Do Sierry Leone sa dobré posolstvo dostalo v roku 1915, keď niektorí miestni ľudia priniesli biblickú literatúru z Anglicka. Približne v júli toho roku prišiel do Freetownu prvý pokrstený Jehovov služobník Alfred Joseph. Mal 31 rokov a pochádzal z juhoamerickej Guyany. Začiatkom toho roku bol pokrstený na Barbadose, ostrove v Karibskej oblasti, a do Freetownu prišiel pracovať ako rušňovodič. Ubytoval sa v areáli železnice v Cline Towne, asi tri kilometre od známeho freetownského vlnovca. Od prvého dňa hovoril o biblickom posolstve so spolupracovníkmi.

Nasledujúci rok sa k nemu pripojil bývalý spolupracovník z Barbadosu Leonard Blackman. Jeho mama Elvira Hewittová kedysi Alfredovi vydala svedectvo. Leonard sa ubytoval vedľa Alfreda a pravidelne spolu rozoberali Bibliu. Svojim priateľom a ďalším ľuďom, ktorí prejavili záujem, ponúkali biblickú literatúru.

Alfred a Leonard dospeli k záveru, že „polia“ vo Freetowne „sa belejú k žatve“. (Ján 4:35) V roku 1923 napísal Alfred do svetového ústredia v New Yorku túto správu: „Mnohých ľudí zaujíma Biblia. Mohli by ste poslať niekoho, kto by sa o nich postaral a pomohol rozbehnúť zvestovateľské dielo v Sierre Leone?“ Odpoveď, ktorú dostal, znela: „Určite niekoho pošleme!“

Alfred rozpráva: „O niekoľko mesiacov ma v jeden neskorý sobotný večer prekvapil nečakaný telefonát.

 ‚To vy ste písali Spoločnosti Strážna veža, aby poslala zvestovateľov?‘ opýtal sa hlas na druhej strane.

‚Áno,‘ odvetil som.

‚Tak poslali mňa,‘ zahrmelo v telefóne.

Ten hlas patril Williamovi R. Brownovi. S manželkou Antoniou a malou dcérkou práve pricestovali do Freetownu a ubytovali sa v hoteli Gainford.

Na druhý deň ráno sme si s Leonardom študovali Bibliu, tak ako sme to robievali každý týždeň, keď sa zrazu vo dverách objavila statná postava. Bol to William R. Brown. Bol taký horlivý a nadšený pravdou, že už na druhý deň chcel mať verejnú prednášku. Okamžite sme si rezervovali najväčšiu sálu vo Freetowne, Wilberforce Memorial Hall, a na najbližší štvrtok večer sme naplánovali prvú zo štyroch verejných prednášok.

Hoci nás bolo málo, s vervou sme sa pustili do práce. Prednášky sme oznamovali v novinách i pomocou pozvánok  a hovorili sme o nich každému, koho sme stretli. Nevedeli sme, ako to miestni ľudia zoberú, ale nebol dôvod strachovať sa. Na našu veľkú radosť zaplnilo sálu asi 500 ľudí vrátane mnohých freetownských duchovných!“

Brat Brown počas hodinovej prednášky neprestajne používal Bibliu a premietal diapozitívy s biblickými textami. Opakovane pripomínal: „To nehovorí Brown, to hovorí Biblia!“ Ľudia boli nadšení a za každou myšlienkou tlieskali. No to, čo na nich zapôsobilo najviac, nebol presvedčivý a dynamický prednes brata Browna, ale pôsobivé dôkazy z Biblie. Istý študent teológie, ktorý tam bol prítomný, sa vyjadril: „Ten pán Brown sa v Biblii vyzná!“

Prednášky brata Browna obrátili mesto hore nohami. Prichádzali si ich vypočuť ľudia zo všetkých strán. Najbližšiu nedeľu, keď mal brat Brown prednášku „Do pekla a naspäť! Kto je tam?“, sála opäť praskala vo švíkoch. Silné myšlienky, ktoré v ten večer vyjadril, podnietili dokonca aj popredných veriacich vystúpiť z cirkví.

Štvrtá a zároveň posledná z týchto prednášok mala názov „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“. Prišlo na ňu toľko ľudí, že „cirkvi museli v ten večer zrušiť bohoslužby, lebo všetky ich ovečky boli na prednáške brata Browna,“ zaspomínal si jeden miestny obyvateľ.

Keďže brat Brown sústavne používal Bibliu a odvolával sa na ňu ako na najvyššiu autoritu, ľudia ho začali volať „biblický Brown“. Toto meno sa ujalo a stalo sa v krajinách západnej Afriky dobre známym. A brat William R. Brown bol až do konca svojho pozemského života na toto meno hrdý.