1., 2. a) Prečo neboli pre Annu prípravy na cestu do Šíla radostné? b) Čo sa môžeme naučiť z Anninho príbehu?

ANNA má plné ruky práce s prípravami na cestu. Snaží sa stále niečím zamestnávať svoju myseľ. Každoročné cesty do svätostánku v Šíle, kam Izraeliti chodili uctievať Boha, mali byť radostnými udalosťami. Annin manžel Elkána tam pravidelne brával celú svoju rodinu. Jehova chcel, aby sa pri týchto príležitostiach jeho ľud radoval. (Prečítajte 5. Mojžišovu 16:15.) Anna sa nepochybne už od detstva tešila z týchto sviatkov. Ale v posledných rokoch sa veci v jej živote zmenili.

² Pre Annu bolo veľkým požehnaním, že mala manžela, ktorý ju miloval. No Elkána mal ešte jednu manželku. Volala sa Peninna a zdalo sa, že si zaumienila strpčovať Anne život. Peninna si dokonca našla spôsob, ako aj tieto každoročné sviatky využiť na to, aby jatrila Annine rany. Ako to robila? A čo je ešte dôležitejšie, ako Anne pomáhala jej viera v Jehovu zvládať často priam neznesiteľné situácie? Ak aj ty znášaš ťažkosti, ktoré ťa oberajú o radosť zo života, Annin príbeh ťa môže veľmi povzbudiť.

3., 4. S akými dvoma problémami Anna zápasila a prečo boli pre ňu oba veľkým bremenom?

³ Z Biblie sa dozvedáme, že Anna zápasila v živote s dvoma veľkými problémami. S tým prvým nemohla veľa urobiť a s tým druhým už vôbec nič. Po prvé, žila v polygamnom manželstve a jej manželská sokyňa ju nenávidela. Po druhé, bola neplodná. Také niečo je ťažké pre každú ženu, ktorá túži po deťoch, ale v tých časoch a vo vtedajšej kultúre bola neplodnosť zdrojom zvlášť veľkej bolesti. Každá rodina sa spoliehala na to, že jej potomstvo zachová meno rodiny. Neplodnosť sa považovala za veľkú potupu a hanbu.

⁴ Anna by možno statočne dokázala niesť svoje bremeno, nebyť Peninny. Život v polygamnom manželstve nikdy nebol  ideálny. Často ho sprevádzalo súperenie, konflikty a trápenie. Takéto zväzky mali ďaleko od manželského usporiadania, ktoré Boh stanovil ako normu v záhrade Eden — teda že muž má mať iba jednu manželku. (1. Mojž. 2:24) Biblia vykresľuje polygamiu v pochmúrnych farbách a srdcervúci opis života v Elkánovej domácnosti je toho názorným príkladom.

5. Prečo Peninna chcela, aby Anna trpela, a ako jej ubližovala?

⁵ Elkána miloval Annu viac ako Peninnu. Podľa židovskej tradície si vzal najprv Annu a až o niekoľko rokov neskôr Peninnu. Či už to tak bolo, alebo nie, Peninna na Annu veľmi žiarlila a nachádzala si množstvo spôsobov, ako ju trápiť. Peninna bola oproti Anne vo veľkej výhode. Rodila jedno dieťa za druhým a s každým ďalším potomkom rástol jej pocit osobnej dôležitosti. Namiesto toho, aby Annu ľutovala a snažila sa ju utešovať v jej nešťastí, útočila na jej citlivé miesto. Biblia uvádza, že Peninna Annu „bolestne sužovala, aby ju vyviedla z rovnováhy“. (1. Sam. 1:6) Robila to úmyselne. Chcela Anne ubližovať a darilo sa jej to.

6., 7. a) Hoci sa Elkána snažil Annu utešiť, asi prečo mu Anna nepovedala, ako sa k nej Peninna správa? b) Bola Annina neplodnosť znakom toho, že Jehova ju neschvaľoval? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁶ Zdá sa, že v každoročných cestách do Šíla videla Peninna svoju príležitosť. Ani tento rok to nebolo inak. Každému z jej mnohých detí — „všetkým jej synom a dcéram“ — dal Elkána podiel z obetí predkladaných Jehovovi. Jeho milovaná Anna však dostala len svoj vlastný podiel. Peninna sa k nej potom správala tak povýšenecky a pripomínala jej, že je neplodná, takým spôsobom, že úbohá Anna sa rozplakala a dokonca stratila chuť do jedla. Elkánovej pozornosti neušlo, že jeho drahá Anna sa trápi a neje. A tak sa ju snažil utešiť slovami: „Anna, prečo plačeš a prečo neješ a prečo sa cíti tvoje srdce zle? Či nie som ti lepší ako desať synov?“ ​(1. Sam. 1:4–8)

⁷ Elkánovi slúži na česť, že pochopil, prečo bola Anna skľúčená — že jej skľúčenosť súvisí s jej neplodnosťou. A Anna si jeho láskavé uistenia o tom, že ju miluje, nepochybne veľmi cenila. * Ale Elkána nespomenul Peninnino nenávistné konanie a biblická  správa ani nenaznačuje, že by mu o tom Anna hovorila. Možno si uvedomovala, že keby mu povedala, ako sa k nej Peninna správa, jej situáciu by to len zhoršilo. Napokon, dokázal by s tým Elkána niečo urobiť? Nepohŕdala by ňou Peninna ešte viac a nepridali by sa k tejto zlomyseľnej žene aj jej deti a jej služobníctvo? Anna by sa len stále viac cítila ako cudzinec vo vlastnej domácnosti.

8. Prečo nám môže byť útechou vedomie, že Jehova je Bohom práva, keď nám niekto spôsobuje nepríjemnosti alebo nám krivdí?

⁸ Či už Elkána vedel o všetkých tých nepríjemnostiach, ktoré Peninna Anne spôsobovala, alebo nie, Boh Jehova to všetko videl. Jeho Slovo nám poskytuje celkový obraz, a tak je táto správa vážnym varovaním pre každého, kto by sa uchýlil k zdanlivo nezávažným skutkom žiarlivosti a nenávisti. Na druhej strane pre nevinných a pokojamilovných ľudí podobných Anne môže byť útechou vedomie, že Boh práva dá vo svojom čase a svojím spôsobom všetky záležitosti do poriadku. (Prečítajte 5. Mojžišovu 32:4.) To si možno uvedomovala aj Anna, lebo o pomoc sa obracala práve na Jehovu.

9. Čo sa učíme z toho, že Anna išla do Šíla napriek tomu, že vedela, ako sa k nej bude správať jej manželská sokyňa?

⁹ Od skorého rána je celá domácnosť na nohách. Každý sa pripravuje na cestu do Šíla, dokonca aj deti. Túto veľkú rodinu čaká viac než 30-kilometrová cesta hornatou krajinou Efraim. * Pešo im to bude trvať jeden alebo dva dni. Anna vie, ako sa k nej bude správať jej manželská sokyňa. Ale ani tak nezostáva doma. Tým dala vynikajúci príklad aj dnešným Božím ctiteľom. Nikdy nie je múdre dovoliť, aby nesprávne konanie druhých bolo pre nás prekážkou v uctievaní Boha. Keby sme to dovolili, prišli by sme práve o tie požehnania, ktoré nás môžu posilniť, aby sme vytrvali.

10., 11. a) Prečo Anna zamierila do svätostánku, hneď ako to bolo možné? b) Ako si Anna vylievala srdce pred svojím nebeským Otcom v modlitbe?

¹⁰ Po dlhom dni chôdze kľukatými horskými cestami sa Elkánova veľká rodina napokon priblížila k Šílu. Nachádzalo sa na kopci, ktorý bol takmer zo všetkých strán obkolesený vyššími pahorkami. Cestou do Šíla Anna pravdepodobne veľa premýšľala o tom, čo chce Jehovovi v modlitbe povedať. Keď tam prišli, spoločne sa najedli. Hneď ako to bolo možné, Anna sa vzdialila od ostatných a zamierila do Jehovovho svätostánku. Pri vchode  sedel veľkňaz Éli, ale Anna bola v mysli sústredená len na svojho Boha. Tu vo svätostánku cítila istotu, že bude vypočutá. Aj keby nikto nerozumel jej trápeniu, jej Otec v nebesiach jej určite porozumie. Teraz už Anna nedokázala zadržať horký žiaľ, ktorý v sebe nosila, a rozplakala sa.

¹¹ Annou lomcujú vzlyky. Ako sa v duchu modlí k Jehovovi a v mysli sa snaží nájsť slová, ktorými by vyjadrila svoju bolesť, chvejú sa jej pery. A modlí sa veľmi dlho; vylieva si srdce pred svojím Otcom. Ale nevyjadruje len zúfalú túžbu po dieťati. Netúži len po tom, aby dostala od Boha požehnanie. Aj sama túži dať Bohu všetko, čo môže. A tak dáva slávnostný sľub, že ak sa jej narodí syn, dá ho Jehovovi, aby mu celý život slúžil. (1. Sam. 1:9–11)

12. Na čo by sme mali pamätať v súvislosti s modlitbou, ako to ukazuje Annin príklad?

¹² Anna je pre všetkých Božích služobníkov príkladom v tom, ako sa modliť. Jehova láskavo vyzýva svojich ctiteľov, aby sa nebáli otvorene s ním hovoriť v modlitbe a zverovali sa mu so svojimi starosťami, tak ako sa dieťa zveruje milujúcemu rodičovi. (Prečítajte Žalm 62:8; 1. Tesaloničanom 5:17.) Apoštol Peter napísal pod inšpiráciou o modlitbe k Jehovovi tieto utešujúce slová: „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ ​(1. Petra 5:7)

13., 14. a) K akému unáhlenému záveru prišiel Éli a prečo? b) Prečo môžeme povedať, že Anna nám dala pozoruhodný príklad viery v tom, ako odpovedala Élimu?

¹³ Ľudia, žiaľ, nie sú takí chápaví a empatickí ako Jehova. Ešte kým Anna plakala a modlila sa, náhle ju vyľakal niečí hlas. Bol to veľkňaz Éli, ktorý ju už nejakú chvíľu pozoroval. Povedal jej: „Ako dlho sa budeš správať ako opitá? Zbav sa svojho vína.“ Éli si všimol Annine chvejúce sa pery, jej vzlyky a jej citové rozrušenie. Ale namiesto toho, aby sa snažil zistiť, čo sa jej stalo, unáhlene prišiel k záveru, že je opitá. (1. Sam. 1:12–14)

¹⁴ Ako veľmi muselo Annu zabolieť, zvlášť v tejto chvíli, že bola takto neprávom obvinená, a to ešte mužom, ktorý mal také výsadné postavenie! Napriek tomu znovu dala chvályhodný príklad viery. Nedovolila, aby sa pre ňu nedokonalosť človeka stala prekážkou v uctievaní Jehovu. Odpovedala Élimu s úctou a vysvetlila mu svoju situáciu. Potom jej Éli, už asi jemnejším a možno trochu previnilým tónom, povedal: „Choď v pokoji a kiež Boh Izraela vypočuje tvoju prosebnú žiadosť, ktorú si žiadala od neho.“ ​(1. Sam. 1:15–17)

15., 16. a) Aký účinok malo na Annu to, že vyliala srdce Jehovovi a uctievala ho vo svätostánku? b) Ako môžeme napodobniť Annin príklad, keď zápasíme s negatívnymi pocitmi?

 ¹⁵ Aký účinok malo na Annu to, že vyliala srdce Jehovovi a uctievala ho v jeho svätostánku? V správe čítame: „Žena odišla a najedla sa a jej tvár už nebola ustarostená.“ ​(1. Sam. 1:18) Anna pocítila úľavu. Akoby zo seba sňala svoje ťažké bremeno a preložila ho na plecia neporovnateľne širšie a mocnejšie, na plecia svojho nebeského Otca. (Prečítajte Žalm 55:22.) Je preňho nejaký problém príliš ťažký? Nie. Nikdy nebol, nie je ani nikdy nebude!

¹⁶ Keď sme zdrvení žiaľom, pomôže nám, ak napodobníme Annu a vylejeme si srdce Bohu — tomu, ktorý vypočúva modlitbu. (Žalm 65:2) Ak to urobíme vo viere, aj my budeme môcť pocítiť, ako náš smútok vystrieda „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. (Fil. 4:6, 7)

17., 18. a) Ako Elkána podporil Annin sľub? b) Akú moc stratila Peninna nad Annou?

¹⁷ Na druhý deň ráno prišla Anna do svätostánku aj s Elkánom. Pravdepodobne mu povedala o svojej prosbe i o svojom slávnostnom sľube, lebo podľa mojžišovského Zákona mal manžel právo zrušiť sľub svojej manželky, ak s ním nesúhlasil. (4. Mojž. 30:10–15) Ale tento zbožný muž nič také neurobil. Naopak, skôr než sa vydali na cestu domov, išiel s Annou do svätostánku uctievať Jehovu.

¹⁸ Kedy presne si Peninna uvedomila, že už nad Anninými pocitmi nemá moc? To správa neuvádza, ale vyjadrenie „jej tvár už nebola ustarostená“ naznačuje, že Anna sa odvtedy už netrápila. Tak či onak, Peninna čoskoro zistila, že jej zlomyseľné konanie sa míňa cieľa. Biblia sa o nej viac nezmieňuje.

19. Aké požehnanie Anna dostala a ako ukázala, že vie, komu zaň vďačí?

¹⁹ Ubehlo niekoľko mesiacov a Annin pokoj mysle prerástol do nevýslovného šťastia. Čakala dieťa! Napriek záplave radosti však ani na chvíľu nezabudla na to, komu vďačí za toto požehnanie. Keď sa chlapec narodil, dala mu meno Samuel, čo znamená „Božie meno“. Toto meno v sebe zjavne nesie myšlienku vzývania Božieho mena, čo Anna robila. V ten rok nešla s Elkánom a rodinou do Šíla. Tri roky zostala s dieťaťom doma, kým ho neodstavila. Potom pozbierala všetky svoje sily, aby sa pripravila na deň, ktorý mal znamenať rozlúčku s milovaným synčekom.

20. Ako Anna a Elkána splnili sľub, ktorý dali Jehovovi?

 ²⁰ Rozlúčiť sa určite nebolo ľahké. Pravda, Anna vedela, že o Samuela sa v Šíle dobre postarajú — možno niektorá zo žien, ktoré slúžili pri svätostánku. Ale aj tak, bol taký maličký a ktorá matka netúži byť so svojím dieťaťom? Napriek tomu Anna a Elkána nepriviedli chlapca do svätostánku s nevôľou, ale s vďačnosťou. Predložili v Božom dome obete a potom Samuela priviedli k Élimu a pripomenuli mu slávnostný sľub, ktorý tam Anna pred niekoľkými rokmi dala Jehovovi.

21. Ako sa v Anninej modlitbe k Jehovovi odráža jej hlboká viera? (Pozri aj rámček „ Dve pozoruhodné modlitby“.)

²¹ Potom Anna vyslovila modlitbu, ktorú Boh považoval za takú cennú, že ju zahrnul do svojho inšpirovaného Slova, Biblie. Keď si prečítaš Annine slová zaznamenané v 1. Samuelovej 2:1–10, každý riadok tejto modlitby ťa presvedčí o jej hlbokej viere. Anna chválila Jehovu za to, akým obdivuhodným spôsobom používa svoju moc — za jeho neprekonateľnú schopnosť ponížiť povýšených i požehnať utláčaných, za schopnosť ukončiť život, ale aj zachrániť ho pred smrťou. Chválila svojho nebeského Otca za jeho jedinečnú svätosť, spravodlivosť a vernosť. Anna mohla právom povedať: „Niet žiadnej skaly ako náš Boh.“ Jehova je úplne spoľahlivý a stály. Je útočiskom pre všetkých utláčaných, ktorí k nemu volajú o pomoc.

22., 23. a) Ako si môžeme byť istí, že Samuel vedel, že ho rodičia milujú? b) Aké ďalšie požehnania dostala Anna od Jehovu?

²² Malý Samuel mal nepochybne veľkú výsadu, že jeho matka prejavovala takú silnú vieru v Jehovu. Ako rástol, určite mu  chýbala, ale nikdy sa necítil opustený. Rok čo rok chodievala Anna do Šíla a nosila mu do svätostánku nový pláštik bez rukávov. Každý steh na ňom bol dôkazom jej materinskej lásky a starostlivosti. (Prečítajte 1. Samuelovu 2:19.) Predstav si, ako mu oblieka nový pláštik, ako ho na ňom urovnáva a ako s láskou hľadí na svojho synčeka a láskavými slovami ho povzbudzuje. Pre Samuela bolo požehnaním mať takúto milujúcu matku a z neho samého vyrástol človek, ktorý bol požehnaním pre svojich rodičov i pre celý Izrael.

²³ Ale ani na Annu Jehova nezabudol. Požehnal ju tak, že bola plodná a porodila Elkánovi ešte päť detí. (1. Sam. 2:21) Ale asi tým najcennejším požehnaním bolo pre Annu puto medzi ňou a jej nebeským Otcom, Jehovom, ktoré rokmi viac a viac silnelo. Kiež je aj tvoj vzťah k Bohu stále silnejší a kiež ti v tom Annin príklad viery pomáha.