Čo tvrdia mnohí vedci? Mnohí vedci vytvárajú dojem, že skameneliny potvrdzujú teóriu spoločného predka. A ako dôkaz tejto teórie uvádzajú aj to, že všetky živé organizmy majú podobný „počítačový jazyk“, teda genetický kód DNA.

Čo hovorí Biblia? Správa v 1. Mojžišovej uvádza, že rastliny, morské tvory, suchozemské živočíchy a vtáky boli stvorené „podľa svojho druhu“. (1. Mojžišova 1:12, 20–25) Pôvodné hebrejské slovo druh tu nie je použité v takom zmysle, ako sa používa vo vedeckej terminológii, ale na označenie kategórie živých organizmov. Biblický opis teda pripúšťa rozmanitosť v rámci stvorených „druhov“, ale zároveň naznačuje, že medzi rôznymi druhmi existujú pevné hranice. Ak je biblická správa o stvorení pravdivá, nové formy života by sa mali v skamenelinách objavovať náhle a plne vyvinuté.

O čom svedčia dôkazy? Podporujú dôkazy biblický opis udalostí alebo mal pravdu Darwin? O čom svedčia objavy za posledných 150 rokov?

V posledných rokoch začali vedci porovnávať genóm desiatok rôznych jednobunkových organizmov, ako aj genóm rastlín a zvierat. Predpokladali, že toto porovnávanie im potvrdí rozvetvovanie „stromu života“, ktorý navrhol Darwin. Ale to sa nestalo.

Čo tento výskum odhalil? V roku 1999 biológ Malcolm S. Gordon napísal: „Zdá sa, že živé organizmy vzišli z viacerých prvotných foriem života. Univerzálny strom života, ako sa zdá, nemal len jeden koreň.“ Poskytol výskum dôkazy, že všetky hlavné vetvy stromu života vyrástli z jedného kmeňa, ako si to myslel Darwin? Gordon ďalej uvádza: „Tradičnú  verziu teórie spoločného predka zjavne nemožno aplikovať na ríše podľa súčasného systému klasifikácie. Pravdepodobne ju nemožno aplikovať ani na mnohé, ak nie všetky kmene a možno ani na mnohé triedy v rámci týchto kmeňov.“²⁹ a

Aj novšie výskumy vyvracajú Darwinovu teóriu spoločného predka. Napríklad v roku 2009 bol v článku v časopise New Scientist uvedený výrok evolučného vedca Erica Baptesta: „Nemáme vôbec žiadne dôkazy o tom, že strom života je skutočnosťou.“³⁰ Ten istý článok citoval aj evolučného biológa Michaela Rosa: „Strom života je s úctou pochovávaný, my všetci to vieme. To, čo je už menej prijímané, je fakt, že je potrebné zmeniť celé naše základné chápanie biológie.“³¹ b

Mnohí vedci v snahe potvrdiť myšlienku, že život pochádza zo spoločného predka, poukazujú na skameneliny. Napríklad tvrdia, že skameneliny poskytujú dôkazy toho, že z rýb sa vyvinuli obojživelníky a z plazov cicavce. Čo však skameneliny naozaj ukazujú?

Evolučný paleontológ David M. Raup napísal: „Namiesto toho, aby geológovia tak v časoch Darwina, ako aj dnes nachádzali postupne sa rozvíjajúce formy života... druhy sa objavujú jeden za druhým veľmi náhle a počas ich existencie na nich vidno len malú zmenu alebo žiadnu, a potom sa medzi skamenelinami náhle prestanú objavovať.“³²

Prevažná väčšina skamenelín v skutočnosti poukazuje na stabilitu, čiže nemennosť jednotlivých druhov organizmov v priebehu dlhých časových období. Dôkazy nesvedčia o tom, že sa z jedného druhu organizmu vyvíjal iný. Organizmy s jedinečnou stavbou tela sa objavujú náhle. A náhle sa objavujú aj rôzne nové črty týchto organizmov. Napríklad netopiere s echolokačným systémom sa objavujú bez zjavnej väzby k nejakému primitívnejšiemu predchodcovi.

Navyše sa zdá, že viac ako polovica všetkých hlavných skupín živočíchov sa objavila v priebehu relatívne krátkeho časového obdobia. Mnohé nové a odlišné formy života sa medzi skamenelinami objavujú tak náhle, že paleontológovia to označili ako „kambrijská explózia“. Kedy bolo obdobie kambria?

Predpokladajme, že odhady vedcov sú správne. Ak by to tak bolo, históriu Zeme by sme si mohli predstaviť ako časovú os s dĺžkou futbalového ihriska (1). Pri takejto mierke by ste museli prejsť asi do siedmich osmín ihriska, aby ste prišli k obdobiu, ktoré paleontológovia nazývajú kambrium (2). Spomínané hlavné skupiny živočíchov sa medzi skamenelinami náhle objavujú v rámci krátkeho úseku tohto obdobia. Aký krátky je tento úsek? Na spomínanom futbalovom ihrisku by sa všetky tie odlišné tvory objavili naraz na úseku menšom ako jeden krok!

Relatívne náhle objavenie sa odlišných foriem života vedie niektorých evolučných vedcov k spochybňovaniu tradičnej verzie Darwinovej teórie. Napríklad v roku 2008 evolučný biológ Stuart  Newman hovoril v jednom interview o potrebe novej evolučnej teórie, ktorá by dokázala vysvetliť náhle objavenie sa nových foriem života. Povedal: „Myslím si, že darvinovský mechanizmus, ktorým sa bežne vysvetľujú všetky evolučné zmeny, bude považovaný len za jeden z viacerých mechanizmov — možno ani nie za najdôležitejší, pokiaľ ide o porozumenie makroevolúcie, veľkých evolučných zmien v telesnej stavbe.“³³

Čo však skameneliny, ktoré vedci uvádzajú ako dôkaz, že ryby sa menili na obojživelníky a plazy na cicavce? Naozaj tieto skameneliny poskytujú spoľahlivé dôkazy o procese evolúcie? Pri podrobnejšom skúmaní vyjde najavo viacero problémov.

Po prvé, v učebniciach býva niekedy zamlčovaný vzájomný nepomer veľkostí živočíchov zaraďovaných do vývojového radu vedúceho od plazov k cicavcom. Niektoré tieto živočíchy sú v skutočnosti obrovské, zatiaľ čo iné sú malé, hoci sú zobrazované tak, akoby boli podobnej veľkosti.

Druhým, ešte vážnejším problémom sú chýbajúce dôkazy, že medzi týmito tvormi bol vzťah predok — potomok. Skameneliny zaraďované do tohto vývojového radu pochádzajú z období, ktoré sú podľa odhadov vedcov často od seba vzdialené milióny rokov. O časových odstupoch medzi mnohými týmito skamenelinami zoológ Henry Gee hovorí: „Časové intervaly medzi skamenelinami sú také obrovské, že nemôžeme povedať nič definitívne o ich možnom vzťahu predok — potomok.“³⁴ c

O skamenelinách rýb a obojživelníkov biológ Malcolm S. Gordon hovorí, že predstavujú len malú, „možno dosť nereprezentatívnu vzorku biodiverzity, ktorá existovala v tých skupinách  [živočíchov] v tom období“. A dodáva: „Nedá sa zistiť, do akej miery a či vôbec tieto konkrétne organizmy súviseli s neskoršími vývojovými stupňami alebo v akom sú vzájomnom vzťahu.“³⁵ d

V článku, ktorý bol v roku 2004 uverejnený v časopise National Geographic, boli nájdené skameneliny prirovnané k „filmu o evolúcii, z ktorého sa z každých tisíc políčok 999 stratilo v strihárni“.³⁶ Zamyslime sa nad týmto prirovnaním.

Predstavte si, že nájdete 100 políčok z rozstrihaného celovečerného filmu, ktorý pôvodne pozostával zo 100 000 políčok. Ako by ste zistili dejovú líniu tohto filmu? Možno máte nejakú vopred vytvorenú predstavu. Ale čo ak len päť z tých sto políčok, ktoré ste našli, je možné zaradiť tak, aby to podporovalo vašu predstavu, zatiaľ čo ostatných 95 políčok by ukazovalo, že ide o úplne iný príbeh? Bolo by rozumné trvať na tom, že vaša vopred vytvorená predstava o filme je správna, lebo ju podporuje tých päť políčok? Nemohlo to byť tak, že ste tých päť políčok zoradili daným spôsobom len preto, že to zapadalo do vašej teórie? Nebolo by rozumnejšie vziať do úvahy aj zvyšných 95 políčok a podľa toho upraviť svoj názor?

Čo má toto prirovnanie spoločné s tým, ako evolucionisti pristupujú ku skamenelinám? Vedci dlhé roky nepriznávali, že veľká väčšina skamenelín — 95 políčok filmu — poukazuje na to, že druhy sa v priebehu času menili len málo. Prečo bol taký dôležitý fakt zamlčovaný? Richard Morris, autor vedeckých kníh, hovorí: „Paleontológovia zjavne prijali všeobecne prijímanú predstavu o postupných evolučných zmenách a držali sa jej, aj keď našli  dôkazy svedčiace o opaku. To, o čom svedčia skameneliny, sa snažili interpretovať v súlade s prijímanými evolučnými predstavami.“³⁷

A ako je to dnes? Nemohlo by to byť tak, že evolucionisti ďalej zaraďujú skameneliny určitým spôsobom nie preto, že by takéto zaradenie potvrdzovala väčšina skamenelín a dôkazov z oblasti genetiky, ale preto, že je to v súlade s dnes prijímanými evolučnými predstavami? e

Čo si o tom myslíte? Sú dôkazy viac v súlade s biblickým opisom alebo s Darwinovou teóriou? Zamyslite sa nad faktmi, o ktorých sme doteraz hovorili:

• Prvá forma života na zemi nebola „jednoduchá“.

• Pravdepodobnosť náhodného vzniku už aj jednotlivých stavebných jednotiek, z ktorých pozostáva bunka, je takmer nulová.

• DNA so svojím „počítačovým programom“, ktorý riadi bunku, je neuveriteľne zložitá a nesie známky geniality, akú ani zďaleka nedosahuje žiaden program či systém uchovávania informácií vytvorený ľuďmi.

• Genetický výskum ukazuje, že živé organizmy nepochádzajú z jedného spoločného predka. Okrem toho medzi skamenelinami sa hlavné skupiny živočíchov objavujú náhle.

Nezdá sa vám vo svetle týchto faktov rozumné prísť k záveru, že dôkazy sú v súlade s biblickým vysvetlením pôvodu života? Mnohí ľudia však tvrdia, že veda protirečí mnohému z toho, čo Biblia hovorí o stvorení. Je to pravda? Čo sa v Biblii naozaj píše?