1. a) Čo bránilo rodine Adama a Evy, aby mohli vstúpiť do záhrady Eden? b) Po čom Ábel tak veľmi túžil?

ÁBEL pozoruje svoje stádo oviec, ktoré sa pokojne pasie na úbočí. Potom sa možno zahľadí ponad ovce kamsi ďaleko, na miesto, kde sa mihá nepatrná žiara. Vie, že presne tam hatí cestu do záhrady Eden neustále sa otáčajúci meč s planúcim ostrím. Jeho rodičia v tejto záhrade kedysi žili, ale teraz do nej nemôžu vstúpiť ani oni, ani ich deti. Predstav si, ako podvečerný vánok strapatí Ábelovi vlasy a on dvíha svoj zrak k nebu a premýšľa o svojom Stvoriteľovi. Zacelí sa niekedy trhlina, ktorá vznikla vo vzťahu medzi Bohom a ľuďmi? Po ničom inom Ábel tak veľmi netúži.

2. – 4. Ako k nám dnes Ábel hovorí?

² Ábel k nám dnes hovorí. Počuješ ho? Možno si povieš, že niečo také predsa nie je možné. Veď tento muž, ktorý bol druhým Adamovým synom, zomrel už pred takmer šesťtisíc rokmi. Jeho pozostatky sa už dávno obrátili na prach. A o ľuďoch, ktorí zomreli, Božie Slovo učí: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kaz. 9:5, 10) Navyše, v Biblii nie je zaznamenané ani jedno jediné slovo, ktoré by Ábel vyriekol. Ako k nám teda môže hovoriť?

³ Apoštol Pavol pod Božou inšpiráciou o Ábelovi napísal: „Hoci zomrel, predsa hovorí pomocou nej.“ ​(Prečítajte Hebrejom 11:4.) Pomocou čoho Ábel hovorí? Pomocou viery. Ábel bol prvý človek vôbec, ktorý si vypestoval túto vynikajúcu vlastnosť. Svoju vieru prejavil tak pôsobivo, že je pre nás dodnes živým vzorom. Ak sa ho snažíme napodobňovať, potom k nám jeho príbeh prehovára tak, akoby sme skutočne počuli Ábelov hlas.

⁴ Čo sa však môžeme dozvedieť o Ábelovi a jeho viere, keď sa o ňom v Biblii píše tak málo? Pozrime sa.

5. Prečo Ježiš hovoril o Ábelovi v súvislosti so „založením sveta“? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

⁵ Ábel sa narodil na úsvite ľudských dejín. Ježiš o ňom neskôr hovoril v súvislosti so „založením sveta“. (Prečítajte Lukáša 11:50, 51.) Očividne mal na mysli svet ľudí, ktorí môžu byť vykúpení z hriechu. Hoci bol Ábel v poradí štvrtým človekom na zemi, zdá sa, že bol prvý, na koho sa Boh pozeral ako na hodného vykúpenia. * Je zrejmé, že Ábel nevyrastal medzi ľuďmi, ktorí by naňho mali dobrý vplyv.

6. Akých rodičov mal Ábel?

⁶ Hoci bol svet ešte len vo svojich počiatkoch, ľudská rodina už bola v neutešenej situácii. Ábelovi rodičia, Adam a Eva, boli pravdepodobne krásni ľudia plní sily. Ale spravili v živote obrovskú chybu a boli si toho vedomí. Kedysi boli dokonalí a mali pred sebou vyhliadku na večný život. Potom sa však vzbúrili proti Bohu Jehovovi a boli vykázaní zo svojho rajského domova. Tým, že svoje túžby dali pred všetko ostatné — dokonca aj pred záujmy svojho potomstva —, prišli o dokonalosť i o večný život. (1. Mojž. 2:15–3:24)

7., 8. Čo povedala Eva, keď sa jej narodil Kain, a čo tým možno myslela?

⁷ Adam a Eva čoskoro zistili, že život za hranicami záhrady  Eden je veľmi ťažký. No keď sa im narodilo prvé dieťa, nazvali ho Kain, čiže „Niečo splodené“, a Eva vyhlásila: „Vydala som zo seba muža s Jehovovou pomocou.“ Jej slová naznačujú, že mohla mať na mysli sľub, ktorý dal Jehova v Edene. Jehova predpovedal, že nejaká žena vydá „semeno“, čiže potomstvo, ktoré jedného dňa zničí toho zlého, ktorý naviedol Adama a Evu na vzburu. (1. Mojž. 3:15; 4:1) Nazdávala sa Eva, že ona je tou ženou z proroctva a že Kain je tým sľúbeným „semenom“?

⁸ Ak to tak bolo, veľmi sa mýlila. Okrem toho, ak spolu s Adamom v Kainovi neustále živili takúto predstavu, len tým podporili jeho sklon k pýche, vlastný všetkým nedokonalým ľuďom. Časom Eva porodila druhého syna, no o ňom už v Biblii nenachádzame také vzletné výroky. Dali mu meno Ábel, čo znamená „výpar“ alebo „márnosť“. (1. Mojž. 4:2) Naznačuje výber tohto mena, že pri Ábelovi už nemali také očakávania, že doňho nevkladali také nádeje ako do Kaina? To môžeme len hádať.

9. Aké ponaučenie si môžu dnešní rodičia vziať z počínania našich prvých rodičov, Adama a Evy?

⁹ Dnešní rodičia si môžu z počínania týchto prvých rodičov vziať dôležité ponaučenie. Ak si rodič, budeš svojimi slovami a skutkami vo svojich deťoch živiť pýchu, ctižiadostivosť a sebecké sklony? Alebo ich budeš učiť, aby milovali Boha Jehovu a snažili sa vytvoriť si s ním priateľstvo? Žiaľ, Adam s Evou ako rodičia zlyhali. Pre ich potomstvo však existovala nádej.

10., 11. a) Akej práci sa venoval Kain a akej Ábel? b) Akú krásnu vlastnosť si vypestoval Ábel?

¹⁰ Ako títo dvaja chlapci rástli, Adam ich pravdepodobne učil prácam, ktoré boli potrebné na zabezpečenie rodiny. Kain začal obrábať pôdu a Ábel sa stal pastierom.

¹¹ Ábel však robil aj niečo oveľa dôležitejšie. Počas rokov si vypestoval vieru — tú krásnu vlastnosť, o ktorej neskôr písal apoštol Pavol. Len si to predstav! Ábel nemal medzi ľuďmi žiaden vzor, ktorý by mohol napodobňovať. Ako si teda vypestoval vieru v Boha Jehovu? Zamyslime sa nad troma pevnými piliermi, na ktorých pravdepodobne stála jeho viera.

12., 13. Ako pozorovanie Jehovovho stvorenia zrejme prispelo k tomu, aby Ábelova viera rástla?

¹² Jehovovo stvorenie. Je pravda, že Jehova preklial zem a spôsobil, že na nej rástlo tŕnie a bodľačie, čo sťažovalo jej obrábanie. Napriek tomu sa na zemi urodilo dostatok potravy na to,  aby ľudská rodina mohla prežiť. Okrem toho Jehova nepreklial zvieratá, vtáky a ryby, nepreklial ani hory, jazerá, rieky a moria a ani nebo, oblaky, slnko, mesiac a hviezdy. Všade, kam sa Ábel pozrel, videl dôkazy nesmiernej lásky, múdrosti a dobroty Boha Jehovu, toho, ktorý to všetko vytvoril. (Prečítajte Rimanom 1:20.) Keď o týchto veciach s vďačnosťou premýšľal, jeho viera nepochybne silnela.

¹³ Ábel určite venoval čas rozjímaniu o duchovných veciach. Predstav si napríklad, ako sa staral o svoje ovce. So svojím stádom musel prejsť značné vzdialenosti. Viedol tie mierne tvory cez kopce, údolia a rieky, hľadajúc tie najzelenšie pastviny, najlepšie vodné žriedla a najbezpečnejšie miesta na oddych. Spomedzi všetkých Božích stvorení sa ovce javili ako najbezbrannejšie — akoby boli stvorené tak, aby ich človek viedol a chránil. Uvedomoval si Ábel, že aj on potrebuje, aby ho viedol, chránil a staral sa oňho Niekto, kto je oveľa múdrejší a mocnejší než ktorýkoľvek človek? Bezpochyby vyjadril množstvo takýchto úvah v modlitbách, vďaka čomu jeho viera stále rástla.

14., 15. Aké podnety na rozjímanie poskytovali Ábelovi Jehovove výroky o budúcnosti?

¹⁴ Jehovove výroky o budúcnosti. Adam a Eva určite svojim synom rozprávali, čo sa udialo v záhrade Eden a prečo z nej boli vyhnaní. A tak mal Ábel veľa podnetov na rozjímanie.

¹⁵ Jehova povedal, že zem bude prekliata. Ábel mohol na vlastné oči vidieť tŕnie a bodľačie, ktoré bolo dôkazom splnenia týchto slov. Jehova tiež predpovedal, že Eva bude zažívať bolesti v tehotenstve a pri rodení detí. Postupne, ako sa rodili Ábelovi súrodenci, Ábel sa určite presvedčil, že aj tieto slová boli pravdivé. Jehova okrem toho dopredu vedel, že Eva bude pociťovať nevyrovnanú túžbu po manželovej láske a pozornosti a že Adam bude nad ňou vládnuť. Ábelovi sa táto smutná realita odohrávala priamo pred očami. To všetko ho utvrdzovalo v tom, že Jehovovo slovo je úplne spoľahlivé. Ábel mal teda pádne dôvody na  to, aby dôveroval Božiemu sľubu o „semene“, čiže o potomkovi, ktorý jedného dňa napraví všetky škody napáchané v Edene. (1. Mojž. 3:15–19)

16., 17. Čo sa Ábel mohol naučiť od Jehovových cherubínov?

¹⁶ Jehovovi služobníci. V ľudskej rodine Ábel nenašiel ani jeden dobrý vzor, ale ľudia neboli v tom čase jedinými inteligentnými bytosťami na zemi. Keď Jehova vyhnal Adama a Evu zo záhrady Eden, postaral sa o to, aby ani oni, ani ich potomkovia nemohli vstúpiť do tohto pozemského raja. Aby bol vchod do záhrady strážený, Jehova k nemu umiestnil cherubínov — vysokopostavených anjelov — s planúcim ostrím meča, ktorý sa stále otáčal. (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:24.)

¹⁷ Ábel vídaval týchto zhmotnených cherubínov už ako chlapec. Ich vzhľad iste prezrádzal ohromnú silu. A aj ten planúci „meč“, ktorý sa neustále otáčal, musel vzbudzovať bázeň. Videl Ábel týchto cherubínov, že by sa v priebehu rokov nudili alebo že by opustili svoje stanovište? Nie. Deň za dňom, rok za rokom, desaťročie za desaťročím zostávali títo inteligentní, mocní tvorovia na svojom mieste. Tak Ábel zistil, že Jehova má rýdzich služobníkov, ktorí mu vytrvalo slúžia. U týchto cherubínov mohol vidieť takú lojálnosť a poslušnosť voči Jehovovi, akú vo svojej rodine nenašiel. Ich príklad určite posilňoval jeho vieru.

18. Na akých pevných pilieroch môžeme vybudovať svoju vieru?

¹⁸ Áno, Ábelova viera silnela, keď rozjímal o tom všetkom, čo Jehova o sebe zjavil prostredníctvom stvorených vecí. Silnela tiež, keď rozjímal o jeho výrokoch o budúcnosti a o príklade jeho anjelských služobníkov. Nie je to dobrý príklad aj pre nás?  Zvlášť mladých môže uistiť, že vypestovať si pravú vieru v Boha Jehovu je možné bez ohľadu na to, ako sa správajú ostatní členovia rodiny. Zázraky stvorenia okolo nás, úplné Božie Slovo, ktoré máme k dispozícii, a mnoho príkladov verných Božích služobníkov, to všetko môžu byť pevné piliere, na ktorých bude stáť naša viera.

19. Akú hlbokú pravdu Ábel časom pochopil?

¹⁹ Ako Ábelova viera v Jehovu rástla, túžil ju dať najavo skutkami. Ale čo môže dať obyčajný človek Stvoriteľovi vesmíru? Je jasné, že Boh nepotrebuje od ľudí dary ani pomoc. Časom však Ábel pochopil hlbokú pravdu: Ak proste dá Jehovovi to najlepšie, čo má, a urobí to so správnou pohnútkou, svojho láskavého nebeského Otca tým poteší.

20., 21. a) Akú obeť predložil Jehovovi Ábel a akú Kain? b) Ako Jehova odpovedal?

²⁰ Ábel sa rozhodol obetovať niekoľko oviec zo svojho stáda. Vybral tie najlepšie, prvorodené zvieratá a ich najtučnejšie kusy, ktoré považoval za najcennejšie. Aj Kain sa usiloval získať Božie požehnanie a schválenie, a tak pripravil obeť z toho, čo dopestoval. No jeho pohnútky neboli také ako Ábelove. Rozdiel sa ukázal, keď títo dvaja bratia predložili svoje obete.

²¹ Obaja Adamovi synovia možno použili na predloženie obete oltár a oheň, azda na dohľad cherubínov, ktorí boli v tom čase jedinými zástupcami Jehovu na zemi. A Jehova odpovedal! Čítame: „Jehova priaznivo hľadel na Ábela a na jeho obeť.“ ​(1. Mojž. 4:4) Akým spôsobom dal Boh najavo svoju priazeň, Biblia neuvádza.

22., 23. Prečo sa Jehova pozeral na Ábelovu obeť s priazňou?

²² Prečo sa Boh pozeral na Ábela s priazňou? Bolo to len kvôli samotnej obeti? Je pravda, že Ábel obetoval živého tvora a prelial jeho drahocennú krv. Uvedomoval si, aká cenná bude takáto obeť? O stáročia neskôr Boh použil obeť bezchybného baránka ako predobraz obete svojho dokonalého Syna, „Božieho Baránka“, ktorého nevinná krv mala byť preliata. (Ján 1:29; 2. Mojž. 12:5–7) Mnohé z týchto vecí však Ábel určite nemohol chápať ani vedieť.

²³ Isté je, že Ábel obetoval to najlepšie, čo mal. No Jehova nehľadel s priazňou len na samotnú obeť, ale aj na muža, ktorý ju priniesol. Za Ábelovým konaním bola úprimná viera a láska k Jehovovi.

24. a) Prečo môžeme povedať, že na samotnej Kainovej obeti nebolo nič zlé? b) Čo si Kain zrejme myslel, podobne ako mnoho ľudí dnes?

 ²⁴ S Kainom to však bolo inak. Jehova „nehľadel priaznivo na Kaina a na jeho obeť“. (1. Mojž. 4:5) Na samotnej Kainovej obeti nebolo nič zlé; Boží Zákon neskôr umožňoval prinášanie obetí z plodov zeme. (3. Mojž. 6:14, 15) No Biblia o Kainovi hovorí, že „jeho skutky boli zlé“. (Prečítajte 1. Jána 3:12.) Tak ako mnoho ľudí dnes, aj Kain si zrejme myslel, že vonkajšie prejavy oddanosti Bohu sú postačujúce. To, že nemal skutočnú vieru a lásku k Jehovovi, vyšlo rýchlo najavo jeho skutkami.

25., 26. Pred čím Jehova varoval Kaina, ale čo Kain urobil?

²⁵ Ako Kain zareagoval, keď videl, že nezískal Jehovovu priazeň? Snažil sa poučiť z Ábelovho príkladu? Nie. Voči svojmu bratovi zahorel nenávisťou. Jehova videl, čo sa odohráva v Kainovom srdci, a trpezlivo sa mu snažil pomôcť. Varoval ho, že smeruje k vážnemu hriechu, a dal mu nádej, že ho čaká „vyvýšenie“, len nech zmení svoj postoj. (1. Mojž. 4:6, 7)

²⁶ Kain nedbal na Božie varovanie. Zavolal svojho dôverčivého mladšieho brata na prechádzku po poli a tam ho napadol a zabil. (1. Mojž. 4:8) V určitom zmysle sa tak Ábel stal prvou obeťou náboženského prenasledovania, prvým mučeníkom. Bol mŕtvy, ale jeho príbeh sa tým neskončil.

27. a) Prečo si môžeme byť istí, že Ábel bude vzkriesený? b) Čo musíme robiť, aby sme sa stretli s Ábelom?

²⁷ V obraznom zmysle Ábelova krv kričala k Bohu Jehovovi o pomstu a nastolenie spravodlivosti. A Boh to neprehliadol. Postaral sa o to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, a Kaina za jeho zločin potrestal. (1. Mojž. 4:9–12) A čo je ešte dôležitejšie, záznam o Ábelovej viere k nám prehovára dodnes. Ábel prežil na svoju dobu krátky život — možno len asi sto rokov —, ale roky, ktoré tu prežil, využil hodnotne. Zomrel s vedomím, že jeho nebeský Otec, Jehova, ho miluje a že má jeho schválenie. (Hebr. 11:4) Môžeme si byť istí, že má bezpečné miesto v Jehovovej bezhraničnej pamäti a čaká na vzkriesenie k životu v pozemskom raji. (Ján 5:28, 29) Stretneš sa tam s ním? Áno, ak si rozhodnutý počúvať, čo Ábel hovorí, a napodobňovať jeho výnimočnú vieru.