Keď Dávid zabil Goliáša, kráľ Saul z neho urobil veliteľa svojho vojska. Dávid vyhral veľa bitiek a stal sa veľmi obľúbeným. Vždy, keď sa vracal z boja, ženy ho vítali tancom a spievali: „Saul pobil tisíce a Dávid desaťtisíce!“ Saul začal na Dávida žiarliť a chcel ho zabiť.

Dávid vedel nádherne hrať na harfe. Raz sa stalo, že keď hral Saulovi, tento kráľ po ňom hodil kopiju. Dávid v poslednej chvíli uskočil a kopija sa zabodla do steny. Saul sa neskôr pokúsil Dávida ešte niekoľkokrát zabiť. Napokon Dávid utiekol a skryl sa v pustatine.

Saul si vzal 3 000 vojakov a išiel Dávida hľadať. Náhodou vošiel do jaskyne, v ktorej sa ukrýval Dávid  so svojimi mužmi. Muži Dávidovi pošepkali: „Teraz máš príležitosť zabiť Saula.“ Dávid sa prikradol ku kráľovi a odrezal mu kúsok z plášťa. Saul si nič nevšimol. Dávid mal potom výčitky svedomia, že sa správal neúctivo voči Jehovovmu pomazanému kráľovi. Nedovolil svojim mužom, aby na Saula zaútočili. Keď Saul vyšiel z jaskyne, Dávid naňho zavolal a povedal mu, že ho mohol zabiť, ale neurobil to. Obmäkčilo to Saula?

Nie. Ďalej Dávida prenasledoval. Raz v noci sa Dávid so svojím synovcom Abišajom vkradol do Saulovho tábora. Všetci tuho spali, dokonca aj Saulov strážca Abnér. Abišaj povedal Dávidovi: „Teraz máme príležitosť zabiť ho. Ja to urobím.“ Dávid odpovedal: „So Saulom si to vybaví Jehova. Zoberme mu kopiju a krčah a poďme preč.“

Dávid vystúpil na neďaleký vrch, z ktorého videl na Saulov tábor. Zakričal: „Abnér, prečo nechrániš svojho kráľa? Kde má krčah a kopiju?“ Saul spoznal Dávidov hlas a povedal: „Mohol si ma zabiť, ale neurobil si to. Viem, že budeš po mne kráľom Izraela.“ Potom sa Saul vrátil do paláca. V ďalšej kapitole sa dozvieme, že v Saulovej rodine mal Dávid aj priateľa.