1., 2. a) Prečo sa stráže, ktoré boli poslané zatknúť Ježiša, vrátili s prázdnymi rukami? b) Vďaka čomu bol Ježiš vynikajúcim učiteľom?

 FARIZEJI zúria. Ježiš je v chráme a učí ľudí o svojom Otcovi. Jeho poslucháči sú rozdelení na dva tábory – mnohí v Ježiša veria, no iní ho chcú zatknúť. Náboženskí vodcovia nie sú schopní ovládnuť svoj hnev a posielajú stráže, aby Ježiša zatkli. Stráže sa však vracajú s prázdnymi rukami. Hlavní kňazi a farizeji žiadajú vysvetlenie: „Prečo ste ho nepriviedli?“ Stráže odpovedajú: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ Ježišovo učenie na nich tak zapôsobilo, že sa nemohli odhodlať, aby ho zatkli. a (Ján 7:45, 46)

² Členovia stráže neboli jediní, na koho Ježišovo učenie zapôsobilo. Ľudia sa zhromažďovali vo veľkom počte, len aby mohli počuť Ježiša, ako vyučuje. (Marek 3:7, 9; 4:1; Lukáš 5:1–3) Vďaka čomu bol Ježiš takým vynikajúcim učiteľom? V ôsmej kapitole sme sa dozvedeli, že miloval pravdy, ktoré vyučoval, i ľudí, ktorých vyučoval. Dokázal tiež majstrovsky používať vyučovacie metódy. Zamyslime sa teraz nad tromi účinnými metódami, ktoré používal, a nad tým, ako sa ich môžeme naučiť používať my.

3., 4. a) Prečo Ježiš pri svojom vyučovaní používal jednoduchý jazyk? b) Prečo môžeme o Kázni na vrchu povedať, že je príkladom jednoduchosti Ježišovho vyučovania?

³ Dokážeš si predstaviť, akú rozsiahlu slovnú zásobu Ježiš  zrejme mal? A napriek tomu, keď vyučoval, nikdy nehovoril tak, že by to presahovalo rozumové schopnosti jeho poslucháčov, z ktorých mnohí boli „nevzdelaní a obyčajní ľudia“. (Skutky 4:13) Ježiš bral do úvahy ich obmedzenia a nikdy ich nezaťažoval príliš veľkým množstvom informácií. (Ján 16:12) Jeho slová boli jednoduché, no pravdy, ktoré nimi vyjadroval, boli veľmi hlboké.

⁴ Zamyslime sa napríklad nad Kázňou na vrchu, ktorá je zaznamenaná v Matúšovi 5:3 až 7:27. V tejto kázni dal Ježiš rady, ktoré išli do hĺbky, k samotnému koreňu veci. Nie sú v nej žiadne zložité myšlienky a vyjadrenia. Sotva tam nájdeš slovo, ktoré by nepochopilo aj malé dieťa! Preto sa niet čo čudovať, že keď Ježiš dohovoril, zástupy – a v nich bolo pravdepodobne veľa roľníkov, pastierov a rybárov – „žasli nad tým, ako vyučuje“. (Matúš 7:28)

5. Uveď príklady Ježišových výrokov, ktoré boli jednoduché, no mali hlboký význam.

⁵ Ježiš pri svojom vyučovaní často vyslovoval jednoduché, krátke výroky, ktoré mali hlboký význam. V čase, keď neboli k dispozícii tlačené knihy, nezmazateľne vpísal svoje posolstvo do myslí a sŕdc svojich poslucháčov. Zamysli sa nad niekoľkými príkladmi: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.“ „Duch je... dychtivý, ale telo je slabé.“ „Splácajte cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“ „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ b (Matúš 7:1; 9:12; 26:41; Marek 12:17; Skutky 20:35) Ešte aj po takmer 2 000 rokoch sú tieto slová stále rovnako pôsobivé.

6., 7. a) Prečo je dôležité, aby sme používali jednoduchý jazyk, keď chceme vyučovať jednoducho? b) Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme študujúceho zahrnuli príliš veľkým množstvom informácií?

 ⁶ Ako môžeme aj my vyučovať jednoducho? Okrem iného je dôležité, aby sme používali jednoduchý jazyk, ktorému väčšina ľudí môže ľahko rozumieť. Základné náuky Božieho Slova nie sú zložité. Jehova zjavil svoj zámer ľuďom, ktorí majú úprimné a pokorné srdce. (1. Korinťanom 1:26–28) Pravdy Božieho Slova sa dajú jednoduchými, starostlivo volenými slovami vyjadriť veľmi účinne.

⁷ Ak chceme vyučovať jednoducho, musíme si dávať pozor, aby sme človeka, s ktorým študujeme Bibliu, nezahrnuli príliš veľkým množstvom informácií. Preto na biblickom štúdiu nemusíme vysvetľovať každý detail a nie je ani potrebné, aby sme látku preberali rýchlo, akoby tou najdôležitejšou vecou bolo prebrať určité množstvo materiálu. Je rozumné prispôsobiť tempo štúdia potrebám a schopnostiam študujúceho. Naším cieľom je pomôcť mu stať sa Kristovým nasledovníkom a Jehovovým ctiteľom. Preto je dobré dopriať mu toľko času, koľko potrebuje, aby to, čo sa učí, dostatočne  pochopil. Len vtedy biblická pravda zapôsobí na jeho srdce a podnieti ho uplatňovať, čo sa naučil. (Rimanom 12:2)

8., 9. a) Prečo Ježiš kládol otázky? b) Ako Ježiš použil otázky, aby pomohol Petrovi dospieť k správnemu záveru v súvislosti s platením chrámovej dane?

⁸ Ježiš používal otázky pozoruhodným spôsobom, a to dokonca aj vtedy, keď by mu zabralo oveľa menej času, keby nejakú myšlienku svojim poslucháčom proste povedal priamo. Prečo potom kládol otázky? Niekedy používal skúmavé otázky, aby odhalil pohnútky svojich odporcov a tak ich umlčal. (Matúš 21:23–27; 22:41–46) Často však používal otázky nato, aby svojich učeníkov podnietil povedať, čo si myslia, aby ich podnietil zamyslieť sa nad vecami a aby ich naučil uvažovať. Preto používal otázky typu: „Čo myslíte?“ a „Veríš tomu?“ (Matúš 18:12; Ján 11:26) Ježiš sa svojimi otázkami dokázal dostať k srdcu svojich učeníkov a mohol naň pôsobiť. Zamyslime sa nad jedným príkladom.

⁹ Raz sa vyberači dane pýtali Petra, či Ježiš platí chrámovú daň. c Peter bez rozmýšľania odpovedal: „Platí.“ Neskôr ho chcel Ježiš priviesť k uvažovaniu, a tak sa ho opýtal: „Čo myslíš, Šimon, od koho panovníci vyberajú poplatky alebo dane? Od svojich synov alebo od cudzích ľudí?“ Peter odpovedal: „Od cudzích ľudí.“ Ježiš mu nato povedal: „Teda synovia sú oslobodení od dane.“ (Matúš 17:24–27) Petrovi bolo nepochybne jasné, kam Ježiš svojimi otázkami mieri. Bolo známe, že členovia kráľovskej rodiny sú oslobodení od platenia dane. Preto Ježiš ako jediný Syn nebeského  Kráľa, ktorého ľudia uctievali v chráme, nebol povinný platiť chrámovú daň. Všimni si, že Ježiš namiesto toho, aby Petrovi jednoducho povedal správnu odpoveď, taktne použil otázky, aby mu pomohol dospieť k správnemu záveru a možno si aj uvedomiť, že v budúcnosti by mal viac premýšľať, skôr ako niečo povie.

10. Ako môžeme účinne používať otázky, keď zvestujeme z domu do domu?

¹⁰ Ako môžeme účinne používať otázky v našej službe? Keď zvestujeme z domu do domu, môžeme používať otázky, aby sme vzbudili záujem domáceho, a tak si pripravili pôdu na to, aby sme mu mohli oznámiť dobrú správu. Napríklad ak nám otvorí starší človek, mohli by sme sa ho úctivo opýtať: „Ako sa zmenil svet v priebehu vášho života?“ Keď sa vyjadrí, môžeme sa opýtať: „Čo by bolo podľa vás potrebné, aby sa nám v tomto svete žilo lepšie?“ (Matúš 6:9, 10) Keď nám otvorí matka, ktorá má malé deti, mohli by sme sa opýtať: „Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aký bude tento svet, keď vaše deti vyrastú?“ (Žalm 37:10, 11) Ak sme všímaví, keď prichádzame k dverám, môžeme zvoliť takú otázku, ktorá bude prispôsobená tomu, čo domáceho zaujíma.

11. Ako môžeme účinne používať otázky, keď vedieme biblické štúdium?

¹¹ Ako môžeme účinne používať otázky, keď vedieme biblické štúdium? Vhodne zvolené otázky nám môžu pomôcť zistiť, čo je v srdci študujúceho. (Príslovia 20:5) Napríklad dajme tomu, že preberáme 43. lekciu „Ako by sa mali kresťania  pozerať na alkohol?“ z knihy Tešte sa zo života navždy. d V tejto lekcii sa rozoberá Boží názor na nadmerné pitie alkoholu a opilstvo. Z odpovedí študujúceho možno vidieť, že rozumie tomu, čo Biblia učí. Ale skutočne aj súhlasí s tým, čo sa učí? Môžeme sa ho opýtať: „Zdá sa vám Boží názor na tieto veci rozumný?“ A mohli by sme sa tiež spýtať: „Ako môžete tento poznatok uplatniť vo svojom živote?“ Stále však pamätaj, že je potrebné byť taktný, aby si neznevážil dôstojnosť študujúceho. Istotne by sme nechceli klásť otázky, ktoré by študujúceho privádzali do rozpakov. (Príslovia 12:18)

12. – 14. a) Ako Ježiš používal schopnosť logicky argumentovať? b) Aké logické argumenty Ježiš použil, keď farizeji pripísali jeho silu Satanovi?

¹² Ježiš mal dokonalú myseľ, a preto bol majstrom v logickej argumentácii. Niekedy používal silné logické argumenty, aby vyvrátil falošné obvinenia svojich odporcov. V mnohých prípadoch používal presvedčivú argumentáciu, aby dal svojim nasledovníkom cenné poučenie. Zamyslime sa teraz nad niekoľkými príkladmi.

¹³ Po tom, čo Ježiš uzdravil muža, ktorý bol posadnutý démonom a bol slepý a nemohol hovoriť, farizeji Ježiša obvinili: „Ten vyháňa démonov len vďaka tomu, že mu pomáha Belzebub [Satan], vládca démonov.“ Farizeji pripustili, že na vyhnanie démonov je potrebná nadľudská sila, ale Ježišovu silu pripísali Satanovi. Ich obvinenie nebolo len nepravdivé, bolo aj nelogické. Ježiš odhalil nesprávnosť ich uvažovania slovami: „Každé kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo proti sebe, padne a žiadne mesto a žiadna rodina, ktorá je rozdelená sama proti sebe, neobstojí. Takisto ak Satan  vyháňa Satana, ide sám proti sebe. Ako potom obstojí jeho kráľovstvo?“ (Matúš 12:22–26) Ježiš vlastne povedal: „Ak by som bol Satanovým nástrojom, a pritom by som maril jeho dielo, potom by Satan pracoval sám proti sebe a čoskoro by padol.“ Ako mohli vyvrátiť takúto presvedčivú logiku?

¹⁴ Ježiš však ešte neskončil. Vedel, že niektorí žiaci farizejov vyháňali démonov, a tak farizejom položil jednoduchú, no účinnú otázku: „Ak ja vyháňam démonov s pomocou Belzebuba, vďaka komu ich vyháňajú vaši učeníci?“ (Matúš 12:27) Ježiš vlastne argumentoval: „Ak ja vyháňam démonov pomocou sily od Satana, potom vaši učeníci musia používať tú istú silu.“ Čo na to mohli farizeji povedať? Nikdy by nepripustili, že ich učeníci konajú pomocou sily od Satana. Ježiš ich týmto logickým argumentom donútil, aby svojím vlastným chybným uvažovaním dospeli k záveru, ktorý sa im ani trochu nepáčil. Nie je vzrušujúce už len čítať o tom, ako Ježiš v rozhovore s nimi používal logickú argumentáciu? A predstav si, ako to muselo pôsobiť na zástupy, ktoré Ježiša počuli osobne, keďže jeho prítomnosť a tón hlasu nepochybne dodávali jeho slovám ešte väčšiu silu.

15. – 17. Uveď príklad toho, ako Ježiš používal argument „o čo skôr“, aby ľudí naučil povzbudzujúce pravdy o svojom Otcovi.

¹⁵ Ježiš používal logickú, presvedčivú argumentáciu aj vtedy, keď vyučoval povzbudzujúce pravdy o svojom Otcovi. Často to robil tak, že používal argument „o čo skôr“, a tak svojim poslucháčom pomáhal, aby na základe známej pravdy dospeli k ešte silnejšiemu presvedčeniu. e Tento spôsob argumentácie založený na vyzdvihnutí odlišnosti medzi dvoma podobnými vecami môže na človeka hlboko zapôsobiť. Pouvažujme len o dvoch príkladoch.

 ¹⁶ Keď chcel Ježiš splniť prosbu svojich učeníkov, aby ich naučil modliť sa, poukázal na ochotu nedokonalých ľudských rodičov „dávať dobré dary“ svojim deťom. A vyvodil z toho záver: „Keď vy, hoci ste hriešni, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec svätého ducha tým, čo ho prosia!“ (Lukáš 11:1–13) Základom Ježišovej argumentácie je tu vyzdvihnutie rozdielu. Ak sa hriešni ľudskí rodičia starajú o to, aby ich deti mali všetko, čo potrebujú, o čo skôr náš nebeský Otec, ktorý je dokonalý a spravodlivý v každom ohľade, poskytne svätého ducha svojim verným ctiteľom, ktorí k nemu s pokorou pristupujú v modlitbe!

¹⁷ Podobný spôsob argumentácie Ježiš použil, keď svojim učeníkom dával múdru radu v súvislosti s úzkostlivými starosťami. Povedal: „Všimnite si krkavce: nesejú ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi. Či nie ste oveľa cennejší ako vtáky? Všimnite si, ako rastú ľalie: nenamáhajú sa ani nepradú ... Keď Boh takto oblieka lúčne kvety, ktoré sú dnes tu a zajtra ich hodia do pece, o čo skôr bude obliekať vás, vy maloverní!“ (Lukáš 12:24, 27, 28) Ak sa Jehova stará o vtáky a kvety, o čo skôr sa bude starať o ľudí, ktorí ho milujú a uctievajú! Takouto argumentáciou Ježiš nepochybne zapôsobil na srdce svojich poslucháčov.

18., 19. Ako môžeme argumentovať človeku, ktorý hovorí, že neverí v Boha, ktorého nemôže vidieť?

¹⁸ V našej službe chceme používať zdravú logiku na vyvrátenie nesprávnych názorov. Presvedčivú argumentáciu chceme používať aj nato, aby sme ľudí učili povzbudzujúce pravdy o Jehovovi. (Skutky 19:8; 28:23, 24) Musíme sa azda učiť používať zložitú logiku? Vôbec nie. Od Ježiša sa učíme, že logické argumenty sú najúčinnejšie vtedy, keď sú predložené jednoducho.

¹⁹ Napríklad ako by sme zareagovali, keby nám niekto povedal, že neverí v Boha, ktorého nemôže vidieť? Mohli by  sme mu argumentovať pomocou zákona príčiny a následku. Keď vidíme následok, uvedomujeme si, že musí mať nejakú príčinu. Mohli by sme povedať: „Keby ste šli nejakou odľahlou oblasťou a cestou by ste narazili na kvalitne postavený dom zásobený jedlom (následok), neuznali by ste, že za tým niekto je (príčina)? Teda keď v prírode jasne vidíme účelné usporiadanie a hojnosť potravy uskladnenej v ‚špajze‘ zeme (následok), nie je rozumné prísť k záveru, že aj za tým je Niekto (Príčina)? Samotná Biblia v tejto veci argumentuje takto: ‚Každý dom niekto postavil, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.‘“ (Hebrejom 3:4) Samozrejme, bez ohľadu na logickosť našej argumentácie nie každý človek dôjde k takémuto presvedčeniu. (2. Tesaloničanom 3:2)

20., 21. a) Ako môžeme používať argumentáciu typu „o čo skôr“, keď chceme vyzdvihnúť Jehovove vlastnosti a spôsob konania? b) Čím sa budeme zaoberať v ďalšej kapitole?

²⁰ Argumentáciu typu „o čo skôr“ môžeme používať pri našom  vyučovaní vo zvestovateľskej službe alebo v zbore aj vtedy, keď chceme vyzdvihnúť Jehovove vlastnosti a spôsob konania. Napríklad keď chceme niekomu ukázať, že náuka o večnom trápení v pekle v skutočnosti potupuje Jehovu, môžeme povedať: „Trestal by milujúci otec svoje dieťa tak, že by mu držal ruku v ohni? O čo strašnejšia musí byť pre nášho milujúceho nebeského Otca už len samotná predstava pekla!“ (Jeremiáš 7:31) Keby sme chceli uistiť skľúčeného spolukresťana o tom, že ho Jehova miluje, mohli by sme povedať: „Ak Jehova považuje za cenného aj takého malého vrabca, o čo viac si cení a miluje každého zo svojich pozemských služobníkov, áno, aj teba osobne!“ (Matúš 10:29–31) Takáto argumentácia nám môže pomôcť zapôsobiť na srdce druhých.

²¹ Preskúmali sme len tri vyučovacie metódy, ktoré Ježiš používal, a už z toho môžeme ľahko pochopiť, že stráže, ktoré ho nedokázali zatknúť, vôbec nepreháňali, keď povedali: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ V ďalšej kapitole sa budeme zaoberať vyučovacou metódou, ktorou je Ježiš známy asi najviac – používaním podobenstiev a iných prirovnaní.