Borbonio Aybar bol pokrstený 19. januára 1955, v čase, keď bolo naše dielo ešte zakázané. Po krste viedol v Monte Adentre a v Santiagu mnoho biblických štúdií. Keď bol v roku 1956 zákaz zrušený, niektorí jeho záujemcovia vrátane jeho manželky boli pokrstení.

V polovici júla 1957 prišli vysokopostavení vládni úradníci do Salceda na jedno z verejných zhromaždení, ktoré po celej krajine organizoval Francisco Prats-Ramírez. Cieľom zhromaždenia bolo poštvať verejnosť proti svedkom. Brat Aybar rozpráva: „Hlavným rečníkom bol Francisco Prats-Ramírez. O svedkoch vtedy povedal: ‚Už o niekoľko dní budú zlikvidovaní.‘“ O niekoľko dní, 19. júla 1957, polícia pozatýkala všetkých Jehovových svedkov v mestách Blanco Arriba, El Jobo, Los Cacaos a Monte Adentro.

„Bol som medzi tými, ktorí boli zatknutí,“ spomína si brat Aybar. „Zobrali nás na vojenské veliteľstvo v Salcede. Len čo sme tam prišli, dôstojník, ktorý sa volal Saladín, ma zbil. Keď sa nám všetkým vyhrážal, jeho oči blčali hnevom. Potom nás rozdelili na mužov a ženy a zoradili do zástupu. Väzenskí dozorcovia začali mužov kopať a biť a ženy udierať palicami. Po celý čas pri tom opakovali: ‚Som katolík a zabíjam!‘“

Brat Aybar dostal pokutu a bol odsúdený na tri mesiace väzenia. Hovorí: „Vo väzení nás navštívil vojenský generál Santos Mélido Marte. Povedal nám: ‚Čítal som Bibliu a viem, že pravý Boh je Jehova. Nespravili ste nič, za čo by ste mali byť vo väzení, ale ja  pre vás nemôžem nič urobiť, lebo za vaším uväznením stoja katolícki biskupi. Jediní, kto by vám mohol skrátiť trest, sú práve oni alebo jefe („šéf“, Trujillo).‘“

Medzi tými, čo boli zatknutí, mala dcéru a netere sestra Fidelia Jiménezová. Sestra s nimi študovala Bibliu. Aj keď nebola zadržaná, prihlásila sa úradom, aby ju uväznili a aby tak mohla povzbudiť tých, čo už boli vo väzení. V tom čase bol vo väznici na úradnej návšteve neslávne známy vysokopostavený vojenský veliteľ Ludovino Fernández. Vedelo sa o ňom, že je arogantný a krutý. Dal si predviesť Fideliu a spýtal sa jej: „Takže ty si šéfka?“

„Nie,“ odvetila Fidelia. „Vy ste tu šéfmi.“

„Aha,“ reagoval Fernández, „tak ty si pastorka.“

„Nie,“ odpovedala Fidelia. „Ježiš je pastor.“

„Nie si ty na príčine, že všetci títo ľudia sú teraz vo väzení?“ spýtal sa Fernández. „Ty si ich vyučovala, nie?“

„Nie,“ povedala Fidelia. „Títo ľudia sú vo väzení pre Bibliu. Robia to, čo sa naučili z Biblie.“

Práve v tej chvíli prechádzali okolo po chodbe dvaja bratia, ktorí boli tiež uväznení. Boli to Pedro Germán a Negro Jiménez, Fideliin bratranec. Odvádzali ich zo samotky do riadnych ciel. Negro mal košeľu celú od zaschnutej krvi a Pedro mal jedno oko veľmi napuchnuté. Fidelii bolo jasné, že boli kruto bití, a tak sa veliteľa spýtala: „Takto zaobchádzate s dobrými, čestnými a bohabojnými ľuďmi?“ Keď Fernández videl, že ju nedokáže zastrašiť, dal rozkaz, aby ju odviedli späť do cely.

 Keď chceli Jehovovi verní služobníci odolať takému násilnému odporu, potrebovali veľkú dávku odvahy. A oni ju aj mali! Uznali to aj vládni úradníci. Napríklad osobitný inšpektor poverený prezidentom Luis Arzeno Colón sa 31. júla 1957 vo svojom liste adresovanom jednému ministrovi posťažoval: „Napriek tomu, že Národný kongres nedávno vydal zákon, ktorý náboženskú činnosť sekty známej ako Jehovovi svedkovia vyhlásil za ilegálnu, väčšina jej členov je naďalej neoblomná.“