Istí manželia z Las Vegas v štáte Nevada v Spojených štátoch sa chceli presťahovať na nejaké pokojné miesto, a tak predali svoj dom a plánovali odísť do Dominikánskej republiky. Museli však uvoľniť svoj dom novému majiteľovi desať dní pred odletom. Ich susedia, ktorí sú Jehovovi svedkovia, im chceli pomôcť, a tak im ponúkli, že  do odchodu môžu zostať u nich. Počas svojho pobytu u svedkov títo manželia navštívili sálu Kráľovstva. Prekvapilo ich a zároveň zaujalo, keď počuli zmienku o roku 1914, o ktorom vedeli, že to bol významný rok vo svetových dejinách. Keď prišli do Dominikánskej republiky, požiadali o biblické štúdium prvých svedkov, ktorí prišli k ich dverám. O rok a dva mesiace sa títo manželia dali pokrstiť.

Na medzinárodnom knižnom veľtrhu, ktorý sa konal v roku 2012 v hlavnom meste Panamy, si bratia zriadili stánok s literatúrou. Pristavili sa pri ňom dve školáčky. Jedna z nich povedala sestre, ktorá obsluhovala stánok, že je veľmi nešťastná. Vysvetlila, že jej otec je závislý od drog a ona nevie, čo má robiť. Sestra jej ukázala 23. kapitolu v druhej knihe Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede s názvom „Čo ak je niektorý z mojich rodičov závislý od drog alebo alkoholu?“ Dievča nadšene zvolalo: „Presne toto potrebujem!“ Obe dievčatá sestru objali a o hodinu jej prišli znovu poďakovať. Počas piatich dní konania veľtrhu bratia a sestry rozšírili 1 046 kníh, 1 116 časopisov a 449 brožúr. Okrem toho 56 ľudí nechalo svoju adresu, aby ich svedkovia mohli navštíviť.

Fredy, ktorý hovorí jazykom cabécar, žije v odľahlej horskej komunite v Kostarike. Asi pred štyrmi rokmi,  keď pracoval v hlavnom meste San José, dostal od jedného brata knihu Čo učí Biblia? a brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? Brat mu povedal, aby išiel zvestovať o Biblii ľuďom vo svojej komunite. Fredy sa teda vrátil domov, sám si preštudoval knihu Čo učí Biblia? a urobil zmeny vo svojom živote, napríklad uzavrel zákonný sobáš. Potom učil Cabécarov pravdu z Biblie, ako najlepšie vedel.

Fredy rozdelil svojich študentov do šiestich tried, podľa stupňa ich pokročilosti. Ich vedomosti z Biblie si overil tak, že im dal urobiť test. Organizoval zhromaždenia a dokonca usporiadal Pamätnú slávnosť, na ktorú pozýval ľudí vlastnoručne vyrobenými pozvánkami. Napísal na ne: „Jehovovi svedkovia vás pozývajú, aby ste sa s nimi zúčastnili Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti.“ Tak to robil štyri roky, hoci nemal žiadny kontakt so svedkami. Celý ten čas sa modlil k Jehovovi, aby za ním poslal svedkov, ktorí by mu pomohli.

Nedávno bola Fredyho modlitba vypočutá. Niekoľko svedkov podniklo náročnú cestu do tejto oblasti a boli prekvapení, keď videli, čo všetko Fredy robil. Skonštatovali: „Hoci Fredy nie je pokrsteným Jehovovým svedkom, žije ako svedok!“ Už po troch mesiacoch bol Fredy schválený ako nepokrstený zvestovateľ. Aby sa dal pokrstiť, prišiel z hôr na svoj prvý oblastný zjazd a doviedol so sebou aj 19 záujemcov. Odvtedy už zorganizoval ďalšie tri skupiny hovoriace jazykom cabécar v ešte vzdialenejších osadách.

Anna zo Spojených štátov chodí na strednú školu. Raz musela obhajovať svoju vieru pred niekoľkými spolužiakmi, ktorí boli pobúrení tým, že neverí v Trojicu.  Anna rozpráva: „Spolčili sa proti mne, ale ja som zostala pokojná, lebo som nechcela, aby si ostatní urobili na Jehovových svedkov zlý názor.“ V ten večer si urobila výskum na tému Trojice a potom sa pomodlila k Jehovovi o odvahu. Na druhý deň si do školy priniesla Bibliu. Jej spolužiaci ju obstúpili a mnohí sa jej posmievali. No Anna im odvážne prečítala a vysvetlila niekoľko biblických textov. Nakoniec tým, ktorí sa s ňou hádali, došli argumenty. Hlavná protivníčka, ktorá bola aj predsedníčkou triedy, na záver povedala, že si teraz Jehovových svedkov váži. Počas školského roku Anne kládla rôzne otázky o jej viere.

Istá mladá žena na Barbadose išla raz v nedeľu dopoludnia na bohoslužbu a cestou sa jej odtrhol remienok na topánke. Zašla do najbližšieho domu a poprosila, či by jej nemohli dať zatvárací špendlík, aby si  mohla opraviť topánku. Náhodou to bol dom, v ktorom bývala naša sestra s dcérou. Kým si mladá žena opravovala topánku, sestra jej vysvetľovala, ako sa dnes spĺňajú biblické proroctvá. Sestrina dcéra ju pozvala, aby s nimi išla na zhromaždenie do sály Kráľovstva, ktoré sa malo konať v to dopoludnie. Keďže žena videla, že svoju bohoslužbu už nestihne, pozvanie prijala. Počas zhromaždenia si vyhľadávala biblické texty vo svojom Preklade kráľa Jakuba. Program na ňu hlboko zapôsobil. Povedala, že už má dosť všetkého toho bubnovania a kriku na bohoslužbách, ktoré navštevuje, a že vždy chcela študovať Bibliu v pokojnej atmosfére. Prijala knihu Čo učí Biblia? i ponuku biblického štúdia. Chodí na všetky zhromaždenia a horlivo sa zapája do programu.

Jeden mladý brat z Guyany rozpráva: „Rád hovorím spolužiakom o Biblii, ale jednému chlapcovi sa to nepáči. Raz ma pritlačil k stene a povedal mi: ‚Prestaň s tým!‘ Povedal som mu, že jediný, kto by ma mohol zastaviť, je Jehova. Keďže som neprestal zvestovať, rozrezal mi ruksak. Potom ma udrel päsťou do tváre a rozrazil mi peru. Riaditeľka školy si nás oboch zavolala do svojej kancelárie a opýtala sa ma, čo som tomu chlapcovi urobil, že ma udrel. Vysvetlil som jej, že som zvestoval dobré posolstvo z Biblie, a preto ma ten chlapec začal biť. Riaditeľka sa ma opýtala, prečo som sa nechal a nevrátil mu to. Odpovedal som, že v Biblii sa v Rimanom 12:17 píše: ‚Nikomu neodplácajte zlé zlým.‘ Keď to riaditeľka počula, povedala, že môžem odísť a že s tým chlapcom si to vybaví.“