1. Ako sa cítime, keď sme svedkami nespravodlivosti?

 ZOSTARNUTÁ vdova bola podvodom pripravená o celoživotné úspory. Bezmocné dieťa opustila necitlivá matka. Muž je vo väzení za zločin, ktorého sa nedopustil. Ako na teba pôsobia tieto situácie? Každá z nich ťa pravdepodobne znepokojí, čo je celkom pochopiteľné. My ľudia máme silný zmysel pre to, čo je správne a čo nie. Nespravodlivosť nás poburuje. Chceme, aby obeť bola odškodnená a vinník spravodlivo potrestaný. Ak sa to nestane, možno si kladieme otázky: Vidí Boh, čo sa deje? Prečo nezasiahne?

2. Ako prorok Habakuk reagoval na nespravodlivosť a prečo ho Jehova za to nepokarhal?

² Verní Jehovovi služobníci v priebehu dejín kládli podobné otázky. Napríklad prorok Habakuk sa modlil k Bohu: „Prečo mi dávaš vidieť takú strašnú nespravodlivosť? Prečo dovoľuješ, aby sa všade šírilo násilie, nezákonnosť, zločiny a krutosť?“ (Habakuk 1:3, Contemporary English Version) Jehova nepokarhal Habakuka za jeho úprimné otázky, lebo on sám vštepil ľuďom cit pre spravodlivosť. Každého z nás obdaril určitou mierou svojho hlbokého zmyslu pre právo.

3. Prečo možno povedať, že Jehova si nespravodlivosť uvedomuje viac ako my?

³ Jehova si nezakrýva oči pred nespravodlivosťou. Vidí, čo sa deje. O Noemovej dobe Biblia hovorí: „Jehova videl, že ľudia na zemi sú veľmi skazení a že všetky ich myšlienky a túžby srdca sú stále zlé.“ (1. Mojžišova 6:5) Zamysli sa nad tým, čo z tohto výroku vyplýva. Naša predstava o nespravodlivosti  vychádza často iba z niekoľkých prípadov, o ktorých sme počuli alebo ktoré sme osobne zažili. Naproti tomu Jehova vie o nespravodlivosti, ktorá sa deje na celom svete. Vidí každú krivdu! Navyše dokáže rozoznať, čo má človek v srdci. Všíma si aj skazené myslenie, ktoré sa za nespravodlivým počínaním skrýva. (Jeremiáš 17:10)

4., 5. a) Ako Biblia ukazuje, že Jehova sa zaujíma o tých, s ktorými sa nespravodlivo zaobchádza? b) Ako sa Jehovu samotného dotkla nespravodlivosť?

⁴ No Jehova si nielenže všíma nespravodlivosť, ale sa aj zaujíma o tých, ktorí sa stali jej obeťou. Keď Boží ľud znášal kruté zaobchádzanie zo strany nepriateľských národov, Jehova bol znepokojený, „keď videl, ako ich utláčajú a trápia, a keď počul ich stenanie“. (Sudcovia 2:18) Možno si si všimol, že čím častejšie niektorí ľudia vidia nespravodlivosť, tým menej sú na ňu citliví. V prípade Jehovu to však neplatí. Nespravodlivosť v celom jej rozsahu vidí už asi 6 000 rokov, a predsa sa jeho nenávisť k nej nezmenšila. Biblia nás uisťuje, že také veci, ako je „falošný jazyk“, „ruky, ktoré zabíjajú nevinných,“ a „falošný svedok, ktorý chrlí klamstvá“, sú Bohu odporné. (Príslovia 6:16–19)

⁵ Zamysli sa aj nad ostrou kritikou, ktorú Jehova adresoval nespravodlivým vodcom v Izraeli. Svojho proroka podnietil, aby sa týchto skazených ľudí opýtal: „Nemali by ste práve vy vedieť, čo je spravodlivé?“ Potom Jehova živými slovami opísal ich zneužívanie moci a predpovedal, aký bude ich koniec: „Budú volať k Jehovovi o pomoc, ale on im neodpovie. V tom čase skryje pred nimi svoju tvár, lebo ich skutky boli zlé.“ (Micheáš 3:1–4) Aký silný odpor má Jehova k nespravodlivosti! Napokon, zažil ju sám na sebe. Už celé tisícročia sa mu Satan nespravodlivo vysmieva. (Príslovia 27:11) Okrem toho sa Jehovu dotkol ten najstrašnejší skutok nespravodlivosti, keď bol  jeho Syn, ktorý nijako nezhrešil, popravený ako zločinec. (1. Petra 2:22; Izaiáš 53:9) Je zrejmé, že Jehova nie je ani necitlivý, ani ľahostajný k ťažkej situácii tých, ktorí trpia pre nespravodlivosť.

6. Ako neraz reagujeme, keď sa stretneme s nespravodlivosťou, a prečo?

⁶ Teda keď sme svedkami nespravodlivosti alebo keď sa sami staneme obeťou nespravodlivého zaobchádzania, je len prirodzené, že reagujeme prudko. Sme vytvorení na Boží obraz a nespravodlivosť je v úplnom protiklade k všetkému, za čím Jehova stojí. (1. Mojžišova 1:27) Prečo potom Boh pripúšťa nespravodlivosť?

7. Opíš, ako bolo pošpinené Jehovovo meno a spochybnený spôsob, akým vládne.

⁷ Odpoveď súvisí s istou závažnou otázkou. Ako sme už videli, Stvoriteľ má právo vládnuť nad zemou i nad všetkými, ktorí na nej bývajú. (Žalm 24:1; Zjavenie 4:11) No na začiatku ľudských dejín bolo pošpinené Jehovovo meno a spochybnený spôsob, akým vládne. Ako sa to stalo? Jehova povedal prvému mužovi Adamovi, aby nejedol z jedného stromu v záhrade, ktorá bola jeho rajským domovom. K čomu to malo viesť, ak neposlúchne? „Určite zomrieš,“ povedal mu Boh. (1. Mojžišova 2:17) Boží zákaz neznamenal pre Adama ani pre jeho manželku Evu žiadne ťažkosti. No Satan presvedčil Evu, že Boh ich príliš obmedzuje. Čo keby zjedla z toho stromu? Satan Eve priamo povedal: „Určite nezomriete. Boh vie, že v deň, keď z neho zjete, otvoria sa vám oči a budete ako Boh: budete vedieť, čo je dobré a čo zlé.“ (1. Mojžišova 3:1–5)

8. a) Čo Satan naznačil svojimi výrokmi pred Evou? b) Čo Satan spochybnil v súvislosti s Božím menom a zvrchovanosťou?

⁸ Satan v tomto výroku naznačil nielen to, že Jehova zamlčal  Eve dôležité informácie, ale aj to, že Boh jej predtým klamal. Podnietil Evu, aby zapochybovala o tom, akým Bohom je Jehova a aké má vlastnosti. Tým veľmi pošpinil Božie meno. Napadol aj to, ako Jehova uplatňuje svoju zvrchovanosť – jeho spôsob vlády. Satan si dal pozor, aby nespochybnil fakt, že Boh je Zvrchovaný Vládca. Spochybnil však právoplatnosť, oprávnenosť a spravodlivosť jeho vlády. Inými slovami, tvrdil, že Jehova nevládne spravodlivo a v najlepšom záujme svojich poddaných.

9. a) Aký následok mala pre Adama a Evu neposlušnosť a aké závažné otázky vznikli? b) Prečo Jehova vzbúrencov jednoducho nezničil?

⁹ Výsledok bol ten, že Adam a Eva neposlúchli Jehovu a jedli zo zakázaného stromu. Za neposlušnosť ich teraz čakal trest smrti, tak ako predtým vyhlásil Boh. Satanova lož vyvolala niektoré závažné otázky. Má Jehova právo vládnuť nad ľudstvom alebo by si mal človek vládnuť sám? Uplatňuje Jehova svoju zvrchovanosť tým najlepším možným spôsobom? Jehova mohol použiť svoju neobmedzenú moc na zničenie vzbúrencov priamo na mieste. Vzniknuté otázky sa však netýkali Božej moci, ale jeho mena, čo zahŕňa aj to, ako vládne. Odstránenie Adama, Evy a Satana by nepotvrdilo spravodlivosť Božej vlády. Naopak, mohlo by jeho panovanie spochybniť ešte viac. Jediný spôsob, ako sa mohlo ukázať, či si ľudia dokážu úspešne vládnuť sami, nezávisle od Boha, bolo nechať uplynúť nejaký čas.

10. Čo ukázali dejiny o ľudských vládach?

¹⁰ Čo ukázal čas? V priebehu tisícročí ľudia vyskúšali mnoho foriem vlády vrátane autokracie, demokracie, socializmu a komunizmu. Konečný výsledok všetkých týchto pokusov je výstižne vyjadrený v konštatovaní: „Človek vládne nad človekom na jeho škodu.“ (Kazateľ 8:9) Prorok Jeremiáš mal všetky dôvody povedať: „Viem, Jehova, že  človek nemá v moci svoju cestu, ten, kto kráča, nedokáže riadiť svoje kroky.“ (Jeremiáš 10:23)

11. Prečo Jehova dovolil, aby ľudský rod postihlo utrpenie?

¹¹ Jehova od začiatku vedel, že nezávislosť ľudí povedie k veľkému utrpeniu. Bolo teda od neho nespravodlivé, že pripustil, aby k tomu došlo? Určite nie. Uveďme si príklad: Tvoje dieťa trpí chorobou ohrozujúcou jeho život a potrebuje operáciu. Uvedomuješ si, že operácia spôsobí dieťaťu určité utrpenie, a to ťa hlboko zarmucuje. No zároveň vieš, že operácia mu neskôr umožní tešiť sa z lepšieho zdravia. Podobne aj Boh vedel – a dokonca predpovedal –, že ľudská vláda, ktorú pripustil, prinesie so sebou určitú bolesť a utrpenie. (1. Mojžišova 3:16–19) Ale vedel aj to, že trvalá a skutočná úľava bude možná iba vtedy, keď dovolí, aby celé ľudstvo videlo zlé ovocie vzbury. Tak mohla byť sporná otázka Božej zvrchovanosti vyriešená natrvalo, na celú večnosť.

12. Aké obvinenie vzniesol Satan proti ľuďom, ako to ukazuje Jóbov prípad?

¹² Táto záležitosť má ešte jedno hľadisko. Keď Satan spochybnil oprávnenosť a spravodlivosť Božej vlády, nielenže ohovoril Jehovu a napadol jeho zvrchovanosť a meno, ale ohovoril aj Božích služobníkov a spochybnil dôvod, prečo sú oddaní Bohu. Všimnime si napríklad, čo povedal Satan Jehovovi o spravodlivom Jóbovi: „Nepostavil si plot okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého, čo má? Žehnáš všetkému, čo robí, a jeho stáda sa rozrastajú. Ale vystri ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, že ťa bude preklínať do tváre!“ (Jób 1:10, 11)

13. Čo Satan naznačil, keď obvinil Jóba, a ako sa to týka všetkých ľudí?

 ¹³ Satan tvrdil, že Jehova chráni Jóba preto, aby si kúpil jeho oddanosť. Z toho by vyplývalo, že Jóbova čestnosť je iba pretvárka a že Jób uctieva Boha iba pre to, čo môže od neho dostať. Satan vyhlásil, že keby Boh odňal Jóbovi svoje požehnanie, dokonca aj tento muž by preklial svojho Stvoriteľa. Satan vedel, že Jób je výnimočne „zásadový a čestný človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému“. a Teda keby Satan dokázal odvrátiť od Boha Jóba, čo potom ostatní ľudia? Satan tak spochybnil vernosť všetkých, ktorí chcú slúžiť Bohu. Vidno to z toho, čo Jehovovi povedal: „Človek dá za svoj život všetko, čo má.“ (Jób 1:8; 2:4)

14. Čo ukázali dejiny, pokiaľ ide o Satanovo obvinenie ľudí?

¹⁴ Dejiny ukázali, že v rozpore so Satanovým tvrdením mnohí zostali napriek skúškam verní Jehovovi tak ako Jób. Svojou vernosťou robili Jehovovi radosť a umožnili mu odpovedať na Satanovo sebaisté tvrdenie, že ľudia prestanú Bohu slúžiť, ak sa ocitnú v ťažkostiach. (Hebrejom 11:4–38) Tí, ktorí zo srdca milovali Jehovu, sa mu nikdy neobrátili chrbtom. I keď boli rôznymi skľučujúcimi situáciami zmätení, ešte viac sa naňho spoľahli, že im dá silu vytrvať. (2. Korinťanom 4:7–10)

15. Aká otázka by mohla vzniknúť, pokiaľ ide o Božie súdy v minulosti i v budúcnosti?

¹⁵ Ale Jehovova spravodlivosť sa prejavila aj v iných oblastiach, nielen pri riešení otázky jeho zvrchovanosti a vernosti človeka Bohu. Biblia nám poskytuje záznam Jehovových súdnych rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivcov  i celých národov. Obsahuje aj proroctvá o súdoch, ktoré Boh vynesie v budúcnosti. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova bol a bude spravodlivým sudcom?

16., 17. Aké príklady ukazujú, že ľudia majú zúžený pohľad na to, čo je pravá spravodlivosť?

¹⁶ O Jehovovi možno oprávnene povedať: „Všetky jeho cesty sú spravodlivé.“ (5. Mojžišova 32:4) Nikto z nás nemôže niečo také tvrdiť o sebe, lebo naše pochopenie toho, čo je správne, je až príliš často zatemnené naším zúženým pohľadom na veci. Vezmime si ako príklad Abraháma. Dohadoval sa s Jehovom o zničení Sodomy napriek tomu, že tam bujnela skazenosť. Pýtal sa Jehovu: „Zničíš spravodlivých spolu so zlými?“ (1. Mojžišova 18:23–33) Odpoveď bola, samozrejme, nie. „Jehova zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň“ až vtedy, keď spravodlivý Lót a jeho dcéry bezpečne dorazili do Coáru. (1. Mojžišova 19:22–24) Na druhej strane Jonáš sa rozhneval, keď Boh prejavil obyvateľom Ninive milosrdenstvo. Keďže Jonáš im už oznámil, že ich čaká zničenie, chcel, aby boli zničení – bez ohľadu na ich úprimné pokánie. (Jonáš 3:10–4:1)

¹⁷ Jehova Abraháma upokojil, že k jeho spravodlivosti nepatrí len zničenie zlých, ale aj záchrana priamych. Naproti tomu Jonáš sa musel naučiť, že Jehova je milosrdný. Ak zlí zmenia svoje počínanie, Boh je „ochotný odpúšťať“. (Žalm 86:5) Na rozdiel od ľudí, ktorí sa niekedy cítia neistí, Jehova nevynáša nepriaznivý rozsudok len preto, aby svojou mocou vzbudil rešpekt, a neváha prejaviť súcit zo strachu, že bude považovaný za slabého. Prejavuje milosrdenstvo vždy, keď je na to podklad. (Izaiáš 55:7; Ezechiel 18:23)

18. Na základe Biblie ukáž, že Jehova nepodlieha sentimentalite.

 ¹⁸ No Jehova nie je zaslepený sentimentalitou. Keď jeho ľud prepadol modlárstvu, Boh pevne vyhlásil: „Budem ťa súdiť za tvoje správanie a volať ťa na zodpovednosť za všetky tvoje odporné skutky. Moje oko sa nad tebou nezľutuje a nebudem mať s tebou súcit, ale odplatím ti podľa tvojich skutkov.“ (Ezechiel 7:3, 4) Teda keď sa ľudia zatvrdia vo svojom počínaní, Jehova ich podľa toho súdi. Ale jeho rozsudok je vždy založený na spoľahlivých dôkazoch. A tak keď sa k nemu dostali sťažnosti na Sodomu a Gomoru, Jehova povedal: „Zostúpim a pozriem sa, či sú sťažnosti, ktoré sa ku mne dostali, oprávnené a či naozaj konajú tak skazene.“ (1. Mojžišova 18:20, 21) Môžeme byť veľmi vďační, že Jehova nie je ako mnohí ľudia, ktorí unáhlene vyvodzujú závery, skôr než si vypočujú všetky fakty. Presne ako hovorí Biblia, Jehova „je verným Bohom, nikdy sa nedopustí bezprávia“. (5. Mojžišova 32:4)

19. Čo môžeme robiť, ak nás znepokojujú niektoré otázky o Jehovovej spravodlivosti?

¹⁹ Biblia sa nevyjadruje ku každej otázke, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s Jehovovými súdmi v minulosti. Neuvádza ani všetky detaily o tom, ako Jehova vynesie rozsudok nad jednotlivcami a skupinami v budúcnosti. Keď si nevieme vysvetliť biblické správy alebo proroctvá, kde takéto detaily chýbajú, môžeme prejaviť rovnakú vernosť ako prorok Micheáš, ktorý napísal: „Budem trpezlivo čakať na Boha svojej záchrany.“ (Micheáš 7:7)

20., 21. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova vždy urobí to, čo je správne?

²⁰ Môžeme si byť istí, že Jehova v každej situácii urobí to,  čo je správne. I keď sú ľudia voči nespravodlivosti akoby slepí, Jehova sľubuje: „Moja je pomsta, ja odplatím.“ (Rimanom 12:19) Ak budeme ochotní čakať, napodobníme tak pevné presvedčenie, ktoré vyjadril apoštol Pavol: „Je Boh nespravodlivý? Určite nie!“ (Rimanom 9:14)

²¹ Zatiaľ žijeme v „kritických časoch, s ktorými je ťažké sa vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1) Nespravodlivosť a útlak priniesli veľa ukrutností. (Kazateľ 4:1) No Jehova sa nezmenil. Stále nenávidí nespravodlivosť a hlboko sa zaujíma o tých, ktorí sú jej obeťou. Ak zostaneme verní Jehovovi a lojálni jeho zvrchovanej vláde, dá nám silu vytrvať až do času, keď pod vládou svojho Kráľovstva napraví všetky krivdy. (1. Petra 5:6, 7)