1. – 4. a) Ako Ježiš obratne vyučuje samársku ženu a k čomu to vedie? b) Ako reagujú jeho apoštoli?

 JEŽIŠ a jeho apoštoli kráčajú už celé hodiny. Putujú na sever, z Judey do Galiley. Idú tou najkratšou cestou, ktorá trvá asi tri dni a vedie cez Samáriu. Slnko pomaly dosahuje zenit a oni prichádzajú k malému mestu zvanému Sychar, kde si robia prestávku, aby sa občerstvili.

² Apoštoli idú kúpiť niečo na jedenie a Ježiš zatiaľ odpočíva pri studni neďaleko mesta. Tu prichádza nejaká žena, aby načerpala vodu. Ježiš by sa mohol rozhodnúť, že si ju nebude všímať. Je predsa „unavený z cesty“. (Ján 4:6) Bolo by pochopiteľné, keby jednoducho zatvoril oči a nevenoval tejto samárskej žene žiadnu pozornosť. Podľa toho, čo sme sa dozvedeli v štvrtej kapitole, táto žena pravdepodobne očakáva, že Žid s ňou bude zaobchádzať s pohŕdaním. Ale Ježiš s ňou nadväzuje rozhovor.

³ Začína obrazným vyjadrením, ktoré vychádza z každodenného života tejto ženy – presnejšie povedané, z tejto konkrétnej situácie. Prišla sem, aby načerpala vodu, a Ježiš hovorí o životodarnej vode, ktorá uhasí jej duchovný smäd. Samaritánka sa niekoľkokrát zmieňuje o veciach, ktoré by mohli viesť k sporu. a Ježiš sa takým témam taktne vyhýba a pokračuje v pôvodnej téme rozhovoru. Zameriava sa na duchovné veci – na čisté uctievanie a na Boha Jehovu. Jeho slová majú  ďalekosiahly účinok, lebo žena ich odovzdáva ďalej mužom toho mesta a aj oni si chcú Ježiša vypočuť. (Ján 4:3–42)

⁴ Čo si myslia apoštoli, keď sa vracajú a vidia Ježiša za týchto nezvyčajných okolností vydávať svedectvo? Nie sú tým nijako nadšení. Sú prekvapení, že Ježiš sa s tou ženou vôbec rozpráva. Oni s ňou zjavne nehovoria. Po jej odchode naliehajú na Ježiša, aby sa najedol z toho, čo priniesli. Ježiš im však hovorí: „Mám pokrm, o ktorom vy neviete.“ Sú zmätení a najprv berú jeho slová doslovne. Potom Ježiš vysvetľuje: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:32, 34) Ježiš ich tak učí, že činnosť, ktorá je hlavnou náplňou jeho života, je pre neho dôležitejšia než jedlo. Chce, aby to tak cítili aj oni. Čo je tou činnosťou?

5. Čo bolo hlavnou náplňou Ježišovho života a o čom budeme v tejto kapitole uvažovať?

⁵ Ježiš raz povedal: „Musím oznamovať dobrú správu o Božom Kráľovstve... lebo na to som bol poslaný.“ (Lukáš 4:43) Áno, Ježiš bol poslaný, aby zvestoval a vyučoval dobrú správu o Božom Kráľovstve. b Ježišovi nasledovníci dnes majú robiť to isté. Preto je dôležité, aby sme sa zamysleli nad tým, prečo Ježiš zvestoval, čo zvestoval a aký mal postoj k svojej úlohe.

6., 7. S akým postojom má podľa Ježiša „každý, kto sa dozvie o nebeskom Kráľovstve a verejne o ňom vyučuje,“ odovzdávať dobrú správu druhým? Znázorni to.

⁶ Zamyslime sa teraz nad tým, ako sa Ježiš pozeral na to,  čo vyučoval. Potom budeme uvažovať o jeho postoji k ľuďom, ktorých vyučoval. Ježiš použil živé znázornenie, aby ukázal, s akým postojom odovzdáva druhým pravdy, ktoré ho naučil Jehova. Povedal: „Každý, kto sa dozvie o nebeskom Kráľovstve a verejne o ňom vyučuje, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové aj staré veci.“ (Matúš 13:52) Prečo hospodár v tomto znázornení vynáša veci zo svojej pokladnice?

⁷ Hospodár to nerobí preto, že by chcel vystavovať na obdiv svoj majetok, tak ako to kedysi urobil kráľ Ezechiáš a malo to žalostné následky. (2. Kráľov 20:13–20) Teda aké sú pohnútky tohto hospodára? Predstav si takúto situáciu: Prichádzaš za obľúbeným učiteľom do jeho domu. On otvára zásuvku písacieho stola a vyťahuje z nej dva listy – jeden z nich je zažltnutý časom, ten druhý je novší. Sú to listy, ktoré dostal od svojho otca – prvý dostal pred niekoľkými desaťročiami, keď bol ešte malým chlapcom, a druhý len prednedávnom. Oči mu žiaria radosťou, keď ti hovorí, akú veľkú cenu majú pre neho tieto listy, ako rady, ktoré obsahujú, zmenili jeho život a ako by mohli pomôcť aj tebe. Učiteľ tieto listy očividne považuje za niečo veľmi cenné a myšlienky z nich si uchováva v srdci. (Lukáš 6:45) Neukazuje ti ich preto, že sa chce vystatovať, ani z nejakých zištných pohnútok, ale preto, aby si z nich mal úžitok a aby si pochopil ich hodnotu.

8. Prečo by sme mali považovať pravdy, ktoré sa učíme z Božieho Slova, za poklady?

⁸ Ježiš, Veľký Učiteľ odovzdával Božie pravdy druhým z podobných pohnútok. Pre neho boli tieto pravdy pokladmi nevyčísliteľnej hodnoty. Miloval ich a s nadšením o nich hovoril. Chcel, aby takýto postoj mali všetci jeho nasledovníci, „každý, kto sa dozvie o nebeskom Kráľovstve  a verejne o ňom vyučuje“. Máme taký postoj aj my? Máme hojnosť dôvodov na to, aby sme milovali každú pravdu, ktorú sa učíme z Božieho Slova. Veľmi si ceníme drahokamy pravdy, či už sú to náuky, ktoré sme spoznali už dávno, alebo nedávne úpravy v porozumení. Keď stále v sebe živíme lásku k tomu, čo nás Jehova učí, a hovoríme o tom s úprimným nadšením, vyjadrujeme lásku k Božím pravdám, tak ako to robil Ježiš.

9. a) Čo Ježiš cítil k ľuďom, ktorých vyučoval? b) Ako môžeme napodobňovať Ježišov postoj k ľuďom?

⁹ Ježiš tiež miloval ľudí, ktorých vyučoval. Podrobnejšie o tom budeme hovoriť v tretej časti. Podľa proroctva mal mať Mesiáš „súcit so slabými a biednymi“. (Žalm 72:13) A Ježiš sa o ľudí naozaj zaujímal. Zaujímali ho myšlienky a postoje, ktoré ľudí ovplyvňovali, a trápilo ho, keď videl, ako ich skláňajú k zemi rôzne bremená a aké prekážky im bránia pochopiť pravdu. (Matúš 11:28; 16:13; 23:13, 15) Spomeň si napríklad na samársku ženu. Ježišov záujem o ňu ako o človeka na ňu nepochybne hlboko zapôsobil. Ježiš chápal jej osobnú situáciu a to ju podnietilo prijať ho ako proroka a hovoriť o ňom druhým. (Ján 4:16–19, 39) Je pravda, že Ježišovi nasledovníci dnes nedokážu čítať v srdci ľudí, ktorým zvestujú. Ale môžeme sa o ľudí zaujímať, tak ako to robil Ježiš, môžeme im svoj záujem dávať najavo a môžeme prispôsobiť svoje slová ich záujmom, ťažkostiam a potrebám.

10., 11. a) Čo Ježiš zvestoval? b) Prečo bolo potrebné zriadiť Božie Kráľovstvo?

¹⁰ Čo Ježiš zvestoval? Ak by si mal odpoveď na túto otázku hľadať v učeniach mnohých cirkví, ktoré tvrdia, že ho zastupujú, možno by si dospel k záveru, že hlásal určitý druh  sociálneho evanjelia. Alebo by si možno nadobudol dojem, že obhajoval politické reformy alebo že viac než čokoľvek iné zdôrazňoval osobnú záchranu. Ale ako sme už spomínali, Ježiš otvorene povedal: „Musím oznamovať dobrú správu o Božom Kráľovstve.“ Čo to presne znamenalo?

¹¹ Spomeň si, že Ježiš bol v nebi pri tom, keď Satan prvý raz očiernil Jehovovo sväté meno a spochybnil, že Boží spôsob vlády je správny. Ako veľmi to muselo Ježiša bolieť, keď bol svedkom toho, ako bol jeho spravodlivý Otec obvinený z toho, že je nespravodlivým Vládcom, ktorý svojim tvorom odopiera dobré veci! Ako to muselo Božieho Syna zraniť, keď Adam s Evou, budúci rodičia ľudstva, uverili Satanovmu ohováraniu! Boží Syn videl, ako bola ľudská rodina následkom vzbury nakazená hriechom a smrťou. (Rimanom 5:12) Ako veľmi sa však musel tešiť, keď sa dozvedel, že jeho Otec dá jedného dňa všetko zase do poriadku!

12., 13. Aké veci dá do poriadku Božie Kráľovstvo a ako Ježiš urobil Kráľovstvo hlavnou témou svojej služby?

¹² Čo muselo byť dané do poriadku v prvom rade? Muselo byť posvätené Jehovovo sväté meno – muselo byť očistené od každej stopy pohany, ktorú naň priviedol Satan a všetci, ktorí sa k nemu pridali. Keďže Jehovovo meno zahŕňa jeho povesť ako vládcu, musela byť obhájená oprávnenosť jeho zvrchovanosti čiže jeho spôsob vlády. Ježiš rozumel týmto dôležitým sporným otázkam lepšie než ktokoľvek iný. Vo vzorovej modlitbe učil svojich nasledovníkov, aby prosili najprv o posvätenie mena jeho Otca, ďalej o príchod Kráľovstva jeho Otca a potom o to, aby sa na zemi diala Božia vôľa. (Matúš 6:9, 10) Božie Kráľovstvo, ktorého Vládcom je Ježiš Kristus, čoskoro odstráni zo zeme Satanov skazený systém a navždy presadí Jehovovu spravodlivú vládu. (Daniel 2:44)

 ¹³ Toto Kráľovstvo bolo hlavnou témou Ježišovej služby. Ježiš každým svojím slovom a každým svojím skutkom pomáhal objasňovať, čo je tým Kráľovstvom a ako toto Kráľovstvo poslúži Jehovovmu zámeru. Ježiš nedovolil, aby ho niečo odvádzalo od jeho poverenia hlásať dobrú správu o Božom Kráľovstve. Boli tu naliehavé sociálne otázky, množstvo nespravodlivosti, ale on sa zameriaval na svoje posolstvo a na svoju prácu. Znamenala takáto úzka zameranosť na jednu vec, že mal úzkoprsý pohľad na život, že pristupoval k ľuďom jednotvárne a stále len opakoval to isté? Vôbec nie!

14., 15. a) Ako Ježiš dokázal, že je „významnejší ako Šalamún“? b) Ako môžeme Ježiša napodobňovať v tom, čo zvestoval?

¹⁴ Ako sa v tejto časti postupne dozvieme, Ježiš urobil svoje učenie aj zaujímavým, aj pestrým. Pôsobil na srdce ľudí. Možno nám pritom príde na myseľ múdry kráľ Šalamún, ktorý hľadal pôvabné slová, presné výroky, aby odovzdal myšlienky, ktoré ho Jehova podnietil zapísať. (Kazateľ 12:10) Jehova dal tomuto nedokonalému mužovi rozhľad, a tak dokázal rozprávať o mnohých veciach, od vtákov cez ryby a stromy až po zvieratá. Ľudia prichádzali z veľkej diaľky, aby si Šalamúna vypočuli. (1. Kráľov 4:29–34) Ježiš bol však „významnejší ako Šalamún“. (Matúš 12:42) Bol oveľa múdrejší, jeho rozhľad sa so Šalamúnovým nedal ani len porovnať. Ježiš vo svojom vyučovaní čerpal z mimoriadneho poznania Božieho Slova, ako aj z poznania, ktoré mal o vtákoch, zvieratách, rybách, poľnohospodárstve, počasí, aktuálnych udalostiach tej doby, histórii a sociálnych pomeroch. Ježiš sa však svojím poznaním nikdy nevystatoval, nechcel robiť na druhých dojem. Jeho posolstvo bolo vždy jednoduché a jasné. Nie div, že ľudia ho veľmi radi počúvali! (Marek 12:37; Lukáš 19:48)

¹⁵ Kresťania sa dnes usilujú nasledovať Ježišov príklad.  Nemáme jeho nesmiernu múdrosť a poznanie, ale každý z nás má určité poznatky a skúsenosti, z ktorých môže čerpať, keď hovorí druhým o pravdách Božieho Slova. Napríklad rodičia môžu čerpať zo svojich skúseností, ktoré získali pri výchove detí, keď chcú znázorniť, akú lásku má Jehova k svojim deťom. Iní môžu čerpať názorné príklady zo svetského zamestnania, zo školy alebo z toho, čo vedia o ľuďoch a súčasných udalostiach. Zároveň dávame pozor, aby sme ničím neodvádzali pozornosť od nášho posolstva – dobrej správy o Božom Kráľovstve. (1. Timotejovi 4:16)

16., 17. a) Aký postoj mal Ježiš k svojej službe? b) Ako Ježiš ukázal, že služba je prvoradou vecou v jeho živote?

¹⁶ Ježiš považoval svoju službu za vzácny poklad. Veľmi rád pomáhal ľuďom, aby videli jeho nebeského Otca takého, aký naozaj je, nie zahaleného mätúcimi náukami a tradíciami, ktoré vymysleli ľudia. Ježiš nesmierne rád pomáhal ľuďom získavať schválený vzťah k Jehovovi a nádej na večný život. S potešením oznamoval ľuďom dobrú správu a tým im prinášal útechu a radosť. Ako svoj postoj k službe dával najavo? Zamyslime sa nad tromi spôsobmi.

¹⁷ Po prvé, Ježiš urobil službu prvoradou vecou vo svojom živote. Hovoriť druhým o Kráľovstve bolo jeho životnou náplňou, najdôležitejšou prácou a hlavným záujmom v jeho živote. To je dôvod, prečo Ježiš múdro viedol jednoduchý život, ako sme sa zmienili v piatej kapitole. Stále sa zameriaval na tie najdôležitejšie veci, tak ako to radil aj iným. Nerozptyľovalo ho množstvo vecí, za ktoré by musel platiť, ktoré by musel udržiavať, opravovať či časom vymeniť. Žil jednoducho, takže nič zbytočne neodvádzalo jeho pozornosť od služby. (Matúš 6:22; 8:20)

18. Ako vieme, že Ježiš sa v službe nešetril?

 ¹⁸ Po druhé, Ježiš sa v službe nešetril. Vynakladal v nej veľké množstvo energie a prešiel doslova stovky kilometrov, keď v celej Palestíne hľadal ľudí, ktorým by mohol povedať o dobrej správe. Rozprával sa s nimi v ich príbytkoch, na námestiach, na trhoviskách i kdekoľvek vonku. Rozprával sa s nimi aj vtedy, keď si potreboval odpočinúť, keď bol hladný či smädný alebo keď túžil po pokojnej chvíli v spoločnosti svojich najbližších priateľov. Dobrú správu o Božom Kráľovstve oznamoval druhým dokonca aj vtedy, keď zomieral! (Lukáš 23:39–43)

19., 20. Ako Ježiš znázornil naliehavosť zvestovateľskej činnosti?

¹⁹ Po tretie, Ježiš pristupoval k službe ako k niečomu naliehavému. Spomeň si na jeho rozhovor so Samaritánkou pri studni blízko mesta Sychar. Ježišovi apoštoli v tej chvíli zjavne nevideli naliehavú potrebu oznamovať dobrú správu druhým. Ježiš im povedal: „Nehovoríte, že do žatvy zostávajú ešte štyri mesiace? Hovorím vám: Rozhliadnite sa a pozrite sa na polia, že sú zrelé na žatvu.“ (Ján 4:35)

²⁰ Ježiš sa pritom inšpiroval ročným obdobím, ktoré práve bolo. Zjavne bol vtedy mesiac kislev (november/december). Žatva jačmeňa sa mala začať až o štyri mesiace, približne v čase Pesachu, okolo 14. nisana. A tak roľníci v tom čase nemali pocit, že by žatva bola naliehavá vec. Bola ešte ďaleko. Ale čo sa dalo povedať o žatve ľudí? Veru, mnohí boli pripravení počúvať, učiť sa a stať sa Kristovými učeníkmi a získať nádhernú nádej, ktorú im Jehova ponúkal. Ježiš sa akoby rozhliadol po obrazných poliach a videl, že sa belejú dozretým obilím, ktoré sa ľahučko kolíše vo vánku, čo naznačuje, že je pripravené na žatvu. c Čas dozrel a bolo naliehavé pustiť  sa do práce! Preto keď sa ho obyvatelia jedného mesta pokúšali presvedčiť, aby s nimi zostal, povedal im: „Musím oznamovať dobrú správu o Božom Kráľovstve aj v iných mestách, lebo na to som bol poslaný.“ (Lukáš 4:43)

21. Ako môžeme napodobňovať Ježiša?

²¹ Vo všetkých troch oblastiach, o ktorých sme práve hovorili, môžeme Ježiša napodobňovať. Môžeme urobiť kresťanskú službu prvoradou vecou v našom živote. Aj keď máme rodinné a svetské povinnosti, môžeme dávať službu na prvé miesto tak, že sa na nej zúčastňujeme horlivo a pravidelne, tak ako to robil Ježiš. (Matúš 6:33; 1. Timotejovi 5:8) On sa v službe nešetril. Podobne aj my môžeme na službu štedro vynakladať svoj čas, energiu a prostriedky. (Lukáš 13:24) A môžeme mať stále na mysli, že naša práca je naliehavá. (2. Timotejovi 4:2) Je potrebné, aby sme na zvestovanie využívali každú príležitosť!

22. O čom budeme uvažovať v ďalšej kapitole?

²² Ježiš tiež ukázal, že si uvedomuje význam zvestovania, keď sa postaral o to, aby toto dielo pokračovalo aj po jeho smrti. Svojich nasledovníkov poveril, aby zvestovali a vyučovali. Toto poverenie bude námetom ďalšej kapitoly.