NIEKOĽKO storočí predtým ako Izraeliti vstúpili do Kanaanu, Jehova sľúbil túto krajinu Abrahámovým potomkom. Izraeliti pod Jozuovým vedením sa chystali prevziať Zasľúbenú krajinu.

Boh odsúdil Kanaančanov na zničenie. Zaslúžili si to, lebo krajinu naplnili mimoriadne zvrhlými sexuálnymi praktikami, ako aj nemilosrdným krviprelievaním. Preto mali Izraeliti úplne zničiť kanaanske mestá, ktoré dobyjú.

Ešte pred vstupom do krajiny však Jozua vyslal dvoch vyzvedačov, ktorí sa v meste Jericho ubytovali u ženy menom Rachab. Táto žena ich prijala do domu a ochránila ich, hoci vedela, že sú Izraeliti. Verila v Boha Izraelitov, lebo počula, ako zachraňoval svoj ľud. Dala vyzvedačom odprisahať, že ona a jej rodina nebudú usmrtení.

Neskôr, keď Izraeliti vošli do Kanaanu a prišli k Jerichu, aby ho dobyli, Jehova zázračne spôsobil, že múry mesta sa zrútili. Jozuovi vojaci prenikli do mesta a zničili ho, ale Rachab s rodinou nechali nažive. Potom Jozua rýchlym vojenským ťažením dobyl za šesť rokov veľkú časť Zasľúbenej krajiny. Krátko nato bola krajina rozdelená izraelským kmeňom.

Jozua tesne pred koncom svojej dlhoročnej služby Bohu zvolal všetkých Izraelitov. Pripomenul im, ako Jehova zaobchádzal s ich predkami, a povzbudil ich, aby slúžili Jehovovi. Ale keď on a jeho blízki spoločníci zomreli, Izraeliti opustili Jehovu a začali slúžiť falošným bohom. Počas nasledujúcich asi 300 rokov národ často neposlúchal Jehovove zákony. V tom období Jehova pripúšťal, aby Izrael utláčali nepriatelia, napríklad Filištínci. Keď ho však národ prosil o pomoc, dosadzoval nad ním sudcov, celkovo 12, aby ich zachránil.

Obdobie sudcov zachytené v knihe Sudcovia sa začalo Otnielom a skončilo sa Samsonom, telesne najsilnejším človekom, aký kedy žil. V strhujúcom rozprávaní zaznamenanom v biblickej knihe Sudcovia opakovane vystupuje do popredia táto základná pravda: Poslušnosť Jehovovi vedie k požehnaniam, neposlušnosť k nešťastiu.

(Založené na Jozuovi, Sudcoch a 3. Mojžišovej 18:24, 25.)