1. – 3. Za akých okolností Ježiš prednáša kázeň v jeden jarný deň roku 31 n. l. a prečo jeho poslucháči žasnú?

 JE JAR roku 31 n. l. Ježiš Kristus je blízko Kafarnaumu, rušného mesta na severozápadnom brehu Galilejského mora. Na neďalekom vrchu sa Ježiš celú noc osamote modlil. Keď prichádza ráno, volá svojich učeníkov a vyberá z nich dvanástich, ktorých ustanovuje za apoštolov. Medzitým sem za Ježišom prichádzajú veľké zástupy ľudí – niektorí z nich z veľkej diaľky – a zhromažďujú sa na nejakom rovnejšom mieste tohto vrchu. Túžia počuť, čo bude hovoriť, a chcú byť uzdravení zo svojich chorôb. A Ježiš napĺňa ich očakávania. (Lukáš 6:12–19)

² Ježiš prichádza k zástupom a uzdravuje všetkých chorých. Napokon, keď už nikto z nich netrpí bolesťou, ktorú by mu spôsobovala vážna choroba, Ježiš si sadá a začína vyučovať. a Slová, ktoré sa v ten deň nesú sviežim jarným povetrím, jeho poslucháčov istotne prekvapujú. Veď nikdy nikoho nepočuli takto vyučovať. Aby Ježiš dodal váhu tomu, čo učí, neodvoláva sa na ústne tradície ani na známych židovských rabínov. Opakovane cituje Hebrejské písma. Jeho posolstvo je priame, jeho spôsob vyjadrovania jednoduchý a myšlienka jasná. Keď svoju reč končí, zástupy žasnú. A odôvodnene. Práve si vypočuli toho najmúdrejšieho človeka, aký kedy žil! (Matúš 7:28, 29)

 ³ Táto kázeň, ako aj mnohé ďalšie výroky, ktoré Ježiš vyslovil, a skutky, ktoré vykonal, sú zaznamenané v Božom Slove. Je dobré, keď v ňom hlboko dolujeme, aby sme zistili, čo nám tento inšpirovaný záznam hovorí o Ježišovi, lebo v ňom sú „všetky poklady múdrosti“. (Kolosanom 2:3) Odkiaľ mal Ježiš takú múdrosť – schopnosť prakticky uplatniť poznanie a porozumenie? Ako prejavoval múdrosť a ako ho v tom môžeme napodobňovať?

4. Akú otázku vzniesli Ježišovi poslucháči v Nazarete a prečo?

⁴ Na jednej zo svojich zvestovateľských ciest Ježiš navštívil Nazaret, mesto, kde vyrastal, a začal tam vyučovať v synagóge. Mnohí z jeho poslucháčov žasli a pýtali sa: „Odkiaľ má takú múdrosť?“ Poznali jeho rodinu – jeho rodičov a súrodencov – a vedeli, že pochádza zo skromných pomerov. (Matúš 13:54–56; Marek 6:1–3) Nepochybne vedeli aj to, že tento výrečný tesár nechodil do žiadnej z významných rabínskych škôl. (Ján 7:15) Ich otázka sa preto zdala logická.

5. Čo Ježiš odhalil o zdroji svojej múdrosti?

⁵ Múdrosť, ktorú Ježiš prejavoval, nevyplývala len z toho, že mal dokonalú myseľ. Neskôr počas svojej služby, keď otvorene vyučoval v chráme, odhalil, že jeho múdrosť pochádza z oveľa vznešenejšieho zdroja. Povedal: „Čo učím, nepochádza odo mňa, ale od toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 7:16) Áno, tým skutočným zdrojom Ježišovej múdrosti bol jeho Otec, ktorý ho poslal. (Ján 12:49) Ale ako Ježiš získal múdrosť od Jehovu?

6., 7. Akými spôsobmi Ježiš získal múdrosť od svojho Otca?

⁶ V Ježišovom srdci a v jeho mysli pôsobil Jehovov svätý duch. Keď sa Izaiáš zmieňoval o Ježišovi ako o sľúbenom Mesiášovi, predpovedal: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a pochopenia, duch rady a moci, duch poznania  a bázne pred Jehovom.“ (Izaiáš 11:2) Malo by nás prekvapovať, že v Ježišových slovách a skutkoch sa odrážala mimoriadna múdrosť, keďže na ňom spočíval Jehovov duch, ktorý pôsobil na jeho myslenie a viedol ho pri jeho rozhodnutiach?

⁷ Ježiš získal múdrosť od svojho Otca aj iným dôležitým spôsobom. Ako sme videli v druhej kapitole, Ježiš mal počas svojej predľudskej existencie, ktorá trvala nespočetné veky, možnosť osvojovať si Otcov pohľad na veci. Nevieme si ani len predstaviť hĺbku múdrosti, ktorú Syn získal po boku svojho Otca, keď pracoval ako Boží „zručný remeselník“ pri tvorení všetkých ostatných vecí, živých i neživých. Právom je Syn vo svojej predľudskej existencii opísaný ako zosobnená múdrosť. (Príslovia 8:22–31; Kolosanom 1:15, 16) Počas svojej služby Ježiš čerpal z múdrosti, ktorú získal po boku svojho Otca v nebi. b (Ján 8:26, 28, 38) Preto by nás nemal prekvapovať rozsah poznania a hĺbka porozumenia, ktorá sa odrážala v jeho slovách, ani rozumnosť úsudku, ktorá bola zjavná z každého jeho skutku.

8. Ako môžeme ako Ježišovi nasledovníci získať múdrosť?

⁸ Je potrebné, aby sme aj my ako Ježišovi nasledovníci vzhliadali k Jehovovi ako k Zdroju múdrosti. (Príslovia 2:6) Samozrejme, Jehova nám nedáva múdrosť nejakým zázračným spôsobom. Ale vypočúva naše vrúcne prosby o múdrosť, ktorú potrebujeme, aby sme úspešne zvládali ťažkosti, s ktorými sa v živote stretávame. (Jakub 1:5) Získať takú múdrosť si z našej strany vyžaduje značné úsilie. Musíme po nej neustále pátrať „ako po skrytých pokladoch“. (Príslovia 2:1–6) Áno, musíme neustále dolovať v Božom Slove, kde je odhalená Božia múdrosť, a uvádzať svoj život do súladu  s tým, čo sa učíme. Zvlášť cennou pomocou pri nadobúdaní múdrosti je príklad Jehovovho Syna. Preskúmajme teraz niekoľko oblastí, v ktorých Ježiš prejavoval múdrosť, a pozrime sa, ako ho môžeme napodobňovať.

9. Vďaka čomu Ježiš vyučoval s takou múdrosťou?

⁹ Za Ježišom prichádzali celé zástupy ľudí, len aby ho počuli. (Marek 6:31–34; Lukáš 5:1–3) A nie div, veď z Ježišových úst vychádzali slová plné mimoriadnej múdrosti! V jeho učení sa odrážalo hlboké poznanie Božieho Slova a jedinečná schopnosť dostať sa na koreň veci. Jeho vyučovanie je príťažlivé pre ľudí každého druhu a je nadčasové – praktické v každej dobe. Zamysli sa nad niektorými príkladmi múdrosti obsiahnutej v slovách Ježiša, predpovedaného „Obdivuhodného radcu“. (Izaiáš 9:6)

10. Aké pekné vlastnosti nás Ježiš nabáda pestovať si a prečo?

¹⁰ Kázeň na vrchu, o ktorej sme sa zmienili na začiatku, je najväčšou zbierkou Ježišových výrokov, ktoré nie sú prerušované príbehmi či slovami iných. V tejto kázni nám Ježiš neradí len to, aby sme sa usilovali o vhodnú reč a správanie. Jeho rady idú oveľa  hlbšie. Ježiš si bol vedomý toho, že k slovám a skutkom vedú myšlienky a pocity, a preto nás nabáda, aby sme si rozvíjali také pekné vlastnosti, ako je miernosť, hlad po spravodlivosti, sklon konať milosrdne a pokojne a láska k druhým. (Matúš 5:5–9, 43–48) Keď si v srdci pestujeme takéto vlastnosti, výsledkom bude zdravá reč a správanie, ktoré sa nielenže páči Jehovovi, ale prispieva aj k dobrým vzťahom s inými ľuďmi. (Matúš 5:16)

11. Ako ide Ježiš priamo ku koreňu veci, keď dáva rady v súvislosti s hriešnym konaním?

¹¹ Keď Ježiš dáva rady v súvislosti s hriešnym konaním, ide priamo ku koreňu veci. Nehovorí nám len, aby sme sa zdržiavali násilných skutkov. Varuje nás už pred tým, aby sme nenechávali tlieť v našom srdci hnev. (Matúš 5:21, 22; 1. Jána 3:15) Nezakazuje len samotný akt cudzoložstva, varuje už pred túžbou, ktorá vzniká v srdci a vedie k takémuto zradnému konaniu. Nabáda nás, aby sme nedovolili svojim očiam prebudiť v nás nesprávnu túžbu a roznietiť zmyselnú žiadostivosť. (Matúš 5:27–30) Ježiš sa zaoberá príčinami, nielen príznakmi. Zaoberá sa postojmi a túžbami, ktoré vedú k hriešnemu konaniu. (Žalm 7:14)

12. Aký názor majú Ježišovi nasledovníci na jeho rady a prečo?

¹² Aká múdrosť sa skrýva v Ježišových slovách! Niet sa čo čudovať, že „zástupy žasli nad tým, ako vyučuje“. (Matúš 7:28) My ako jeho nasledovníci považujeme jeho múdre rady za návod na život. Usilujeme sa pestovať si pozitívne vlastnosti, ktoré odporúčal, vrátane milosrdenstva, pokojamilovnosti a lásky. Vieme, že to nám pomôže správať sa tak, aby sa to páčilo Jehovovi. Snažíme sa zo svojho srdca vykoreňovať negatívne pocity a túžby, pred ktorými nás varoval, ako je rozhorčený hnev a nemravné túžby, s vedomím, že takéto konanie nám pomôže vyhýbať sa hriešnym skutkom. (Jakub 1:14, 15)

13., 14. Čo ukazuje, že Ježiš prejavil dobrý úsudok pri výbere spôsobu života?

¹³ Ježiš prejavoval múdrosť nielen v slovách, ale i v skutkoch. V celom jeho spôsobe života – v jeho rozhodnutiach, v tom, ako sa pozeral na seba, i v tom, ako zaobchádzal s druhými – sa odrážala múdrosť v jej mnohých nádherných odtieňoch. Zamysli sa nad niekoľkými príkladmi, z ktorých vidno, že Ježiša viedla „múdrosť a rozvážnosť“. (Príslovia 3:21)

¹⁴ Múdrosť zahŕňa okrem iného zdravý úsudok. Ježiš prejavil dobrý úsudok v tom, aký spôsob života si vybral. Vieš si predstaviť, aký život mohol mať – dom, ktorý si mohol postaviť, podnikanie, ktoré mohol rozbehnúť, či svetské postavenie, ktoré mohol dosiahnuť? Ježiš vedel, že život zasvätený takýmto cieľom „je márnosť a honba za vetrom“. (Kazateľ 4:4; 5:10) Takýto spôsob života je pochabosťou, opakom múdrosti. Ježiš sa rozhodol, že bude viesť jednoduchý život. Nemal záujem o zarábanie peňazí a hromadenie majetku. (Matúš 8:20) V súlade s tým, čo učil, stále mal pred očami jediný cieľ – konanie Božej vôle. (Matúš 6:22) Ježiš múdro venoval svoj čas a energiu záujmom Kráľovstva, ktoré sú oveľa dôležitejšie a odmeňujúcejšie než hmotné veci. (Matúš 6:19–21) Tak nám zanechal príklad hodný nasledovania.

15. Ako môžu Ježišovi nasledovníci ukázať, že sa zameriavajú na Kráľovstvo, a prečo je takýto spôsob života prejavom múdrosti?

¹⁵ Ježišovi nasledovníci dnes chápu, aké je múdre zameriavať sa na službu Jehovovi. Preto si dávajú pozor, aby sa nezaťažovali zbytočnými dlhmi a svetskými cieľmi, ktoré pohlcujú príliš veľa pozornosti a energie. (1. Timotejovi 6:9, 10) Mnohí podnikli kroky, aby si zjednodušili život, a tak mohli viac času venovať kresťanskej službe, možno dokonca slúžiť  ako zvestovatelia Kráľovstva celým časom. Sotva sa dá viesť múdrejší spôsob života. Veď dávať Kráľovstvo na to miesto, ktoré mu patrí, vedie k tomu najväčšiemu šťastiu a spokojnosti. (Matúš 6:33)

16., 17. a) Akými spôsobmi dal Ježiš najavo, že je skromný a realistický v tom, čo od seba očakával? b) Ako my môžeme dávať najavo, že sme skromní a realistickí v tom, čo od seba očakávame?

¹⁶ Biblia spája múdrosť so skromnosťou, ku ktorej patrí aj uvedomovanie si svojich obmedzení. (Príslovia 11:2, pozn. pod čiarou) Ježiš bol skromný a realistický v tom, čo od seba očakával. Vedel, že nepresvedčí každého človeka, ktorý si vypočuje jeho posolstvo. (Matúš 10:32–39) Uvedomoval si tiež, že on osobne sa bude môcť dostať s posolstvom len k určitému počtu ľudí. A tak múdro zveril dielo robenia učeníkov svojim nasledovníkom. (Matúš 28:18–20) Skromne uznal, že oni budú „konať ešte väčšie skutky“, lebo sa dostanú k väčšiemu počtu ľudí na rozsiahlejšom území a túto službu budú konať počas dlhšieho časového obdobia. (Ján 14:12) Ježiš tiež uznával, že aj on potrebuje pomoc. Prijal pomoc anjelov, ktorí mu prišli slúžiť v pustatine, a tiež pomoc anjela, ktorý ho prišiel posilniť v Getsemane. Vo chvíli, keď to Boží Syn najviac potreboval, s výkrikmi prosil o pomoc. (Matúš 4:11; Lukáš 22:43; Hebrejom 5:7)

¹⁷ Aj my musíme byť skromní a realistickí v tom, čo od seba očakávame. Určite chceme slúžiť celou dušou a veľmi sa namáhať v diele zvestovania a robenia učeníkov. (Lukáš 13:24; Kolosanom 3:23) No musíme pamätať na to, že Jehova nás neporovnáva s inými, a nemali by sme to robiť ani my. (Galaťanom 6:4) Praktická múdrosť nám pomôže dávať si realistické ciele podľa našich schopností a okolností. Okrem toho múdrosť bude viesť tých, ktorí majú zodpovedné postavenie, aby uznávali, že aj oni majú svoje obmedzenia a že z času na čas potrebujú pomoc a podporu. Skromnosť im pomôže  s vďačnosťou prijímať pomoc a uznávať, že Jehova môže použiť niektorého zo spoluveriacich, aby sa im stal „veľkým povzbudením“. (Kolosanom 4:11)

18., 19. a) Z čoho vidno, že Ježiš mal k svojim učeníkom rozumný a pozitívny prístup? b) Aký opodstatnený dôvod máme na to, aby sme boli pozitívni a rozumní v tom, ako jeden s druhým zaobchádzame, a ako to môžeme dosiahnuť?

¹⁸ „Múdrosť zhora je... rozumná,“ píše sa v Jakubovi 3:17. Ježiš mal k svojim učeníkom rozumný a pozitívny prístup. Veľmi dobre vedel o ich chybách, no hľadal v nich to dobré. (Ján 1:47) Vedel, že v tú noc, keď bude zatknutý, ho opustia, no napriek tomu nepochyboval o ich vernosti. (Matúš 26:31–35; Lukáš 22:28–30) Peter trikrát zaprel, že Ježiša vôbec pozná. Napriek tomu Ježiš úpenlivo prosil za Petra a vyjadril dôveru v jeho vernosť. (Lukáš 22:31–34) V posledný večer svojho pozemského života sa Ježiš v modlitbe k svojmu Otcovi nezameral na chyby, ktoré jeho učeníci urobili. Naopak, o tom, ako si až do toho večera počínali, sa vyjadril pozitívne: „Poslúchajú tvoje slovo.“ (Ján 17:6) Napriek ich nedokonalostiam ich poveril zvestovaním o Kráľovstve a robením učeníkov. (Matúš 28:19, 20) Dôvera, ktorú im prejavil, ich nepochybne posilnila, aby dokázali konať prácu, ktorou im zveril.

¹⁹ Ježišovi nasledovníci majú dôvod napodobňovať príklad, ktorý dal Ježiš v tomto ohľade. Ak dokonalý Boží Syn trpezlivo zaobchádzal so svojimi nedokonalými učeníkmi, o čo viac by sme mali byť rozumní my, hriešni ľudia, v tom, ako zaobchádzame jeden s druhým! (Filipanom 4:5) Namiesto toho, aby sme sa zameriavali na nedostatky spoluctiteľov, robíme múdro, keď v nich hľadáme to dobré. Je múdre pamätať na to, že Jehova ich k sebe pritiahol. (Ján 6:44) Istotne v nich teda musí vidieť niečo dobré, a to by sme mali aj my. Pozitívny postoj nám pomôže nielen  „prehliadať chyby“, ale aj hľadať oblasti, v ktorých môžeme druhých chváliť. (Príslovia 19:11, The New English Bible) Keď svojim kresťanským bratom a sestrám prejavujeme dôveru, pomáhame im, aby robili v službe Jehovovi všetko, čo môžu, a aby v tejto službe nachádzali radosť. (1. Tesaloničanom 5:11)

20. Čo by sme mali robiť s pokladnicou múdrosti, ktorá sa nachádza v správe z evanjelií, a prečo?

²⁰ Správy v evanjeliách, v ktorých sa píše o Ježišovom živote a službe, sú skutočne pokladnicou múdrosti! Čo by sme s týmto drahocenným darom mali robiť? V závere Kázne na vrchu Ježiš nabádal svojich poslucháčov, aby nielen počúvali jeho múdre slová, ale aby podľa nich aj konali. (Matúš 7:24–27) Keď budeme svoje myšlienky, pohnútky a konanie formovať podľa Ježišových múdrych slov a skutkov, pomôže nám to už dnes nájsť ten najlepší spôsob života a zostať na ceste k večnému životu. (Matúš 7:13, 14) Istotne neexistuje lepší ani múdrejší spôsob života, ktorý by sme si mohli zvoliť!