Jehova požehnal úsilie svojich služobníkov v Dominikánskej republike. V roku 1994 tu slúžilo priemerne 16 354 zvestovateľov v 259 zboroch. Tento obdivuhodný vzrast vyžadoval stále viac schopných starších a služobných pomocníkov. Vedúci zbor preto v tom roku schválil, aby bola v krajine zriadená škola služobného vzdelávania, ktorú neskôr nahradila škola pre zvestovateľov Kráľovstva.

Do októbra 2011 absolvovalo túto školu 25 tried, čiže približne 600 študentov. Viac ako polovica absolventov slúži v súčasnosti v nejakej forme služby celým časom. Z nich 71 je vo zvláštnej priekopníckej službe a piati sú v krajskej službe. Školenie prvých desiatich tried prebehlo v pobočke, ale od jedenástej triedy sa koná v budove vyhradenej na tento účel v meste Villa González.

Keď sa 22. septembra 1998 prehnal Dominikánskou republikou hurikán Georges s rýchlosťou vetra 190 kilometrov za hodinu, spôsobil rozsiahle škody. Tisíce ľudí ostali bez prístrešia a viac ako 300 prišlo o život. Krízový výbor spolu s regionálnym stavebným výborom zriadili v areáli sály Kráľovstva v meste La Romana krízové centrum. S odstraňovaním následkov katastrofy pomáhalo asi 300 Jehovových svedkov. Boli medzi nimi aj zahraniční dobrovoľníci zo 16 krajín.

Celkovo bolo potrebné opraviť alebo znova postaviť 23 sál Kráľovstva a vyše 800 domov našich bratov a sestier. Napríklad vekovo staršia pravidelná priekopníčka Carmen bola zdrvená, keď hurikán zničil dom, v ktorom žila 38 rokov. No keď prišla skupina 15 bratov a položila základy jej nového domu, jej radosť nepoznala hraníc. „Jehova na nás stále pamätá,“ hovorí Carmen, „a stará sa o nás. Pozrite, aký nádherný dom mi bratia stavajú! Susedia povedali: ‚Jehovovi svedkovia sa o svojich bratov starajú. Majú jeden druhého naozaj radi!‘“ Podobné slová zaznievali po celej krajine na rôznych miestach, kde dobrovoľníci poskytovali humanitárnu pomoc bratom a sestrám postihnutým katastrofou.

Hurikán Georges bol veľkou pohromou, ale to, čo pre bratov v spustošených oblastiach z lásky urobili ich spoluveriaci, na nich zapôsobilo ako balzam. Prinieslo im to telesnú úľavu i duchovnú útechu. Predovšetkým to však oslávilo Jehovu — zdroj pravej útechy.

Keďže rýchlo pribúdali noví učeníci, bolo potrebných viac sál Kráľovstva. V novembri 2000 preto  bratia v Dominikánskej republike začali stavať sály Kráľovstva v rámci programu zriadeného pre krajiny s obmedzenými prostriedkami. Vďaka tomu dokáže zbor postaviť pohodlnú a príťažlivú sálu za približne osem týždňov. Dve stavebné skupiny do septembra 2011 postavili alebo zrenovovali 145 sál Kráľovstva.

Tieto budovy i práca dobrovoľníkov, ktorí ich stavali, boli pre okolie mocným svedectvom. Napríklad v malom mestečku na severozápade krajiny našli bratia pozemok, na ktorom by bolo možné postaviť novú sálu Kráľovstva. Jeden zvláštny priekopník sa majiteľa pozemku spýtal, či by ho nepredal. „Ani nápad,“ odpovedal. „Tento pozemok vám nepredám, a už vôbec nie, ak by ste na ňom chceli stavať kostol.“

Zanedlho po tomto rozhovore odcestoval majiteľ pozemku do mesta Puerto Plata na návštevu svojho zostarnutého brata, ktorý je Jehovov svedok. Keď tam prišiel, zistil, že jeho brat má podlomené zdravie, a jedna rodina svedkov si ho preto zobrala k sebe do opatery. Táto rodina ho vozila k lekárovi, na zhromaždenia i do zvestovateľskej služby. Muž sa svojho brata spýtal, koľko za túto starostlivosť platí. „Neplatím nič,“ povedal náš brat. „Sú to predsa moji bratia.“

Mimoriadna láskavosť, ktorú svedkovia bratovi prejavili, na majiteľa pozemku veľmi zapôsobila. Preto sa rozhodol, že zvláštnemu priekopníkovi, ktorý ho predtým kontaktoval, zatelefonuje a povie mu, že zmenil názor na predaj pozemku a je ochotný ho predať. Bratia pozemok kúpili a začali stavať. Manželka majiteľa  pozemku pozorovala, ako bratia na stavenisku spolupracujú, a hoci predtým mala na Jehovových svedkov veľmi negatívny názor, uznala: „Toto je najjednotnejšia a najláskavejšia skupina ľudí, akú som kedy videla.“