1., 2. a) Ako matka prirodzene reaguje na plač dieťaťa? b) Ktorý cit je ešte silnejší ako materinská láska?

 UPROSTRED noci sa rozplače dieťa. Matka sa ihneď zobudí. Odvtedy, čo sa jej narodilo dieťatko, nespí už tak tvrdo ako kedysi. Naučila sa aj rozlišovať druh a príčiny plaču. Často už vopred vie, či novorodeniatko potrebuje jesť, popestovať alebo niečo iné. Ale nech je už dôvod detského plaču akýkoľvek, matka naň reaguje. Materinská láska jej nedovolí ignorovať potreby dieťaťa.

² Súcit, ktorý pociťuje matka k svojmu dieťatku, patrí k najnežnejším citom, aké ľudia poznajú. Existuje však cit, ktorý je neporovnateľne silnejší – nežný súcit nášho Boha Jehovu. Úvaha o tejto drahocennej vlastnosti nám pomôže priblížiť sa k Jehovovi. Pozrime sa teda, čo je súcit a ako ho prejavuje náš Boh.

3. Čo znamená hebrejské sloveso prekladané ako „prejaviť milosrdenstvo“ alebo „zľutovať sa“?

³ V Biblii je súcit úzko spätý s milosrdenstvom. Myšlienku nežného súcitu vyjadruje viacero hebrejských a gréckych slov. Napríklad hebrejské sloveso racham sa často prekladá ako „prejaviť milosrdenstvo“ alebo „zľutovať sa“. Jedna publikácia vysvetľuje, že sloveso racham „vyjadruje hlboký a nežný súcit, ktorý v nás vyvoláva napríklad pohľad na bezmocnosť alebo utrpenie tých, ktorí sú nám drahí alebo potrebujú našu pomoc“. Toto hebrejské slovo, ktoré Jehova vzťahuje na seba, súvisí so slovom pre  „lono“ a možno ho opísať ako „materinský cit“. a (2. Mojžišova 33:19; Jeremiáš 33:26)

4., 5. Čo nás Biblia učí o Jehovovom súcite na príklade citov, ktoré má matka k dieťaťu?

⁴ Na príklade citov, ktoré matka prechováva k dieťaťu, nás Biblia učí o Jehovovom súcite. V Izaiášovi 49:15 čítame: „Môže matka zabudnúť na svoje dieťa, ktoré dojčí? Nemá súcit [racham] so synom, ktorého porodila? Aj keby žena zabudla, ja na teba nikdy nezabudnem.“ Tento dojímavý opis zdôrazňuje hĺbku Jehovovho súcitu voči svojmu ľudu. V akom zmysle?

⁵ Je ťažké predstaviť si, že by nejaká matka zabudla nakŕmiť svoje dojča a postarať sa oň. Novorodeniatko je totiž úplne bezmocné. Vo dne v noci potrebuje pozornosť a lásku svojej matky. Žiaľ, najmä v týchto „kritických časoch“, ktoré sa vyznačujú tým, že ľudia sú „bez lásky k členom rodiny“, nie je nezvyčajné počuť aj o zanedbávaní materinskej starostlivosti. (2. Timotejovi 3:1, 3) No Jehova hovorí: „Ja na teba nikdy nezabudnem.“ Nežný súcit, ktorý má Jehova so svojimi služobníkmi, nestráca na intenzite. Je neporovnateľne silnejší ako tie najnežnejšie prirodzené city, o akých vieme – ako to, čo matka prirodzene cíti k svojmu bábätku. Nie div, že jeden komentátor povedal o Izaiášovi 49:15 toto: „Je to jeden z najpôsobivejších výrokov o Božej láske v Starom zákone.“

6. Ako sa mnoho nedokonalých ľudí pozerá na nežný súcit a o čom nás uisťuje Jehova?

⁶ Je nežný súcit prejavom slabosti? Mnoho nedokonalých ľudí má tento názor. Napríklad rímsky filozof Seneca, ktorý bol súčasníkom Ježiša a vedúcou postavou  intelektuálov v Ríme, učil, že „ľútosť je slabosť mysle“. Seneca bol obhajcom stoicizmu, filozofie zdôrazňujúcej stav vnútorného pokoja bez akýchkoľvek citov. Podľa Senecu mohol múdry človek pomôcť ľuďom v tiesni, ale nesmel dovoliť, aby sa v ňom prebudila ľútosť, lebo taký pocit by ho pripravil o vnútorný pokoj. Tento sebecký názor na život nedával žiaden priestor vrúcnemu súcitu. Ale Jehova taký rozhodne nie je! Vo svojom Slove nás uisťuje, že „je veľmi súcitný a milosrdný“. (Jakub 5:11) Ako uvidíme, súcit nie je slabosť, ale silná a veľmi dôležitá vlastnosť. Pozrime sa, ako ju Jehova, náš milujúci Otec, prejavuje.

7., 8. Ako Izraeliti trpeli v starovekom Egypte a ako Jehova na ich utrpenie reagoval?

⁷ Jehovov súcit jasne vidno v jeho zaobchádzaní s izraelským národom. Koncom 16. storočia pred n. l. milióny Izraelitov otročili v starovekom Egypte a boli kruto utláčaní. Egypťania „im strpčovali život ťažkou prácou... a nútili ich do všemožnej otrockej práce“. (2. Mojžišova 1:11, 14) Izraeliti vo svojom súžení volali k Jehovovi o pomoc. Ako na to reagoval Boh nežného súcitu?

⁸ Jehovovo srdce nezostalo ľahostajné. Povedal: „Videl som, ako môj ľud v Egypte trpí, a počul som, ako volá o pomoc, lebo ho nútia ťažko pracovať. Poznám jeho bolesť a trápenie.“ (2. Mojžišova 3:7) Jehova sa nedokázal pozerať na utrpenie svojho ľudu ani počúvať ich krik  bez toho, aby sa to nedotklo jeho citov. Ako sme videli v 24. kapitole, Jehova je Bohom empatie. A empatia – schopnosť cítiť bolesť iných – je veľmi blízka súcitu. Ale Jehova nielen cítil so svojím ľudom. Bol aj podnietený konať v ich prospech. V Izaiášovi 63:9 sa píše: „Vykúpil ich, lebo ich miloval a bolo mu ich ľúto.“ Jehova „mocnou rukou“ vyslobodil Izraelitov z Egypta. (5. Mojžišova 4:34) Potom im zabezpečil zázračný pokrm a priviedol ich do úrodnej krajiny, ktorú im dal.

9., 10. a) Prečo Jehova opakovane vyslobodzoval Izraelitov aj v čase, keď už bývali v Zasľúbenej krajine? b) Spod akého útlaku oslobodil Jehova Izraelitov za dní Jeftu a čo ho k tomu podnietilo?

⁹ Jehovov súcit sa tým však neskončil. Keď sa Izraeliti usadili v Zasľúbenej krajine, opakovane sa dopúšťali nevernosti a následkom toho trpeli. Ale potom sa tento ľud spamätal a začal volať k Jehovovi. Jehova ich znova a znova vyslobodzoval. Prečo? „Lebo mal súcit so svojím ľudom.“ (2. Kroník 36:15; Sudcovia 2:11–16)

¹⁰ Zamysli sa nad tým, čo sa stalo za dní Jeftu. Keďže Izraeliti začali slúžiť falošným bohom, Jehova dovolil, aby ich 18 rokov utláčali Ammónci. Napokon Izraeliti robili pokánie. Biblia hovorí: „Odstránili spomedzi seba cudzích bohov a začali slúžiť Jehovovi, a tak sa už nedokázal pozerať na ich utrpenie.“ b (Sudcovia 10:6–16) Keď ľud prejavil úprimné pokánie, Jehova už ďalej nemohol zniesť, ako trpia. Preto tento Boh nežného súcitu poveril Jeftu, aby Izraelitov vyslobodil z rúk ich nepriateľov. (Sudcovia 11:30–33)

11. Čo sa dozvedáme o súcite z Jehovovho zaobchádzania s Izraelitmi?

 ¹¹ Čo nás Jehovovo zaobchádzanie s izraelským národom učí o nežnom súcite? Napríklad to, že súcit je viac ako iba pochopenie nešťastia, ktoré ľudia zažívajú. Spomeňme si na príklad matky, ktorú súcit podnecuje reagovať na plač svojho dieťaťa. Podobne ani Jehova nie je hluchý ku kriku svojho ľudu. Nežný súcit ho podnecuje, aby im v trápení pomohol. Spôsob, akým Jehova zaobchádzal s Izraelitmi, nás okrem toho učí, že súcit rozhodne nie je slabosťou, lebo táto vlastnosť ho podnietila rázne zasiahnuť v prospech svojho ľudu. Ale prejavuje Jehova súcit iba svojim služobníkom ako skupine?

12. Ako Zákon odzrkadľoval Jehovov súcit voči jednotlivcom?

¹² V Zákone, ktorý dal Boh izraelskému národu, sa prejavoval Boží súcit aj voči jednotlivcom. Všimnime si napríklad jeho záujem o chudobných. Jehova vedel, že pre nepredvídané okolnosti môžu niektorí Izraeliti schudobnieť. Ako sa malo zaobchádzať s chudobnými? Jehova Izraelitom prísne prikázal: „Nezatvrdíš svoje srdce a nebudeš voči svojmu chudobnému bratovi lakomý. Daj mu štedro a nerob to neochotne. Jehova, tvoj Boh, ťa potom požehná vo všetkom, čo budeš robiť a na čo siahneš.“ (5. Mojžišova 15:7, 10) Jehova ďalej nariadil, že Izraeliti nemajú pri žatve pozberať úrodu až po okraj svojich polí ani pozbierať všetko, čo na poliach zostalo. Paberky mali byť ponechané pre ľudí v núdzi. (3. Mojžišova 23:22; Rút 2:2–7) Keď národ tento ohľaduplný zákon poslúchal, chudobní Izraeliti nemuseli žobrať o jedlo. Nebol to prejav Jehovovho nežného súcitu?

13., 14. a) Ako nás Dávidove slová uisťujú, že Jehova sa o nás ako o jednotlivcov hlboko zaujíma? b) Ako by sa dalo znázorniť, že Jehova je blízko tých, ktorých „srdce je strápené bolesťou“ a sú zdrvení?

 ¹³ Aj dnes sa náš milujúci Boh hlboko zaujíma o nás ako o jednotlivcov. Môžeme si byť istí, že si veľmi dobre uvedomuje každé utrpenie, ktoré prežívame. Žalmista Dávid napísal: „Jehova upiera oči na spravodlivých a jeho uši počúvajú ich volanie o pomoc. Jehova je blízko tých, ktorých srdce je strápené bolesťou, zachraňuje tých, čo sú zdrvení.“ (Žalm 34:15, 18) O ľuďoch, na ktorých sa vzťahujú tieto slová, jeden biblický komentátor napísal: „Sú to ľudia s uboleným srdcom a skrúšeným duchom, čiže pokorení hriechom a zbavení sebaúcty. Majú nízku hodnotu vo vlastných očiach a pocit, že sú bezcenní.“ Takí ľudia si môžu myslieť, že Jehova je od nich vzdialený a že sú príliš bezvýznamní, aby sa o nich zaujímal. Ale to nie je pravda. Dávidove slová nás uisťujú, že Jehova neopúšťa tých, ktorí „majú pocit, že sú bezcenní“. Náš súcitný Boh vie, že v takých chvíľach ho potrebujeme viac než kedykoľvek inokedy, a je pri nás.

¹⁴ Všimnime si jednu príhodu. Dvojročný syn istej matky v Spojených štátoch dostal záškrt a matka ho rýchlo odviezla do nemocnice. Lekári chlapca vyšetrili a matke povedali, že jej syn bude musieť v nemocnici zostať na noc. Kde strávila matka tú noc? Na stoličke v nemocničnej izbe vedľa synčekovej postele. Jej dieťa bolo choré a ona proste musela zostať blízko pri ňom. Od nášho milujúceho nebeského Otca môžeme určite očakávať ešte viac. Veď napokon, sme vytvorení na jeho obraz. (1. Mojžišova 1:26) Dojímavé slová Žalmu 34:18 nám hovoria, že keď je naše „srdce strápené bolesťou“ a sme zdrvení,  Jehova, tak ako milujúci rodič, je blízko – vždy súcitný a pripravený pomôcť.

15. Akými spôsobmi nám Jehova pomáha ako jednotlivcom?

¹⁵ Ako nám teda Jehova pomáha ako jednotlivcom? Nemusí vždy odstrániť príčinu nášho trápenia. Ale tým, ktorí k nemu vo svojej tiesni volajú, pomáha inak. Jeho Slovo, Biblia, dáva praktické rady, ktoré nám môžu veľmi pomôcť. V zbore Jehova ustanovuje duchovne spôsobilých dozorcov, ktorí sa snažia odzrkadľovať jeho súcit, keď pomáhajú spoluveriacim. (Jakub 5:14, 15) Keďže vypočúva modlitbu, dáva „svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Žalm 65:2; Lukáš 11:13) Tento duch nám môže vliať „mimoriadnu silu“, aby sme vytrvali, až kým Božie Kráľovstvo neodstráni všetky tiesnivé problémy. (2. Korinťanom 4:7) Nie sme za túto pomoc vďační? Nezabudnime, že je prejavom Jehovovho nežného súcitu.

16. Čo je najväčším príkladom Jehovovho súcitu a ako to súvisí s nami ako jednotlivcami?

¹⁶ Samozrejme, najväčším príkladom Jehovovho súcitu je, že dal toho, ktorý mu bol najdrahší, ako výkupné za nás. Z Jehovovej strany to bola láskyplná obeť, ktorá otvorila cestu k našej záchrane. Pamätajme, že výkupné sa vzťahuje na nás osobne. Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, správne predpovedal, že tento dar bude mimoriadnym prejavom „nežného súcitu nášho Boha“. (Lukáš 1:78)

17. – 19. a) Na akom príklade vidieť, že Jehovov súcit nie je bezhraničný? b) Čo viedlo k tomu, že Jehovov súcit s jeho ľudom dosiahol svoje hranice?

¹⁷ Máme si teraz myslieť, že Jehovov nežný súcit je bezhraničný? Nie, Biblia jasne ukazuje, že ľuďom, ktorí odporujú Božím spravodlivým normám, Jehova právom  odmieta prejaviť súcit. (Hebrejom 10:28) Aby sme pochopili prečo, pripomeňme si príklad izraelského národa.

¹⁸ Hoci Jehova opakovane vyslobodzoval Izraelitov z rúk ich nepriateľov, jeho súcit napokon dosiahol svoje hranice. Tento spurný národ sa dopúšťal modlárstva a svoje odporné modly priniesol dokonca priamo do Jehovovho chrámu! (Ezechiel 5:11; 8:17, 18) Ďalej sa dozvedáme: „Vysmievali sa poslom pravého Boha, opovrhovali jeho slovami a robili si z jeho prorokov žarty, až kým už nebola žiadna nádej, že sa uzdravia.“ (2. Kroník 36:16) Izraeliti dospeli do stavu, keď už nebol žiaden oprávnený dôvod na prejavenie súcitu, a vyvolali Jehovov spravodlivý hnev. K čomu to viedlo?

¹⁹ Jehova už nemohol mať so svojím ľudom súcit. Vyhlásil: „Zničím ich bez súcitu, bez milosti a bez ľútosti, nič mi v tom nezabráni.“ (Jeremiáš 13:14) Jeruzalem bol aj s chrámom zničený a Izraeliti boli odvedení do zajatia v Babylone. Aké tragické, keď sa hriešni ľudia stanú natoľko spurnými, že prekročia hranice Božieho súcitu. (Plač Jeremiáša 2:21)

20., 21. a) Čo sa stane, keď Boží súcit v našej dobe dosiahne svoje hranice? b) O akom prejave Jehovovho súcitu budeme hovoriť v ďalšej kapitole?

²⁰ A čo dnes? Jehova sa nezmenil. Zo súcitu poveril svojich svedkov zvestovať „dobrú správu o Kráľovstve“ po celej obývanej zemi. (Matúš 24:14) Keď ľudia s dobrým srdcom priaznivo reagujú, Jehova im ju pomáha pochopiť. (Skutky 16:14) Ale táto práca nebude prebiehať večne. Keby Jehova dovolil, aby tento zlý svet s celou jeho biedou a utrpením trval nekonečne dlho, sotva by to bolo od neho súcitné. Keď Boží súcit dosiahne svoje hranice,  Jehova vykoná nad týmto svetom rozsudok. No aj potom bude konať zo súcitu – preto, lebo súcití so svojimi oddanými služobníkmi a záleží mu na jeho svätom mene. (Ezechiel 36:20–23) Jehova odstráni zlo a nastolí spravodlivý nový svet. O zlých Jehova vyhlasuje: „Moje oko sa nad nimi nezľutuje a nebudem mať s nimi súcit. Odplatím im za ich konanie.“ (Ezechiel 9:10)

²¹ Dovtedy však Jehova bude mať s ľuďmi súcit, dokonca aj s tými, ktorých čaká zničenie. Hriešni ľudia, ktorí úprimne robia pokánie, môžu mať úžitok z jedného z najkrajších prejavov Jehovovho súcitu – z odpúšťania. V nasledujúcej kapitole si rozoberieme niektoré krásne slovné obrazy, ktorými Biblia vyjadruje úplnosť Jehovovho odpustenia.