1. – 3. a) Akú silnú úzkosť prežíva Ježiš v Getsemanskej záhrade a čo je jej príčinou? b) Čo môžeme povedať o Ježišovom príklade vytrvalosti a aké otázky vznikajú?

 JEŽIŠ je pod obrovským tlakom. Nikdy predtým nezažil takú duševnú a citovú úzkosť. Sú to posledné hodiny jeho života na zemi. Prichádza so svojimi apoštolmi na známe miesto, do Getsemanskej záhrady. Často sa tam s nimi stretával. Tentoraz však potrebuje byť chvíľu sám. Odchádza od svojich apoštolov trochu ďalej do záhrady, kľaká si a začína sa modliť. Modlí sa tak vrúcne a zmocňuje sa ho taká smrteľná úzkosť, že „jeho pot padá na zem ako kvapky krvi“. (Lukáš 22:39–44)

² Prečo sa Ježiš tak trápi? Je pravda, že si uvedomuje, že čoskoro bude musieť zniesť mimoriadne veľkú fyzickú bolesť, ale to nie je dôvod jeho úzkosti. Doliehajú naňho oveľa vážnejšie veci. Leží mu na srdci Otcovo meno a uvedomuje si, že od toho, či zostane verný, závisí budúcnosť ľudskej rodiny. Ježiš vie, aké je dôležité, aby vytrval. Ak by zlyhal, priniesol by veľkú pohanu na Jehovovo meno. Ale Ježiš nezlyhal. Ten, ktorý dal najlepší príklad vytrvalosti zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili na zemi, neskôr v ten deň, chvíľu predtým než naposledy vydýchol, víťazne zvolal: „Je dokonané!“ (Ján 19:30)

³ Biblia nás nabáda, aby sme dôkladne uvažovali o Ježišovom príklade vytrvalosti. (Hebrejom 12:1–3) Vzniká preto niekoľko dôležitých otázok: Napríklad v akých skúškach Ježiš vytrval? Vďaka čomu v nich vytrval? Ako môžeme  napodobňovať jeho príklad? Skôr než nájdeme odpovede na tieto otázky, preskúmajme, čo všetko zahŕňa vytrvalosť.

4., 5. a) Čo je „vytrvalosť“? b) Ako by sme mohli znázorniť to, že vytrvať zahŕňa viac než len prežiť ťažkosti, ktorým sa nedá vyhnúť?

⁴ Z času na čas sa nám všetkým stáva, že musíme „znášať rôzne skúšky“. (1. Petra 1:6) Znamená samotný fakt, že zažívame nejakú skúšku, aj to, že v nej vytrvávame? Nie. Grécke podstatné meno prekladané ako „vytrvalosť“ znamená „schopnosť vydržať napriek ťažkostiam, nepoddať sa“. O tom, akú vytrvalosť mali na mysli biblickí pisatelia, sa jeden učenec vyjadril: „Je to duch, ktorý dokáže znášať veci nie s rezignáciou, ale s planúcou nádejou... Je to vlastnosť, ktorá drží človeka na nohách tvárou proti vetru. Je to cnosť, ktorá môže zmeniť najtvrdšiu skúšku na slávu, lebo za bolesťou vidí cieľ.“

⁵ Vytrvať teda neznamená len prežiť ťažkosti, ktorým sa nedá vyhnúť. V biblickom zmysle prejavovať vytrvalosť znamená mať pevný postoj, zachovať si správne zmýšľanie a pozerať sa do budúcnosti s nádejou napriek ťažkostiam. Znázornime si to: Dvaja muži sú vo väzení v podobných podmienkach, ale z úplne odlišných dôvodov. Jeden z nich, bežný zločinec, si svoj trest odpykáva s nevôľou a rezignovane. Ten druhý, pravý kresťan uväznený za svoju vernosť, sa pevne drží svojho presvedčenia a zachováva si pozitívny postoj, lebo sa na svoju situáciu pozerá ako na príležitosť dať najavo svoju vieru. Zločinca by sme sotva mohli označiť za príklad vytrvalosti, zatiaľ čo verný kresťan dáva túto krásnu vlastnosť príkladne najavo. (Jakub 1:2–4)

6. Ako si rozvíjame vytrvalosť?

⁶ Vytrvalosť je nevyhnutná, ak máme získať záchranu. (Matúš 24:13) S touto dôležitou vlastnosťou sa však  nerodíme. Musíme na nej pracovať. Ako? „Utrpenie vedie k vytrvalosti,“ píše sa v Rimanom 5:3. Teda ak si chceme rozvíjať vytrvalosť, nemôžeme bojazlivo cúvať pred každou skúškou viery. Skúškam viery sa musíme postaviť tvárou v tvár. Vytrvalosť prichádza vtedy, keď sa deň čo deň stretávame s väčšími či menšími skúškami a zdolávame ich. Každá skúška, v ktorej obstojíme, nás posilní, aby sme zvládli ďalšiu. Samozrejme, keď si chceme rozvíjať vytrvalosť, nemôžeme sa spoliehať na vlastné sily. Musíme sa spoliehať „na silu, ktorú dáva Boh“. (1. Petra 4:11) Aby nám Jehova pomohol zostať pevnými, dáva nám tú najlepšiu pomoc, aká je len možná – príklad svojho Syna. Pozrime sa teraz bližšie na Ježišov bezchybný príklad vytrvalosti.

7., 8. Čo všetko Ježiš zniesol, keď sa blížil koniec jeho pozemského života?

⁷ Ježiš musel na konci svojho pozemského života zniesť veľa krutého zaobchádzania. Zamysli sa nad tým, čomu všetkému bol okrem mimoriadneho psychického tlaku vystavený v poslednú noc – nad tým, aké sklamanie asi cítil a aké poníženie zažil. Jeden jeho blízky spoločník ho zradil, najbližší priatelia ho opustili a bol postavený pred nezákonný súd, počas ktorého sa mu členovia najvyššieho náboženského súdu krajiny vysmievali, pľuvali naňho a bili ho päsťami. Všetko to však znášal s tichou dôstojnosťou a vnútornou silou. (Matúš 26:46–49, 56, 59–68)

⁸ Ježiš v posledných hodinách svojho života tu na zemi zniesol obrovské fyzické utrpenie. Bol zbičovaný, surovo zbitý spôsobom, ktorý údajne zanechával „hlboké, dlhé tržné rany a [spôsoboval] značnú stratu krvi“. Bol popravený spôsobom, ktorý viedol k „pomalej smrti sprevádzanej  maximálnou bolesťou a utrpením“. Predstav si, aká to musela byť bolesť, keď mu veľkými klincami prebodávali ruky a nohy, keď ho pripevňovali ku kolu. (Ján 19:1, 16–18) Predstav si, aké utrpenie to muselo byť, keď kôl vzpriamili a jeho telo zrazu celou váhou viselo na klincoch a jeho doráňaný chrbát sa odieral o kôl. A takéto krajné fyzické utrpenie znášal v čase, keď bol pod tlakom, ktorý bol opísaný na začiatku tejto kapitoly.

9. Čo znamená vziať svoj „mučenícky kôl“ a nasledovať Ježiša?

⁹ Čo možno musíme znášať my ako nasledovníci Krista? Ježiš povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech... vezme svoj mučenícky kôl a nasleduje ma.“ (Matúš 16:24) Vyjadrenie „mučenícky kôl“ je tu použité ako symbol utrpenia, hanby či dokonca smrti. Nasledovať Krista nie je jednoduché. Naše kresťanské normy nás robia odlišnými. Tento svet nás nenávidí, lebo nie sme jeho časťou. (Ján 15:18–20; 1. Petra 4:4) Napriek tomu sme ochotní vziať svoj mučenícky kôl – áno, sme pripravení radšej trpieť, dokonca zomrieť, než by sme prestali nasledovať náš Vzor. (2. Timotejovi 3:12)

10. – 12. a) Prečo bola pre Ježiša nedokonalosť ľudí okolo neho skúškou vytrvalosti? b) Napríklad aké náročné situácie Ježiš zniesol?

¹⁰ Ježiš sa v priebehu svojej služby stretol aj s inými skúškami, spôsobenými nedokonalosťou ľudí okolo neho. Spomeň si, že bol „zručným remeselníkom“, ktorého Jehova používal pri tvorení zeme a všetkého živého na nej. (Príslovia 8:22–31) Ježiš teda vedel, aký je Jehovov zámer s ľudstvom – ľudia mali odrážať Božie vlastnosti a tešiť sa zo života v dokonalom zdraví. (1. Mojžišova 1:26–28) Keď bol Ježiš na zemi, videl tragické následky hriechu z iného pohľadu – teraz bol on sám človekom, schopným pociťovať a prežívať ľudské emócie. Ako ho to muselo bolieť,  keď na vlastné oči videl, ako veľmi sa ľudia vzdialili od dokonalosti, ktorú mali pôvodne Adam s Evou! Ježiš sa tak ocitol v skúške vytrvalosti. Bude sklamaný a vzdá to s pocitom, že hriešni ľudia sú stratený prípad? Pozrime sa.

¹¹ To, že Židia nereagovali na jeho snahy, mu spôsobovalo takú bolesť, že otvorene zaplakal. Dovolil, aby ich ľahostajnosť oslabila jeho horlivosť alebo aby ho priviedla k tomu, že by prestal zvestovať? Práve naopak. „Každý deň vyučoval v chráme.“ (Lukáš 19:41–44, 47) Bol „hlboko zarmútený“ necitlivosťou sŕdc farizejov, ktorí pozorne sledovali, či uzdraví istého muža počas sabatu. Dal sa týmito samospravodlivými odporcami zastrašiť? Vôbec nie! Zostal pevný a toho muža uzdravil – priamo uprostred synagógy! (Marek 3:1–5)

¹² Pre Ježiša museli byť skúškou aj slabosti jeho najbližších učeníkov. Ako sme sa dozvedeli v tretej kapitole,  apoštoli neustále túžili po významnom postavení. (Matúš 20:20–24; Lukáš 9:46) Ježiš im viackrát radil, aby boli pokorní. (Matúš 18:1–6; 20:25–28) Učili sa to však len veľmi pomaly. Veď ešte aj v ten posledný večer, ktorý s nimi bol, vznikla medzi nimi hádka o to, kto z nich je najvýznamnejší! (Lukáš 22:24) Povedal si Ježiš, že jeho apoštoli sú beznádejný prípad, a vzdal to s nimi? Nie. Tak ako vždy, aj teraz prejavil trpezlivosť, zachoval si pozitívny postoj, neprestal dúfať v zlepšenie a stále v nich videl to dobré. Vedel, že hlboko v srdci milujú Jehovu a úprimne túžia konať jeho vôľu. (Lukáš 22:25–27)

13. Aké skúšky podobné tým, ktoré znášal Ježiš, možno zažívame?

¹³ Možno aj my čelíme podobným skúškam, aké zniesol Ježiš. Napríklad možno sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú voči správe o Kráľovstve ľahostajní alebo jej dokonca odporujú. Dovolíme, aby nás také negatívne reakcie odradili, alebo budeme naďalej zvestovať s horlivosťou? (Títovi 2:14) Skúškou pre nás môže byť aj nedokonalosť našich kresťanských bratov. Bezmyšlienkovito vyrieknuté slová či nejaký neuvážený skutok môžu zraniť naše city. (Príslovia 12:18) Dovolíme, aby nedostatky našich spoluveriacich spôsobili, že to s nimi vzdáme, alebo budeme aj naďalej znášať ich chyby a hľadať v nich to dobré? (Kolosanom 3:13)

14. Aké dva činitele pomáhali Ježišovi, aby zostal pevný?

¹⁴ Čo pomohlo Ježišovi, aby zostal pevný a zachoval si vernosť napriek všetkému tomu ponižovaniu, sklamaniu a utrpeniu, ktoré zažíval? Boli tu dva významné činitele, ktoré Ježišovi pomáhali. Po prvé, Ježiš vzhliadal k nebesiam, úpenlivo prosil „Boha, ktorý poskytuje  vytrvalosť“. (Rimanom 15:5) Po druhé, Ježiš hľadel dopredu, zameriaval sa na to, k čomu jeho vytrvalosť povedie. Rozoberme si teraz tieto dva činitele podrobnejšie.

15., 16. a) Čo ukazuje, že Ježiš sa nespoliehal na to, že vytrvá vďaka svojej vlastnej sile? b) Akú dôveru mal Ježiš k svojmu Otcovi a prečo?

¹⁵ Hoci bol Ježiš dokonalý Boží Syn, nespoliehal sa na to, že vytrvá vďaka svojej vlastnej sile, ale obracal sa na svojho nebeského Otca a prosil o pomoc zhora. Apoštol Pavol napísal: „Kristus predkladal... pokorné a úpenlivé prosby so silnými výkrikmi a slzami tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti.“ (Hebrejom 5:7) V pôvodnej gréčtine sa výraz, ktorý je tu preložený ako „pokorné prosby“, vzťahuje na zvlášť úprimné a vrúcne, áno, úpenlivé prosby o pomoc. To, že tento výraz je tu v množnom čísle, naznačuje, že Ježiš prosil Jehovu nielen raz. V Getsemanskej záhrade sa modlil naozaj opakovane a vrúcne. (Matúš 26:36–44)

¹⁶ Ježiš mal úplnú dôveru, že Jehova odpovie na jeho prosby, lebo vedel, že jeho Otec vypočúva modlitby. (Žalm 65:2) Ako prvorodený Syn počas svojej predľudskej existencie videl, ako jeho Otec odpovedá na modlitby svojich verných ctiteľov. Napríklad v nebesiach bol očitým svedkom toho, ako Jehova poslal jedného anjela, aby prorokovi Danielovi odpovedal na jeho vrúcnu modlitbu, a to dokonca ešte skôr, než sa Daniel domodlil. (Daniel 9:20, 21) Ako by potom Otec mohol nevypočuť svojho jediného Syna, ktorý si pred ním vylieval srdce „so silnými výkrikmi a slzami“? Jehova vypočul prosby svojho Syna a poslal anjela, aby mu dal silu zniesť všetko to utrpenie. (Lukáš 22:43)

17. Prečo by sme mali vzhliadať k nebesiam, ak chceme vytrvať, a ako to môžeme robiť?

¹⁷ Ak chceme vytrvať, aj my musíme vzhliadať k nebesiam – k Bohu, ktorý nás posilňuje. (Filipanom 4:13) Ak  dokonalý Boží Syn cítil, že potrebuje pokorne prosiť Jehovu o pomoc, o čo viac by sme ho mali pokorne prosiť my! Možno musíme prosiť Jehovu opakovane, tak ako Ježiš. (Matúš 7:7) Hoci neočakávame, že k nám príde anjel, jednou vecou si môžeme byť istí: Náš milujúci Boh vypočuje prosby verného kresťana, ktorý sa „dňom i nocou modlí a úpenlivo prosí“. (1. Timotejovi 5:5) Bez ohľadu na to, aké skúšky možno znášame – či už sú to zdravotné ťažkosti, smrť niekoho blízkeho, alebo prenasledovanie zo strany odporcov –, Jehova vypočuje naše vrúcne prosby o múdrosť, odvahu a silu, aby sme mohli vytrvať. (2. Korinťanom 4:7–11; Jakub 1:5)

18. Ako sa Ježiš pozeral za utrpenie, ktoré bolo pred ním?

¹⁸ Druhým činiteľom, vďaka ktorému Ježiš vytrval, bolo to, že hľadel dopredu, za utrpenie, ktoré bolo pred ním. V Biblii sa o Ježišovi píše: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol smrť na mučeníckom kole.“ (Hebrejom 12:2) Ježišov príklad ukazuje, ako úzko spolu súvisia nádej, radosť a vytrvalosť. Ich vzájomné pôsobenie by sa dalo zhrnúť takto: Nádej vedie k radosti a radosť k vytrvalosti. (Rimanom 15:13; Kolosanom 1:11) Ježiš mal úžasné vyhliadky do budúcnosti. Vedel, že ak zostane verný, pomôže  posvätiť meno svojho Otca a bude môcť vykúpiť ľudskú rodinu z hriechu a smrti. Ježiš mal tiež nádej, že bude vládnuť ako Kráľ a slúžiť ako Veľkňaz a tak prinesie poslušným ľuďom ďalšie požehnania. (Matúš 20:28; Hebrejom 7:23–26) Tým, že sa zameriaval na vyhliadky do budúcnosti a na nádej, ktorú mal, získaval nesmiernu radosť, a táto radosť mu zas pomáhala vytrvať.

19. Ako môžeme dovoliť, aby nádej, radosť a vytrvalosť spolupôsobili v náš prospech, keď zažívame skúšky viery?

¹⁹ Podobne ako Ježiš, aj my musíme dovoliť, aby nádej, radosť a vytrvalosť spolupôsobili v náš prospech. Apoštol Pavol napísal: „Radujte sa z nádeje.“ Potom dodal: „Znášajte ťažkosti.“ (Rimanom 12:12) Zažívaš práve teraz nejakú vážnu skúšku viery? Potom určite hľaď dopredu. Nestrácaj zo zreteľa, že tvoja vytrvalosť prinesie chválu Jehovovmu menu. Stále sa zameriavaj na vzácnu nádej na Kráľovstvo. Predstavuj si sám seba v prichádzajúcom Božom novom svete. Predstavuj si, ako zažívaš požehnania, ktoré budú v raji. Keď budeš očakávať splnenie úžasných vecí, ktoré Jehova sľúbil – vrátane posvätenia jeho mena, odstránenia zla, chorôb a smrti zo zeme –, tvoje srdce sa naplní radosťou, a táto radosť ti zas pomôže vytrvávať bez ohľadu na to, aké skúšky zažiješ. V porovnaní s týmto splnením nádeje na Kráľovstvo trvá akékoľvek utrpenie v tomto svete skutočne „len chvíľu a je ľahké“. (2. Korinťanom 4:17)

20., 21. Čo od nás Jehova očakáva, pokiaľ ide o vytrvalosť, a čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

²⁰ Ježiš vedel, že nasledovať ho nebude ľahké, že si to bude vyžadovať vytrvalosť. (Ján 15:20) Bol pripravený ukázať svojim nasledovníkom cestu. Vedel, že jeho príklad druhých posilní. (Ján 16:33) Je pravda, že Ježiš dal dokonalý vzor vytrvalosti  a my máme od dokonalosti veľmi ďaleko. Čo teda Jehova od nás očakáva? Peter vysvetľuje: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne kráčali v jeho stopách.“ (1. Petra 2:21) Ježiš nám zanechal príklad, vzor, ktorý by sme mali napodobňovať, keď nám ukázal, ako vytrvávať v skúškach. a Vzor, ktorý vytvoril, sa dá prirovnať k stopám. Nemôžeme v jeho stopách kráčať dokonale, ale verne áno.

²¹ Buďme preto odhodlaní nasledovať Ježišov príklad do tej miery, do akej sme len schopní. Kiež nikdy nezabúdame, že čím vernejšie kráčame v Ježišových stopách, tým lepšie sme vyzbrojení vytrvať „až do konca“ – do konca tohto starého usporiadania sveta alebo do konca nášho života v súčasnom systéme. Nevieme, čo príde skôr, ale jedno určite vieme: Jehova nás bude za našu vytrvalosť žehnať po celú večnosť. (Matúš 24:13)