 4:1–11)

¹² Satan najprv povedal: „Ak si Boží syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ (Matúš 4:3) Ako sa Ježiš cítil po takom dlhom pôste? Biblia jasne hovorí, že „vyhladol“. (Matúš 4:2) Teda Satan využil prirodzenú túžbu človeka po jedle, pričom nepochybne zámerne čakal, kým Ježiš nebude fyzicky oslabený. Všimni si tiež Satanovo provokačné vyjadrenie: „Ak si Boží syn.“ Satan vedel, že Ježiš je „prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Ježiš sa však nedal Satanom vyprovokovať k neposlušnosti. Vedel, že nie je Božou vôľou, aby silu, ktorú mal, používal na sebecké účely. Odmietol to urobiť, a tak ukázal, že sa pokorne spolieha na Jehovu, pokiaľ ide o živobytie i vedenie. (Matúš 4:4)

13. – 15. a) Ako Satan pokúšal Ježiša druhý a tretí raz a aká bola Ježišova reakcia? b) Ako vieme, že Ježiš nikdy nemohol poľaviť v ostražitosti vzhľadom na Satanove pokušenia?

¹³ Druhýkrát Satan pokúšal Ježiša tak, že ho zobral na vyvýšené miesto chrámového cimburia. Rafinovane prekrútil Božie Slovo a pokúšal Ježiša, aby sa ukázal tým, že skočí z tej výšky dole, takže by ho museli zachrániť anjeli. Veď či by sa niekto odvážil spochybniť, že Ježiš je sľúbený Mesiáš, keby zástupy v chráme videli takýto zázrak? A nemohol by sa Ježiš vyhnúť mnohému utrpeniu a ťažkostiam, ak by ho zástupy na základe takéhoto teatrálneho výstupu prijali ako Mesiáša? Možno. Ale Ježiš vedel, že Jehova od Mesiáša očakáva, že svoju úlohu splní pokorným spôsobom a že nebude ovplyvňovať ľudí, aby v neho uverili na základe okázalých prejavov.  (Izaiáš 42:1, 2) Aj v tomto prípade Ježiš odmietol neposlúchnuť Jehovu. Sláva ho nelákala.

¹⁴ A čo lákadlo v podobe moci? Keď Satan pokúšal Ježiša tretíkrát, ponúkol mu všetky kráľovstvá sveta, ak Ježiš jediný raz padne na kolená a bude ho uctievať. Zvažoval Ježiš Satanovu ponuku? „Odíď, Satan!“ znela jeho odpoveď. A dodal: „Lebo je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a iba jemu budeš slúžiť.‘“ (Matúš 4:10) Neexistovalo nič, čo by Ježiša prinútilo uctievať nejakého iného boha. Žiadna ponuka moci či vplyvu v tomto svete by ho nepodnietila dopustiť sa akejkoľvek neposlušnosti.

¹⁵ Vzdal sa Satan? Na Ježišov príkaz odišiel, ale Lukášovo evanjelium uvádza, že „čakal na ďalšiu vhodnú príležitosť“. (Lukáš 4:13) A Satan skutočne až do konca vyhľadával príležitosti, aby skúšal Ježiša a aby ho pokúšal. Biblia nám hovorí, že Ježiš bol „skúšaný vo všetkom“. (Hebrejom 4:15) A tak Ježiš nikdy nemohol poľaviť v ostražitosti, a to nemôžeme ani my.

16. Ako Satan pokúša Božích služobníkov dnes a ako môžeme vzdorovať jeho snahám?

¹⁶ Satan pokračuje vo svojom úsilí a pokúša Božích služobníkov aj dnes. Žiaľ, následkom našej nedokonalosti sme často jeho ľahkým terčom. Satan ľstivo pôsobí na náš sklon k sebectvu, pýche a túžbe po moci. A keď používa lákadlo v podobe hmotárstva, môže pôsobiť dokonca na všetky tieto vlastnosti naraz. Je dôležité, aby sme sa z času na čas zastavili a poctivo sa preskúmali. Urobíme múdro, ak budeme rozjímať o slovách z 1. Jána 2:15–17. Pritom si môžeme klásť otázku, či telesné žiadosti tohto sveta, túžba po hmotných veciach a túžba urobiť na druhých dojem neoslabili do určitej miery našu lásku k nášmu nebeskému Otcovi. Musíme mať na pamäti, že tento svet sa pomaly končí a s ním odíde zo scény aj jeho vládca, Satan. Vzdorujme jeho ľstivému úsiliu  zlákať nás, aby sme sa dopustili hriechu! Kiež nás povzbudzuje príklad nášho Pána, lebo on „nezhrešil“. (1. Petra 2:22)

17. Ako sa Ježiš pozeral na poslušnosť svojmu Otcovi, no akú námietku môžu niektorí vzniesť?

¹⁷ Poslušnosť znamená oveľa viac než len nedopustiť sa hriechu. Kristus aktívne spĺňal každý Otcov príkaz. Vyhlásil: „Vždy robím to, čo sa mu páči.“ (Ján 8:29) Takáto poslušnosť prinášala Ježišovi veľkú radosť. Pravda, niektorí môžu namietať, že pre Ježiša nebolo také ťažké poslúchať. Možno si predstavujú, že Ježiš sa musel zodpovedať len Jehovovi, ktorý je dokonalý, kým my sa často musíme zodpovedať nedokonalým ľuďom, ktorým je zverená nejaká autorita. V skutočnosti však Ježiš poslúchal nedokonalých ľudí, ktorí mali určitú autoritu.

18. Aký príklad poslušnosti dal Ježiš ako dieťa?

¹⁸ Ako Ježiš rástol, podliehal autorite svojich nedokonalých ľudských rodičov, Jozefa a Márie. Chyby svojich rodičov mohol vidieť pravdepodobne lepšie než väčšina iných detí. Búril sa však, prekračoval hranice toho, čo od neho Boh v tej chvíli očakával, a hovoril svojim rodičom, ako majú viesť rodinu? Všimni si, čo sa o dvanásťročnom Ježišovi píše v Lukášovi 2:51: „Ďalej ich poslúchal.“ Svojou poslušnosťou dal vynikajúci príklad mladým v kresťanskom zbore, ktorí sa usilujú poslúchať svojich rodičov a preukazovať im náležitú úctu. (Efezanom 6:1, 2)

19., 20. a) Za akých náročných okolností poslúchal nedokonalých ľudí Ježiš? b) Prečo by praví kresťania v dnešnej dobe mali poslúchať tých, ktorí ich vedú?

¹⁹ Ježiš poslúchal nedokonalých ľudí za takých náročných okolností, akým praví kresťania dnes nemusia čeliť. Zamysli sa nad tým, v akej výnimočnej dobe Ježiš žil. Židovský náboženský systém s jeho chrámom v Jeruzaleme a s kňazstvom  Jehova dlho schvaľoval, no mal byť čoskoro odstránený a nahradený kresťanským zborovým usporiadaním. (Matúš 23:33–38) Mnohí náboženskí vodcovia vyučovali lži, ktoré mali pôvod v gréckej filozofii. V chráme sa tak rozmohli skazené praktiky, že ho Ježiš označil za „skrýšu lupičov“. (Marek 11:17) Odmietal Ježiš chodiť do chrámu a do synagóg? Nie! Jehova toto usporiadanie stále používal. Až kým Boh nezasiahol a neurobil zmeny, Ježiš poslušne chodil do chrámu na sviatky i do synagógy. (Lukáš 4:16; Ján 5:1)

²⁰ Ak Ježiš prejavoval poslušnosť za takých okolností, o čo viac by mali neustále prejavovať poslušnosť praví kresťania dnes! Veď žijeme v úplne odlišnej dobe, v dlho predpovedanom období obnovy čistého uctievania. Boh nás uisťuje, že nikdy nedovolí, aby Satan skazil jeho obnovený ľud. (Izaiáš 2:1, 2; 54:17) Je pravda, že v kresťanskom zbore narážame na hriech a nedokonalosť. Ale mali by sme zlyhania iných používať na ospravedlnenie toho, že neposlúchame Jehovu – možno tak, že nechodíme na zhromaždenia alebo kritizujeme starších? To určite nie! Naopak, robíme dobre, ak zo  srdca podporujeme tých, ktorí vedú zbor, poslušne chodíme na kresťanské zhromaždenia a zjazdy a uplatňujeme biblické rady, ktoré tam dostávame. (Hebrejom 10:24, 25; 13:17)

21. Ako Ježiš reagoval na tlak zo strany ľudí odradiť ho od poslušnosti Bohu a aký príklad je to pre nás?

²¹ Ježiš nikdy nedovolil, aby ho ľudia, dokonca ani jeho priatelia, ktorí to mysleli dobre, priviedli k tomu, že by prestal poslúchať Jehovu. Napríklad apoštol Peter sa pokúšal presvedčiť svojho Pána, že nie je nutné, aby trpel a zomrel. Ježiš Petrovu dobre mienenú, no nesprávnu radu, aby bol k sebe láskavý, pevne odmietol. (Matúš 16:21–23) Dnes sa Ježišovi nasledovníci často dostávajú do situácií, keď sa ich príbuzní, ktorí to s nimi myslia dobre, usilujú odhovoriť od toho, aby poslúchali Božie zákony a zásady. Tak ako Ježišovi nasledovníci v prvom storočí, aj my sa držíme presvedčenia, že „Boha musíme poslúchať viac ako ľudí“. (Skutky 5:29)

22. Na akú otázku dal Ježiš odpoveď a ako?

²² Keď stál Ježiš tvárou v tvár smrti, jeho poslušnosť bola podrobená tej najťažšej skúške. V ten posledný pochmúrny deň „sa naučil poslušnosti“ v tom najplnšom zmysle. Aj vtedy konal vôľu svojho Otca, nie svoju. (Lukáš 22:42) Tým preukázal dokonalú vernosť. (1. Timotejovi 3:16) Tak poskytol odpoveď na otázku, ktorá bola vznesená pred dávnymi časmi: Môže dokonalý človek zostať poslušný Jehovovi aj v skúške? Adam nezostal poslušný, ani Eva. Potom prišiel na zem Ježiš a svojím životom a smrťou uviedol veci na pravú mieru. Ten najvýznamnejší zo všetkých Jehovových tvorov dal tú najpresvedčivejšiu odpoveď. Bol poslušný dokonca aj vtedy, keď ho to stálo veľmi veľa.

23. – 25. a) Ako súvisí poslušnosť s bezúhonnosťou? Znázorni to. b) Čo je námetom nasledujúcej kapitoly?

²³ Svojou poslušnosťou Ježiš dokázal, že je Jehovovi z celého  srdca oddaný a že je bezúhonný. Tým priniesol úžitok celému ľudstvu. (Rimanom 5:19) Jehova ho bohato odmenil. Ak poslúchame nášho Pána, Krista, aj nás Jehova odmení. Poslušnosť Kristovi vedie k „večnej záchrane“! (Hebrejom 5:9)

²⁴ Okrem toho, bezúhonnosť je odmenou už sama osebe. V Biblii sa píše: „Kto žije bezúhonne, bude v bezpečí.“ (Príslovia 10:9, pozn. pod čiarou) Ak by sa bezúhonnosť dala prirovnať k veľkému domu postavenému z kvalitných tehál, každý skutok poslušnosti by sa dal prirovnať k jednej tehličke. Jedna tehla sa sama osebe možno zdá bezvýznamná, ale každá jedna má svoje miesto, svoju hodnotu. A keď sa spojí veľa tehál dohromady, vznikne niečo, čo má oveľa väčšiu hodnotu. Keď deň čo deň, rok čo rok pripájame ďalšie a ďalšie skutky poslušnosti k tým predošlým, staviame nádhernú stavbu v podobe našej bezúhonnosti.

²⁵ Poslušnosť prejavovaná počas dlhých rokov prináša so sebou aj ďalšiu vlastnosť – vytrvalosť. Táto stránka Ježišovho príkladu je námetom nasledujúcej kapitoly.