„VERÍME, že rok 1914 prinesie väčšie možnosti na službu v záujme pravdy než ktorýkoľvek predchádzajúci rok žatvy,“ uviedla Strážna veža z 1. januára 1914. Rok, ktorý Bádatelia Biblie očakávali už desaťročia, konečne prišiel a oni sa vo zvestovateľskom diele veľmi namáhali. Výsledkom ich úsilia v tom roku bolo, že o biblických sľuboch počuli milióny ľudí. Svet okolo nich však vynakladal úsilie na niečo úplne iné.

Začiatkom roku 1914 jedna z najkrvavejších udalostí v histórii robotníckych štrajkov v Spojených štátoch pripravila o život viacero mužov, žien a detí. Štrajkujúci baníci a ich rodiny boli vysťahovaní z príbytkov, ktoré vlastnila banská spoločnosť, a museli bývať v stanových mestečkách. V jednom z týchto mestečiek pri Ludlowe v Colorade sa 20. apríla začalo strieľať a stanové mestečko bolo podpálené. Rozhnevaní baníci v celej oblasti sa pomstili tak, že zabili mnohých strážnikov banskej spoločnosti. Na obnovenie poriadku bola privolaná armáda.

Situácia v Európe bola ešte horšia. Dňa 28. júna devätnásťročný bosniansky Srb Gavrilo Princip zastrelil rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda. Táto udalosť bola iskrou, ktorá roznietila prvú svetovú vojnu. Do konca roku prvá svetová vojna, vtedy známa ako Veľká vojna, zachvátila celú Európu.

Uprostred stále väčšieho chaosu vo svete sa Bádatelia Biblie snažili povzbudzovať jeden druhého, aby usilovne pracovali vo zvestovateľskom diele. V Južnej Afrike sa 10. apríla začal prvý oblastný zjazd Božieho ľudu, ktorý sa kedy konal v tejto krajine. Vrcholná účasť na tomto zjazde bola 34 prítomných. „Boli sme naozaj veľmi ‚malé stádo‘,“ napísal William W. Johnston. „Takmer polovicu [z účastníkov] tvorili tí, ktorí sa dali na tomto zjazde pokrstiť. Osem sestier a osem bratov symbolizovalo svoje zasvätenie spôsobom, akým to prikázal Pán.“ V posledný deň zjazdu sa hovorilo o tom, ako čo najlepšie šíriť dobré posolstvo v Južnej Afrike. Dnes tu slúži viac než 90 000 verných zvestovateľov, čo je dôkaz, že toto „malé stádo“ bolo vo svojom úsilí naozaj úspešné.

 Práve v deň, keď bol zastrelený arcivojvoda František Ferdinand, 28. júna 1914, sa začal oblastný zjazd Bádateľov Biblie v Clintone v štáte Iowa v Spojených štátoch. Na tomto zjazde 30. júna brat A. H. MacMillan povedal: „Ak chceme získať odmenu, musíme zostať aktívni v konaní Božej vôle a zvestovať, kedykoľvek je to možné.“

„Fotodráma Stvorenie“ — prezentácia pozostávajúca z nahrávok biblických prednášok a hudby, ktoré boli zosynchronizované s farebnými sklenenými diapozitívmi a filmom — mala svoju premiéru 11. januára 1914 v New Yorku. Túto premiéru videlo päťtisíc ľudí a mnohí ďalší sa na ňu pre nedostatok miesta nedostali.

Príprava „Fotodrámy Stvorenie“ trvala dva roky, no ako uviedla Strážna veža, na svoju januárovú premiéru ešte nebola vypracovaná do konečnej podoby. Počas prvej polovice roku 1914 ju bratia ešte niekoľkokrát vylepšili. Napríklad pridali úvodný film zosynchronizovaný s rozprávaním Charlesa Taze Russella, v ktorom bolo objasnené, kto „Fotodrámu“ vyrobil.

V jednom období sa „Fotodráma Stvorenie“ premietala naraz až v 80 mestách. Do júla 1914 sa dostala do Veľkej Británie a premietala sa v preplnených priestoroch v Glasgowe a v Londýne. V septembri si ju už mohli pozrieť aj ľudia v Dánsku, Fínsku, Nemecku, Švajčiarsku a Švédsku. A v októbri dorazila až do Austrálie a na Nový Zéland. V prvom roku premietania videlo „Fotodrámu“ celkovo vyše deväť miliónov ľudí!

Každá kópia „Fotodrámy“ pozostávala zo stoviek diapozitívov, množstva filmových kotúčov a desiatok gramofónových platní. Výroba kópií bola finančne nákladná a každé premietanie si vyžadovalo tím skúsených bratov a sestier. Z tohto dôvodu sa kompletná „Fotodráma“ premietala  hlavne vo veľkých mestách. Aby z nej mohli mať úžitok aj ľudia na vidieku, Bádatelia Biblie vyrobili tri skrátené verzie. Jedna verzia, známa ako „Dráma Heuréka Y“, obsahovala diapozitívy, ktoré boli sprevádzané nahrávkami biblických prednášok a hudbou. Ďalšie verzie, známe ako „Dráma Heuréka X“ a oveľa kratšia „Dráma Heuréka pre rodiny“, boli len zvukové, bez diapozitívov a filmu. Do konca roku 1914, ani nie za štyri mesiace od ich uvedenia, si niektorú verziu „Drámy Heuréka“ v Spojených štátoch pozrelo alebo vypočulo vyše 70 000 ľudí.

Hoci premietanie „Fotodrámy“ bolo niečo nové a vzrušujúce, Bádatelia Biblie si uvedomovali, že na prvom mieste sú iné formy zvestovania. V liste adresovanom všetkým kolportérom (dnes takýmto služobníkom hovoríme priekopníci) Charles Taze Russell uviedol: „Nepoznáme  iné odvetvie služby, ktoré by v tomto čase Žatvy prinášalo viac ovocia. Preto odporúčame, aby sa kolportéri nezapájali do premietania Fotodrámy... V tom môžu slúžiť iní bratia a sestry, ktorí sú rovnako verní Pánovi.“

V januári 1914 slúžilo celkovo 850 kolportérov. V priebehu toho jedného roka títo horliví evanjelisti rozšírili viac než 700 000 výtlačkov Štúdií Písiem. Strážna veža vyjadrila o kolportérov „hlboký záujem“ a nabádala svojich čitateľov, aby „ich povzbudzovali, lebo nemajú vždy na ružiach ustlané“.

Bádatelia Biblie rozširovali traktáty v desiatkach jazykov. Počas roku 1914 rozšírili vyše 47 miliónov výtlačkov Mesačníka Bádateľov Biblie a ďalších traktátov!

Činnosť Bádateľov Biblie nezostala nepovšimnutá. Zvestovali verejne a na ich zhromaždeniach sa nevyberali peniaze. Jeden duchovný takzvaného kresťanstva sa ponosoval: „O chvíľu si budú ľudia myslieť, že robiť zbierky je hriech. A čo potom s nami bude? Pastor Russell nám všetkým kazí povesť.“

Bádatelia Biblie verili, že „časy pohanov“, o ktorých sa hovorí v Lukášovi 21:24, sa skončia okolo 1. októbra 1914. Ako sa približoval október, očakávanie rástlo. Niektorí Bádatelia Biblie si dokonca na špeciálnej kartičke značili každý uplynulý deň. Mnohí si mysleli, že toho 1. októbra budú povolaní „za oponu“, čiže do neba.

Ráno 2. októbra 1914 brat Russell vstúpil do jedálne a rodine Bétel oznámil: „Časy pohanov sa skončili; ich králi už dovládli.“ Niektorí z prítomných rozoznali, že tieto slová boli založené na piesni 171 zo spevníka Hymny úsvitu Milénia. Od roku 1879 Bádatelia Biblie spievali „časy pohanov sa končia,“ ale to už nebola pravda, keďže  „časy pohanov“ alebo „ustanovené časy národov“ sa už skončili. (Luk. 21:24) Po čase sa zmenili aj naše piesne, aby odrážali túto dôležitú zmenu.

Do konca roku 1914 bolo v nebesiach mesiášske Kráľovstvo pevne založené a niektorí Bádatelia Biblie si mysleli, že ich práca sa už skončila. Nemali ani potuchy, že pred nimi je obdobie skúšok a preosievania. Ročný text na rok 1915 bol založený na Matúšovi 20:22: „Môžete piť pohár, ktorý mám piť ja?“ „Pohár“, o ktorom hovoril Ježiš, predstavoval okrem iného skúšky, ktoré mal do svojej smrti podstúpiť. Bádateľov Biblie čakali skúšky zvonku aj zvnútra. Svojím postojom v týchto skúškach mali dokázať vernosť Jehovovi.