1., 2. Čo odhalil apoštol Ján o poslednom večere, ktorý apoštoli strávili s Ježišom?

 ZOSTARNUTÝ muž namáča pero do atramentu. V mysli mu víri množstvo spomienok. Jeho meno je Ján a je posledným žijúcim apoštolom Ježiša Krista. Tento teraz asi storočný muž sa vracia v spomienkach približne o sedem desaťročí späť k jednému nezabudnuteľnému večeru. Bol to posledný večer, ktorý spolu s ostatnými apoštolmi strávil s Ježišom, predtým než Ježiš zomrel. Pod vedením Božieho svätého ducha si Ján dokáže do najmenších detailov spomenúť na to, čo sa vtedy odohralo, a všetko zaznamenať.

² V ten večer sa Ježiš jasne vyjadril, že bude čoskoro usmrtený. Iba Ján nám zjavuje dôvod, prečo Ježiš povedal, že podstúpi takú strašnú smrť. Píše: „Aby svet videl, že milujem Otca, robím všetko tak, ako mi Otec prikázal. Vstaňte, poďme odtiaľto.“ (Ján 14:31)

3. Ako dával Ježiš najavo, že miluje Otca?

³ „Milujem Otca.“ Nič nebolo pre Ježiša dôležitejšie. To však neznamená, že dookola opakoval tieto slová. Text z Jána 14:31 je v skutočnosti jediným miestom v Biblii, kde Ježiš vyjadruje svoju lásku k Otcovi takýmto priamym spôsobom. Ježiš však žil v súlade s týmito slovami. Jeho láska k Jehovovi sa prejavovala každý deň. Jeho odvaha, poslušnosť, vytrvalosť, to všetko dokazovalo, že miluje Boha. Táto láska bola hybnou silou celej jeho služby.

4., 5. Aký druh lásky vyzdvihuje Biblia a čo môžeme povedať o Ježišovej láske k Jehovovi?

⁴ Dnes si niektorí ľudia myslia, že ak niekto dáva lásku najavo, je príliš mäkký. Možno si pri slove láska predstavia ľúbostnú poéziu a zamilované piesne, možno dokonca akési  poblúznenie, ktoré sa niekedy spája s romantickou láskou. Biblia sa o romantickej láske zmieňuje, aj keď oveľa dôstojnejším spôsobom, než aký je bežný v súčasnosti. (Príslovia 5:15–21) Oveľa viac pozornosti však Božie Slovo venuje láske iného druhu – láske, ktorá nie je len vášňou či prchavým pocitom, ale ani suchým, čisto racionálnym prístupom k druhým. Je v nej zapojené aj srdce, aj myseľ. Takáto láska vyviera z najhlbšieho vnútra. Je vedená vznešenými zásadami, je s nimi v súlade a prejavuje sa pozitívnym konaním. Určite nie je prelietavá. „Láska nikdy nezlyháva,“ píše sa v Božom Slove. (1. Korinťanom 13:8)

⁵ Zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, Ježiš miloval Jehovu najviac. Nikto nedal lepší príklad v tom, ako žiť podľa slov, ktoré Ježiš citoval ako najväčšie zo všetkých Božích prikázaní: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ (Marek 12:30) Ako si Ježiš vypestoval takú lásku k Bohu? Ako si ju udržiaval silnú, kým bol tu na zemi? A ako ho v tom môžeme napodobňovať?

6., 7. Ako vieme, že Príslovia 8:22–31 opisujú Božieho Syna, nielen múdrosť ako vlastnosť?

⁶ Spolupracoval si už niekedy s priateľom na nejakej úlohe a pritom si zistil, že sa z vás vďaka tomu stali lepší, dôvernejší priatelia? Taký príjemný zážitok nám môže pomôcť pochopiť, aká láska sa rozvinula medzi Jehovom a jeho jediným Synom. O Prísloviach 8:30 sme hovorili už neraz, ale pozrime sa teraz na tento text bližšie v rámci kontextu. Vo veršoch 22 až 31 nachádzame opis zosobnenej múdrosti. Ako vieme, že sa tieto slová vzťahujú na Božieho Syna?

⁷ V 22. verši múdrosť hovorí: „Jehova ma vytvoril na začiatku svojej stvoriteľskej činnosti, ako prvé zo svojich dávnych  diel.“ Istotne tu nejde len o samotnú múdrosť, lebo táto vlastnosť nikdy nebola vytvorená. Nedá sa povedať, že v nejakom čase začala existovať, lebo Jehova existoval vždy a vždy bol múdry. (Žalm 90:2) Ale Boží Syn bol „prvorodený celého stvorenia“. On bol vytvorený, bol tým najskorším zo všetkých Jehovových činov. (Kolosanom 1:15) Tento Syn existoval ešte predtým, než boli vytvorené nebesia a zem, ako je to opísané v Prísloviach. A ako Slovo, Boží osobný Hovorca, dokonale vyjadroval Jehovovu múdrosť. (Ján 1:1)

8. Čo robil Syn počas svojej predľudskej existencie a o čom môžeme premýšľať, keď obdivujeme stvorenie?

⁸ Čo tento Syn robil počas toho nesmierne dlhého obdobia predtým, než prišiel na zem? V 30. verši čítame, že bol pri Bohu „zručným remeselníkom“. Čo to znamená? V Kolosanom 1:16 nachádzame vysvetlenie: „Prostredníctvom neho bolo stvorené všetko ostatné v nebi i na zemi... To všetko bolo stvorené prostredníctvom neho a pre neho.“ Teda Jehova, Stvoriteľ, používal svojho Syna, „zručného remeselníka“, pri tvorení všetkého ostatného – od duchovných tvorov v nebeskej ríši cez obrovský hmotný vesmír, zem s jej úžasnou rozmanitosťou rastlín a živočíchov až po vrchol pozemského stvorenia: ľudstvo. V určitých ohľadoch by sme spoluprácu medzi Otcom a Synom mohli prirovnať k spolupráci architekta a staviteľa, ktorého cieľom je premeniť architektov dômyselný návrh na skutočnosť. Keď žasneme nad nejakou stránkou stvorenia, vlastne tým prejavujeme uznanie Veľkému Architektovi. (Žalm 19:1) Ale môžeme si spomenúť aj na dlhodobú radostnú spoluprácu medzi Stvoriteľom a jeho „zručným remeselníkom“.

9., 10. a) Čo upevnilo puto medzi Jehovom a jeho Synom? b) Čo môže upevniť puto medzi tebou a tvojím nebeským Otcom?

⁹ Keď dvaja nedokonalí ľudia úzko spolupracujú, občas je pre nich ťažké spolu vyjsť. To však neplatí o Jehovovi a jeho  Synovi! Syn pracoval so svojím Otcom nespočetné veky a „celý čas sa pred ním radoval“. (Príslovia 8:30) Áno, bol v spoločnosti svojho Otca veľmi rád a tento pocit bol obojstranný. Je prirodzené, že Syn sa stále viac podobal na svojho Otca, učil sa napodobňovať Božie vlastnosti. Niet sa preto čo čudovať, že medzi Otcom a Synom vzniklo také pevné puto! Právom ho možno označiť za najstaršie a najsilnejšie puto lásky v celom vesmíre.

¹⁰ Čo to však môže znamenať pre nás? Možno máš pocit, že ty si nikdy nebudeš môcť vytvoriť s Jehovom také puto. Je pravda, že nikto z nás nemá také vyvýšené postavenie, aké má Syn. Ale každý z nás má jednu pozoruhodnú príležitosť. Pamätaj, že Ježiša priblížila k jeho Otcovi ich spolupráca. Jehova nám s láskou ponúka príležitosť byť jeho „spolupracovníkmi“. (1. Korinťanom 3:9) Keď nasledujeme Ježišov príklad v službe, mali by sme mať vždy na pamäti, že sme Božími spolupracovníkmi. Tak bude puto lásky, ktoré nás spája s Jehovom, stále viac silnieť. Existuje nejaká väčšia výsada?

11. – 13. a) Prečo je dobré uvažovať o láske ako o niečom živom a ako si Ježiš v mladosti udržiaval silnú lásku k Jehovovi? b) Ako dával Boží Syn najavo záujem o vyučovanie od Jehovu predtým, než prišiel na zem, a aj neskôr, keď žil na zemi ako človek?

¹¹ V mnohých ohľadoch je užitočné, keď o láske vo svojom srdci uvažujeme ako o niečom živom. Podobne ako nádherná izbová rastlina potrebuje živiny a starostlivosť, aby rástla a aby sa jej darilo, aj naša láska potrebuje, aby sme ju živili a starali sa o ňu, ak má rásť a prekvitať. Ak ju zanedbávame a neživíme, slabne a napokon hynie. Ježiš nepovažoval svoju lásku k Jehovovi za samozrejmosť. Počas celého svojho pobytu na zemi sa usiloval, aby bola stále silná a rozvíjala sa. Pozrime sa, ako to robil.

 ¹² Zamysli sa opäť nad tým, ako sa mladý Ježiš vyjadril v chráme v Jeruzaleme. Spomeň si, čo povedal svojim rodičom, ktorí si oňho robili starosti: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že budem v dome svojho Otca?“ (Lukáš 2:49) Ako chlapec si Ježiš podľa všetkého nepamätal nič zo svojej predľudskej existencie. Napriek tomu bola jeho láska k Otcovi, Jehovovi, veľmi silná. Uvedomoval si, že ak človek miluje Boha, prirodzene to vedie k tomu, že ho chce uctievať. A tak žiadne miesto na zemi Ježiša nepriťahovalo viac ako dom jeho Otca, dom čistého uctievania. Túžil po tom, aby tam mohol byť, a nechcelo sa mu odtiaľ odísť. A nebol len pasívnym pozorovateľom. Túžil učiť sa o Jehovovi a vyjadrovať to, čo o ňom vedel. Tieto pocity uňho nevznikli, až keď mal dvanásť rokov, ani v tom veku nevyprchali.

¹³ Syn sa počas svojej predľudskej existencie dychtivo učil od svojho Otca. Proroctvo zaznamenané v Izaiášovi 50:4–6 odhaľuje, že Jehova sa svojmu Synovi zvlášť venoval, aby ho pripravil na úlohu Mesiáša. Syn prijímal toto poučovanie dychtivo aj napriek tomu, že sa pritom dozvedel aj o niektorých útrapách, ktoré mal zniesť ako Jehovov Pomazaný. Neskôr, keď prišiel na zem a dospel, stále túžil chodiť do domu svojho Otca a mať účasť na uctievaní a vyučovaní, ktoré podľa Jehovovej vôle v tomto dome prebiehalo. Preto sa Biblia zmieňuje o tom, že Ježiš verne chodil do chrámu a do synagógy. (Lukáš 4:16; 19:47) Ak chceme, aby bola naša láska k Jehovovi stále živá a aby sa rozvíjala, musíme usilovne chodiť na kresťanské zhromaždenia, na ktorých uctievame Jehovu a prehlbujeme si svoje poznanie o ňom a svoju vďačnosť k nemu.

14., 15. a) Prečo Ježiš vyhľadával samotu? b) Ako Ježišove modlitby k Otcovi odhaľujú dôvernosť a zároveň úctu?

¹⁴ Ježiš si udržiaval silnú lásku k Jehovovi aj tým, že sa pravidelne modlil. Hoci bol priateľský a spoločenský, je  zaujímavé, že si cenil samotu. Napríklad v Lukášovi 5:16 je napísané: „Často chodieval na pusté miesta a modlil sa tam.“ A v Matúšovi 14:23 čítame: „Keď poslal zástup preč, vyšiel na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.“ Ježiš pri týchto, ako aj pri ďalších príležitostiach vyhľadával samotu nie preto, že by bol samotár alebo že by nemal rád spoločnosť, ale preto, že chcel byť sám s Jehovom, chcel sa voľne rozprávať so svojím Otcom v modlitbe.

¹⁵ Keď sa modlil, niekedy používal vyjadrenie „Abba, Otče“. (Marek 14:36) V Ježišových dňoch bolo slovo „abba“ dôverným oslovením otca a používalo sa v rodine. Často to bolo jedno z prvých slov, ktoré dieťa vedelo povedať. No zároveň to bolo aj úctivé slovo. Teda hoci toto oslovenie odhaľovalo dôverný vzťah medzi Synom a jeho milovaným Otcom, zároveň vyjadrovalo hlbokú úctu k Jehovovej otcovskej autorite. Toto spojenie dôvernosti a úcty môžeme pozorovať vo všetkých Ježišových modlitbách. Napríklad Ján 17. kapitola obsahuje dlhú a vrúcnu modlitbu, ktorú Ježiš vyslovil v posledný večer svojho života na zemi. Uvažovať o tejto modlitbe je skutočne podnetné a je dôležité, aby sme Ježiša v tomto ohľade napodobňovali. Samozrejme, nie tým, že budeme opakovať jeho slová, ale tým, že budeme hľadať príležitosti, aby sme zo srdca hovorili s naším nebeským Otcom tak často, ako len môžeme. Keď to budeme robiť, naša láska k nemu bude stále živá a silná.

16., 17. a) Ako Ježiš slovne vyjadroval svoju lásku k Otcovi? b) Ako Ježiš vykreslil štedrosť a veľkorysosť svojho Otca?

¹⁶ Ako sme sa už zmienili, Ježiš neopakoval dookola slová „milujem Otca“. Mnohokrát však svoju lásku k Otcovi vyjadril slovne. Ako konkrétne? Ježiš povedal: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme.“ (Matúš 11:25) Pri štúdiu  druhej časti tejto knihy sme zistili, že Ježiš veľmi rád chválil svojho Otca tým, že pomáhal ľuďom spoznať ho. Napríklad prirovnal Jehovu k otcovi, ktorý tak veľmi túži odpustiť svojmu svojvoľnému synovi, že stále čaká na deň, keď sa mladík s kajúcnym postojom vráti. A keď ho potom z diaľky zbadá prichádzať, beží mu v ústrety a objíme ho. (Lukáš 15:20) Na koho by pri čítaní tejto biblickej pasáže hlboko nezapôsobil obraz Jehovovej lásky a ochoty odpustiť, ktorý tu Ježiš vykreslil?

¹⁷ Ježiš často chválil svojho Otca za jeho štedrosť a veľkorysosť. Na príklade nedokonalých rodičov ukázal, akí istí si môžeme byť, že náš Otec nám dá svätého ducha v takej miere, v akej ho potrebujeme. (Lukáš 11:13) Ježiš hovoril aj o nádeji, ktorú jeho Otec tak veľkoryso ponúka. S nadšením sa vyjadroval o svojej vlastnej nádeji, že sa vráti na miesto po boku svojho Otca v nebi. (Ján 14:28; 17:5) Svojim nasledovníkom povedal o nádeji, ktorú Jehova ponúka „malému stádu“ – budú prebývať v nebi a vládnuť spolu s mesiášskym Kráľom. (Lukáš 12:32; Ján 14:2) A zomierajúceho zločinca utešil nádejou na život v raji. (Lukáš 23:43) To, že takto hovoril o Otcovej veľkej štedrosti a veľkorysosti, mu nepochybne pomáhalo udržiavať si silnú lásku k Jehovovi. Mnohí Kristovi nasledovníci zistili, že nič neposilňuje ich lásku k Jehovovi a vieru v neho viac, než keď druhým hovoria o ňom a o nádeji, ktorú dáva ľuďom, ktorí ho milujú.

18. V akom najdôležitejšom ohľade máme nasledovať Ježiša a prečo tak odpovedáš?

¹⁸ Z toho všetkého, v čom máme nasledovať Ježiša, nič nie je dôležitejšie ako milovať Jehovu celým srdcom, dušou, mysľou a silou. (Lukáš 10:27) Ukazovateľom takejto lásky  k Bohu nie je len to, ako intenzívne ju cítime, ale aj to, do akej miery ju prejavujeme skutkami. Ježiš sa neuspokojil len s tým, že cítil lásku k svojmu Otcovi, ani s tým, že povedal: „Milujem Otca.“ Vyjadril sa: „Aby svet videl, že milujem Otca, robím všetko tak, ako mi Otec prikázal.“ (Ján 14:31) Satan tvrdil, že žiaden človek nebude Jehovovi slúžiť z nesebeckej lásky. (Jób 2:4, 5) Aby Ježiš dal tú najlepšiu možnú odpoveď na Satanovo zlomyseľné osočovanie, odvážne sa podujal ukázať svetu, ako veľmi miluje svojho Otca. Bol poslušný až do tej miery, že sa vzdal svojho života. Budeš aj ty konať ako Ježiš? Ukážeš svetu, že naozaj miluješ Boha Jehovu?

19., 20. a) Aké dôležité dôvody máme na to, aby sme túžili byť pravidelne na kresťanských zhromaždeniach? b) Ako sa môžeme pozerať na naše osobné štúdium, rozjímanie a modlitbu?

¹⁹ Dávať najavo lásku k Bohu je v skutočnosti jednou z našich hlboko zakorenených duchovných potrieb. Preto Jehova zariadil, aby sme ho mohli uctievať spôsobom, vďaka ktorému môže byť naša láska k nemu ako k nášmu Otcovi živená a posilňovaná. Keď chodíš na kresťanské zhromaždenia, snaž sa stále si pripomínať, že si tam preto, aby si uctieval svojho Boha. Súčasťou tohto uctievania je aj to, že sa pripájaš k úprimnej modlitbe, spievaš piesne chvály, pozorne počúvaš a zapájaš sa, kedykoľvek je to možné. Takéto zhromaždenia ti tiež dávajú príležitosť povzbudzovať spolukresťanov. (Hebrejom 10:24, 25) Keď budeš pravidelne uctievať Jehovu na kresťanských zhromaždeniach, pomôže ti to, aby tvoja láska k nemu stále silnela.

²⁰ Niečo podobné možno povedať o osobnom štúdiu, rozjímaní a modlitbe. Pozeraj sa na tieto veci ako na spôsoby, ako byť s Jehovom osamote. Keď študuješ Božie písané Slovo a rozjímaš o ňom, Jehova ti odovzdáva svoje myšlienky. Keď sa modlíš, otváraš mu svoje srdce. Mysli na to, že modliť  sa neznamená len prosiť Boha o niečo. Modlitba je aj príležitosť ďakovať Jehovovi za požehnania, ktoré si dostal, a chváliť ho za jeho úžasné diela. (Žalm 146:1) A ten najlepší spôsob, ako môžeš Jehovovi vyjadriť vďaku a dať mu najavo, že ho miluješ, je s radosťou a nadšením ho verejne chváliť.

21. Nakoľko dôležitá je láska k Jehovovi a o čom budeme uvažovať v ďalších kapitolách?

²¹ Láska k Bohu je kľúčom k tvojmu večnému šťastiu. Je práve tým, čo potrebovali Adam s Evou na to, aby obstáli v skúške poslušnosti – a práve tým, čo si nerozvíjali. Je tým najdôležitejším, čo potrebuješ, aby si obstál v akejkoľvek skúške viery, aby si odolal akémukoľvek pokušeniu, aby si zniesol akékoľvek súženie. Je samotnou podstatou nasledovania Ježiša. Samozrejme, láska k Bohu úzko súvisí s láskou k blížnemu. (1. Jána 4:20) V ďalších kapitolách sa budeme zaoberať tým, ako Ježiš dával najavo lásku k ľuďom. V nasledujúcej kapitole budeme uvažovať o tom, prečo tak veľa ľudí považovalo Ježiša za prístupného človeka.