1. – 3. a) Akým spôsobom Ježiš opustil svojich apoštolov a prečo to nebola rozlúčka naveky? b) Prečo potrebujeme zistiť, aký život Ježiš vedie po návrate do neba?

 JEDENÁSTI muži stoja na jednom vrchu. S veľkou láskou a obdivom vzhliadajú k dvanástemu. Ten vyzerá ako človek, no v skutočnosti je to vzkriesený Ježiš, ktorý je znovu najmocnejším z Jehovových duchovných synov. Ježiš zvolal svojich apoštolov, aby sa s nimi poslednýkrát stretol na Olivovom vrchu.

² Tento vrch – jeden z radu vápencových pahorkov, ktoré od Jeruzalema delí údolie Kidron – istotne vyvoláva v Ježišovej mysli množstvo spomienok. Na svahoch tohto vrchu leží mesto Betánia, kde Ježiš vzkriesil Lazara. A neďaleko leží Betfage, odkiaľ Ježiš len pred niekoľkými týždňami vyšiel, aby triumfálne vstúpil do Jeruzalema. Na Olivovom vrchu sa tiež pravdepodobne rozprestierala Getsemanská záhrada, kde Ježiš strávil hodiny smrteľnej úzkosti, predtým než bol zatknutý. Na tom istom vrchu sa teraz Ježiš chystá opustiť svojich najbližších priateľov a nasledovníkov. Lúči sa s nimi láskavými slovami. Potom začína vystupovať k nebesiam. Apoštoli stoja ako prikovaní a sledujú svojho milovaného Pána, ako stúpa hore. Napokon ho zahaľuje oblak a už ho viac nevidia. (Skutky 1:6–12)

³ Pôsobí na teba táto scéna ako dojímavý koniec príbehu o Ježišovi, ako rozlúčka naveky? Nie je to tak. Dvaja anjeli apoštolom pripomínajú, že Ježišov príbeh sa ani zďaleka nekončí. (Skutky 1:10, 11) Jeho odchod do neba je v mnohých ohľadoch iba začiatok. Božie Slovo nás nenecháva tápať, pokiaľ ide o to, čo sa s Ježišom udialo potom.  Dozvedieť sa o Ježišovom živote po jeho návrate do neba je dôležité. Prečo? Spomeň si na slová, ktoré Ježiš povedal Petrovi: „Nasleduj ma.“ (Ján 21:19, 22) Nasledovať Ježiša by nemalo byť nejaké chvíľkové rozhodnutie, ale mala by to byť voľba na celý život. A preto potrebujeme chápať, čo náš Pán robí teraz a akými úlohami bol v nebi poverený.

4. Ako Biblia vopred odhalila, čo sa udeje v nebi po tom, ako sa tam Ježiš vráti?

⁴ O Ježišovom príchode do neba, o privítaní, ktoré ho tam čakalo, a o radostnom opätovnom stretnutí s jeho Otcom sa Písmo nezmieňuje. Biblia však vopred odhalila, čo sa udeje v nebi krátko po tom, ako sa tam Ježiš vráti. Vyše 1 500 rokov židovský národ pravidelne pozoroval jeden posvätný obrad. Raz za rok v Deň zmierenia vstupoval veľkňaz v chráme do Najsvätejšej, aby trochu krvi predložených obetí vykropil pred truhlu zmluvy. V ten deň veľkňaz predstavoval to, čo urobí Mesiáš. Ježiš po tom, čo sa vrátil do neba, raz navždy naplnil prorocký význam tohto obradu. Vošiel do Jehovovej vznešenej prítomnosti v nebi – najsvätejšieho miesta vo vesmíre – a predložil svojmu Otcovi hodnotu svojej výkupnej obete. (Hebrejom 9:11, 12, 24) Prijal ju Jehova?

5., 6. a) Čo svedčí o tom, že Jehova prijal Kristovu výkupnú obeť? b) Kto má úžitok z výkupného a ako?

⁵ Odpoveď nájdeme, keď pouvažujeme o tom, čo sa stalo niekoľko dní po Ježišovom vystúpení do neba. Malá skupina asi 120 kresťanov sa zhromaždila v Jeruzaleme v jednej hornej miestnosti, keď toto miesto náhle naplnil hluk, ako keď sa priženie silný vietor. Nad ich hlavami sa objavili akoby ohnivé jazyky, naplnil ich svätý duch a začali hovoriť rôznymi jazykmi. (Skutky 2:1–4) Táto udalosť signalizovala  zrodenie nového národa, duchovného Izraela, ktorý bol Božím novým „vyvoleným rodom“ a „kráľovským kňazstvom“ určeným nato, aby sa na zemi konala Božia vôľa. (1. Petra 2:9) Jehova Boh očividne prijal Kristovu výkupnú obeť a schválil ju. Toto vyliatie svätého ducha bolo jedným z prvých požehnaní, ktoré umožnilo výkupné.

⁶ Odvtedy majú z výkupného úžitok Kristovi nasledovníci na celej zemi. Či už patríme k pomazanému „malému stádu“, ktoré bude vládnuť s Kristom v nebi, alebo k „iným ovciam“, ktoré budú žiť pod Kristovou vládou tu na zemi, máme z výkupnej obete úžitok. (Lukáš 12:32; Ján 10:16) Na základe tejto obete získavame nádej a odpustenie našich hriechov. Ak stále „prejavujeme vieru“ vo výkupné a dennodenne nasledujeme Ježiša, môžeme sa tešiť z čistého svedomia a z jasnej nádeje do budúcnosti. (Ján 3:16)

7. Aká autorita bola udelená Ježišovi po tom, čo sa vrátil do neba, a ako ho môžeš podporovať?

⁷ Čo robí Ježiš v nebi, odkedy sa tam vrátil? Má obrovskú moc, obrovskú autoritu. (Matúš 28:18) Jehova ho ustanovil, aby vládol kresťanskému zboru. Túto úlohu Ježiš vykonáva v duchu lásky a spravodlivosti. (Kolosanom 1:13) Ako bolo predpovedané, Ježiš ustanovil zodpovedných mužov, aby sa starali o potreby jeho stáda. (Efezanom 4:8) Napríklad vybral Pavla, aby sa stal „apoštolom pre národy“, a vyslal ho, aby šíril dobrú správu široko-ďaleko. (Rimanom 11:13; 1. Timotejovi 2:7) Koncom prvého storočia odovzdal siedmim zborom v rímskej provincii Ázia posolstvá, ktoré obsahovali pochvaly, rady a usmernenia. (Zjavenie, 2. a 3. kapitola) Uznávaš Ježiša ako hlavu kresťanského zboru? (Efezanom 5:23) Ak ho chceš nasledovať, usiluj sa podporovať vo vašom zbore ducha poslušnosti a spolupráce.

8., 9. Aká autorita bola Ježišovi udelená v roku 1914 a ako by to malo ovplyvňovať naše rozhodnutia?

 ⁸ V roku 1914 bola Ježišovi udelená ešte väčšia autorita. V tom roku bol dosadený za Kráľa Jehovovho mesiášskeho Kráľovstva. Keď začal vládnuť, „v nebi vypukla vojna“. Ako sa skončila? Satan a jeho démoni boli zvrhnutí na zem, čím sa začalo obdobie „beda“. Nárast počtu vojen, šírenie zločinnosti, strachu, chorôb, hladu a zvýšený výskyt zemetrasení, ktoré postihujú dnešných ľudí, nám pripomína, že Ježiš teraz vládne v nebi, hoci ešte stále trvá krátky čas, keď je „vládcom tohto sveta“ Satan. (Zjavenie 12:7–12; Ján 12:31; Matúš 24:3–7; Lukáš 21:11) Ježiš však dáva ľuďom na celom svete príležitosť prijať jeho vládu.

⁹ Je dôležité, aby sme sa postavili na stranu mesiášskeho Kráľa. Pri všetkých svojich každodenných rozhodnutiach sa musíme usilovať o jeho schválenie, nie o schválenie tohto skazeného sveta. Keď tento „Kráľ kráľov a Pán pánov“ skúma ľudstvo, jeho spravodlivé srdce planie hnevom, ale aj prekypuje radosťou. (Zjavenie 19:16) Prečo?

10. Aký je Ježiš, no čo ho napĺňa spravodlivým hnevom?

¹⁰ Náš Pán je tak ako jeho Otec šťastný. (1. Timotejovi 1:11) Ježiš ako človek nebol kritický, ani nebolo ťažké zapáčiť sa mu. Dnes sa však na zemi deje veľa vecí, ktoré ho nepochybne napĺňajú spravodlivým hnevom. Istotne sa hnevá na všetky tie náboženské organizácie, ktoré lživo tvrdia, že ho zastupujú. Presne to aj predpovedal: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského Kráľovstva, ale iba ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi v ten deň povedia: ‚Pane, Pane, či sme... nerobili... v tvojom mene veľa zázrakov?‘ Ale ja im odpoviem:  ‚Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, vy, čo páchate zlo!‘“ (Matúš 7:21–23)

11. – 13. Prečo môžu niektorých ľudí miasť Ježišove silné slová adresované tým, ktorí v jeho mene konali „veľa zázrakov“, a prečo je Ježiš nahnevaný? Znázorni to.

¹¹ Mnohým ľuďom, ktorí sa dnes vyhlasujú za kresťanov, sa tieto slová môžu zdať mätúce. Prečo by Ježiš adresoval také silné slová ľuďom, ktorí v jeho mene konali „veľa zázrakov“? Cirkvi kresťanstva podporujú dobročinné organizácie, pomáhajú chudobným, stavajú nemocnice a školy a konajú aj mnoho ďalších skutkov. Ak chceme pochopiť, prečo si zaslúžia Ježišov hnev, zamyslime sa nad jedným názorným príkladom.

¹² Rodičia potrebujú niekam odísť. Nemôžu vziať so sebou aj deti, a preto si najmú opatrovateľku. Ich pokyny sú jednoduché: „Postarajte sa nám o deti. Dajte im najesť, dbajte o to, aby boli čisté, a dohliadnite, aby sa im nič nestalo.“ Keď sa však rodičia vrátia, sú šokovaní, keď vidia, že ich deti sú vyhladované. Sú špinavé, choré a nešťastné. Dovolávajú sa pozornosti opatrovateľky, ale tá si ich volanie nevšíma. Prečo? Je na rebríku, umýva okná. Rozzúrení rodičia žiadajú vysvetlenie. Opatrovateľka odpovedá: „Pozrite, čo všetko som urobila! Pozrite sa na tie čisté okná! Stihla som opraviť aj veľa vecí v dome. A to všetko pre vás!“ Upokojilo by to rodičov? Sotva! O to ju predsa nežiadali, chceli len, aby sa im postarala o deti. Boli by veľmi nahnevaní, že odmietla držať sa ich pokynov.

¹³ Kresťanstvo sa správa podobne ako táto opatrovateľka. Ježiš zanechal svojim zástupcom pokyny, aby ľudí duchovne sýtili – aby ich učili pravdu z Božieho Slova a pomáhali im, aby boli duchovne čistí. (Ján 21:15–17) Kresťanstvo v tom však žalostne zlyhalo; neposlúchlo jeho pokyny. Dopustilo,  aby ľudia duchovne hladovali, boli zmätení lžami a nepoznali základné biblické pravdy. (Izaiáš 65:13; Amos 8:11) Ani úsilie kresťanstva zlepšiť tento svet nemôže ospravedlniť jeho svojvoľnú neposlušnosť. Veď tento svet je ako dom určený na demoláciu! Božie Slovo objasňuje, že Satanov svetový systém bude čoskoro zničený. (1. Jána 2:15–17)

14. Aké dielo dnes spôsobuje Ježišovi radosť a prečo?

¹⁴ Na druhej strane Ježiš musí byť veľmi šťastný, keď sa pozerá z neba a vidí, ako si milióny ľudí spĺňajú poverenie robiť učeníkov, ktoré dal svojim nasledovníkom, predtým než sa vrátil do neba. (Matúš 28:19, 20) Akou veľkou výsadou je prispievať k radosti mesiášskeho Kráľa! Buďme odhodlaní nikdy neprestať podporovať „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45) Na rozdiel od duchovenstva kresťanstva táto malá skupina pomazaných bratov poslušne vedie zvestovateľské dielo a verne sýti Kristove ovce.

15., 16. a) Aké pocity vyvoláva v Ježišovi nedostatok lásky, ktorý je dnes taký rozšírený, a ako to vieme? b) Prečo si takzvané kresťanstvo zaslúži Ježišov hnev?

¹⁵ Môžeme si byť istí, že náš Kráľ sa hnevá, keď vidí ten nedostatok lásky, aký dnes prevláda na zemi. Možno si pamätáme, ako farizeji kritizovali Ježiša za to, že uzdravoval počas sabatu. Boli takí bezcitní, tak zatvrdilo sa držali vlastných predstáv, že sa nedokázali odpútať od svojho úzkoprsého výkladu mojžišovského Zákona ani od ústneho zákona. Ježišove zázraky priniesli ľuďom obrovský úžitok. Ale radosť, úľava a posilnenie viery, ktoré tieto zázraky prinášali, neznamenali pre týchto mužov vôbec nič. Aké pocity to vyvolávalo v Ježišovi? „S rozhorčením sa na nich pozrel, lebo bol hlboko zarmútený necitlivosťou ich sŕdc“. (Marek 3:5)

¹⁶ Dnes Ježiš vidí oveľa viac vecí, ktorými je „hlboko zarmútený“. Vodcovia takzvaného kresťanstva sú zaslepení svojou oddanosťou tradíciám a náukám, ktoré sú v rozpore  s Písmom. Navyše privádza ich do zúrivosti zvestovanie dobrej správy o Božom Kráľovstve. V mnohých častiach sveta duchovenstvo roznietilo kruté prenasledovanie kresťanov, ktorí sa úprimne usilujú zvestovať posolstvo, ktoré zvestoval Ježiš. (Ján 16:2; Zjavenie 18:4, 24) Títo duchovní zároveň často vyzývajú svojich nasledovníkov, aby šli bojovať a zabíjať druhých – akoby to Ježišovi Kristovi robilo radosť!

17. Ako praví nasledovníci Ježiša rozradostňujú jeho srdce?

¹⁷ Naproti tomu Ježišovi praví nasledovníci sa usilujú prejavovať lásku k blížnemu. Napriek odporu sa delia o dobrú správu s „ľuďmi každého druhu“, tak ako to robil Ježiš. (1. Timotejovi 2:4) A ich nápadnou črtou, ich hlavným poznávacím znakom je láska, ktorú si prejavujú navzájom. (Ján 13:34, 35) Tým, že so spolukresťanmi zaobchádzajú s láskou, úctou a dôstojnosťou, skutočne nasledujú Ježiša – a rozradostňujú srdce mesiášskeho Kráľa!

18. Čo zarmucuje nášho Pána, ale ako mu môžeme robiť radosť?

¹⁸ Pamätajme aj na to, že nášho Pána zarmucuje, keď jeho nasledovníci strácajú vytrvalosť, keď dovolia, aby ich láska k Jehovovi ochladla, a prestávajú mu slúžiť. (Zjavenie 2:4, 5) Na druhej strane tí, ktorí vytrvávajú až do konca, spôsobujú Ježišovi radosť. (Matúš 24:13) Majme teda stále na mysli Kristov príkaz: „Nasleduj ma.“ (Ján 21:19) Zamyslime sa nad niektorými požehnaniami, ktoré dá mesiášsky Kráľ tým, ktorí vytrvajú až do konca.

19., 20. a) K akým požehnaniam vedie nasledovanie Ježiša už dnes? b) Ako nasledovaním Krista môžeme získať otca, ktorého tak veľmi potrebujeme?

¹⁹ Nasledovanie Ježiša vedie už teraz k životu plnému požehnaní. Ak uznávame Krista ako svojho Pána, poslúchame  jeho vedenie a nechávame sa viesť jeho príkladom, nájdeme poklady, ktoré márne hľadajú ľudia na celom svete – budeme sa tešiť z činnosti, ktorá dá nášmu životu zmysel, z rodiny spoluveriacich, ktorú spája puto pravej lásky, z čistého svedomia a z pokoja mysle. Skrátka, náš život bude bohatý a uspokojujúci. A získame aj ďalšie požehnania.

²⁰ V osobe Ježiša dal Jehova ľuďom, ktorí dúfajú, že budú žiť navždy na zemi, „Večného otca“. Ježiš je náhradou za prvého ľudského otca, Adama, ktorý celé svoje potomstvo tak žalostne sklamal. (Izaiáš 9:6, 7) Keď prijímame Ježiša ako svojho „Večného otca“, teda prejavujeme v neho vieru, máme spoľahlivú nádej na večný život. Okrem toho sa tým stále viac približujeme k Jehovovi Bohu. Ako sme sa už dozvedeli, usilovať sa deň čo deň nasledovať Ježišov príklad je ten najlepší spôsob, ako poslúchať Boží príkaz: „Napodobňujte Boha ako milované deti.“ (Efezanom 5:1)

21. Ako nasledovníci Krista odrážajú svetlo v temnom svete?

²¹ Keď napodobňujeme Ježiša a jeho Otca, Jehovu, máme úžasnú výsadu. Odrážame žiarivé svetlo. Vo svete, ktorý je ponorený do tmy, v ktorom sú miliardy ľudí zvedené Satanom a kopírujú jeho črty, my, ktorí nasledujeme Krista, šírime odraz toho najjasnejšieho svetla – svetla biblickej pravdy, svetla pekných kresťanských vlastností, svetla pravej radosti, skutočného pokoja a ozajstnej lásky. Zároveň sa tým približujeme k Jehovovi, a to je ten najvyšší cieľ, o ktorý sa inteligentní tvorovia môžu usilovať.

22., 23. a) Aké budúce požehnania zažijú tí, ktorí stále verne nasledujú Ježiša? b) Na čo by sme mali byť odhodlaní?

²² Premýšľaj tiež o tom, čo chce pre teba Jehova urobiť v budúcnosti prostredníctvom svojho mesiášskeho Kráľa. Tento Kráľ bude čoskoro viesť spravodlivé vojenské ťaženie  proti Satanovmu skazenému usporiadaniu sveta. Ježišovo víťazstvo je isté! (Zjavenie 19:11–15) Potom sa začne Kristova tisícročná vláda nad zemou. Jeho nebeská vláda sa postará o to, aby mali všetci verní ľudia úžitok z výkupného a boli privedení k dokonalosti. Predstav si sám seba, ako prekypuješ zdravím, si stále mladý a silný a radostne pracuješ spolu so zjednotenou ľudskou rodinou na premieňaní tejto zeme na raj! Na konci tisíc rokov Ježiš odovzdá vládu opäť svojmu Otcovi. (1. Korinťanom 15:24) Ak stále verne nasleduješ Krista, získaš požehnanie, ktoré je také úžasné, že si ho nevieme ani len predstaviť – „slávnu slobodu Božích detí“! (Rimanom  8:21) Áno, získame všetky požehnania, ktoré mali Adam s Evou a o ktoré prišli. Ako Jehovovi pozemskí synovia a dcéry budeme navždy očistení od poškvrny Adamovho hriechu. Áno, „smrť už nebude“. (Zjavenie 21:4)

²³ Spomeň si na bohatého mladého vodcu, o ktorom sme hovorili v prvej kapitole. Odmietol Ježišovo pozvanie „buď mojím nasledovníkom“. (Marek 10:17–22) Ty takú chybu nikdy neurob! Prijmi Ježišovo pozvanie s radosťou a nadšením. Buď odhodlaný vytrvávať a naďalej deň čo deň, rok čo rok nasledovať nášho Dobrého Pastiera. Kiež vďaka tomu zažiješ, ako sa prostredníctvom neho napokon veľkolepo splnia všetky Jehovove zámery!