BOLA som silno nábožensky založená a veľmi aktívna v katolíckej cirkvi. Spievala som v cirkevnom zbore a sprevádzala som kňazov, keď sa uchýlili na vidiek, aby rozjímali a slúžili omše. No v roku 1955 so mnou moja sestra hovorila o raji, ktorý bude čoskoro zriadený. Dala mi Bibliu, brožúrku „Toto dobré posolstvo o kráľovstve“ a knihu „Boh nech je pravdivý“. Bola som nadšená, a tak som sa spýtala kňaza, či si môžem čítať Bibliu. Povedal mi, že sa z toho zbláznim. Ale ja som sa rozhodla, že si ju aj tak budem čítať.

Potom som sa presťahovala k starým rodičom do mesta Boca Chica. Miestny kňaz sa ma spýtal, prečo nechodím do kostola. Povedala som mu, že som zistila, že mnoho cirkevných náuk sa v Biblii nenachádza. Kňaz sa nahneval. „Počúvajte, mladá pani,“ kričal, „ste ovca, ktorá odišla od môjho stáda a zatúlala sa.“

 „Naopak,“ odvetila som, „to vy ste odišli z Jehovovho stáda a zablúdili, pretože ovce nepatria žiadnemu človeku, ale Jehovovi.“

Do kostola som už nikdy viac nevkročila. Nasťahovala som sa k svojej sestre a už šesť mesiacov po tom, čo som počula o pravde, som bola pokrstená. Ihneď som začala s pravidelnou priekopníckou službou. Nasledujúci rok som sa vydala za Enriqueho Glassa, ktorý v tom čase slúžil ako krajský dozorca. Keď sme raz zvestovali v parku v meste La Romana, polícia Enriqueho zatkla. Keď ho odvádzali, dobehla som ich a povedala som im: „Ja som tiež Jehovova svedkyňa a tiež som zvestovala. Prečo aj mňa nezatknete?“ Ale nechceli ma zatknúť.

Enrique už bol dovtedy viackrát väznený a celkovo strávil vo väzení sedem a pol roka. Tentoraz bol odsúdený na 20 mesiacov. Navštevovala som ho každú nedeľu. Pri jednej mojej návšteve sa ma veliteľ väznice spýtal: „Prečo sem chodíte?“

„Chodím sem za manželom,“ povedala som mu. „Je tu za to, že je Jehovovým svedkom.“

„Prečo strácate čas s Jehovovými svedkami?“ on na to. „Ste mladá a celý život máte pred sebou.“

„Ja som tiež Jehovova svedkyňa,“ odvetila som. „A aj keby ste ma sedemkrát zabili a sedemkrát oživili, Jehovovou svedkyňou zostanem.“ Na to už nič nepovedal a rozkázal mi, aby som odišla.

Keď bol zákaz zrušený, slúžili sme spolu s Enriquem veľa rokov v krajskej a oblastnej službe. Enrique zaspal spánkom smrti 8. marca 2008. Ja naďalej slúžim ako pravidelná priekopníčka.