RAZ popoludní vtrhli do nášho mesta povstalci a asi dve hodiny strieľali do vzduchu. Boli medzi nimi aj chlapci na prahu dospievania, ktorí ledva udržali zbraň v rukách. Boli strašne špinaví, rozstrapatení a vyzerali nadrogovaní.

Na druhý deň sa to celé začalo — ľudí nemilosrdne mrzačili alebo popravovali, ženy znásilňovali. Všade bol zmätok. Brat Amara Babawo s rodinou a štyrmi záujemcami sa prišli ukryť do môjho domu. Chytala nás hrôza.

O krátky čas prišiel veliteľ povstalcov a nariadil nám, aby sme sa nasledujúce ráno dostavili na vojenský výcvik. Boli sme rozhodnutí zostať neutrálni, hoci odmietnutie znamenalo istú smrť. Dlho do noci sme sa modlili. Skoro ráno sme vstali, prebrali si denný text a čakali na príchod vojakov. Tí však neprišli.

 Neskôr prišiel dôstojník so štyrmi mužmi a obsadili môj dom. Povedali nám, že tam máme ostať. Hoci tam boli s nami, pravidelne sme si rozoberali denný text a mávali sme zhromaždenia. Niektorí vojaci si to všimli a povedali: „Čítate si denný text — tak to musíte byť Jehovovi svedkovia.“ Biblia ich síce nezaujímala, ale rešpektovali nás.

Raz prišiel vyšší dôstojník skontrolovať vojakov, ktorí boli u mňa ubytovaní. Pred bratom Babawom zasalutoval a podal mu ruku. Na vojakov potom skríkol: „Tento človek je môj i váš šéf. Ak jemu alebo jeho priateľom skrivíte čo i len vlas na hlave, odskáčete si to! Je vám to jasné?!“ „Áno, pane!“ odpovedali. Potom nám dal list, v ktorom vojakom zo Zjednoteného revolučného frontu nariaďoval, aby nám neubližovali, lebo sme pokojamilovní občania.

Po niekoľkých mesiacoch začali jednotlivé povstalecké frakcie bojovať medzi sebou, a tak sme utiekli do susednej Libérie. Tam sme sa dostali do rúk inej povstaleckej skupiny. „Sme Jehovovi svedkovia,“ povedali sme. „Čo sa teda píše v Jánovi 3:16?“ opýtal sa ktorýsi vojak. Keď sme mu to zacitovali, nechal nás odísť.

Neskôr sme narazili na ďalšieho veliteľa povstalcov, ktorý mne a bratovi Babawovi nariadil, aby sme šli s ním. Báli sme sa o svoj život, lebo sme nevedeli, čo bude. Potom nám prezradil, že pred vojnou študoval so svedkami. Dal nám peniaze a bol ochotný doručiť náš list bratom z neďalekého zboru. Krátko nato nám dvaja bratia priniesli nejaké základné veci a odviedli nás do bezpečia.