V ROKU 1948 sme spolu s manželkou Paulou a dcérou začali chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov do mesta Blanco Arriba. Cesta tam aj späť merala 40 kilometrov a museli sme ju zvládnuť peši. No nikdy sme nechýbali ani na jednom zhromaždení. Spolu s Paulou sme boli pokrstení 3. januára 1949.

Šesť mesiacov po krste ma aj s niekoľkými ďalšími členmi zboru zatkli a odsúdili na tri mesiace väzenia. Spali sme tam na podlahe a dávali nám iba jedno jedlo denne — zelené banány a čaj. Pri prepúšťaní nám štátni úradníci pohrozili a predpokladali, že prestaneme zvestovať. No my sme po návrate domov začali opäť tajne chodiť na zhromaždenia a ďalej sme zvestovali. Vládni agenti nás stále sledovali, a tak sme sa stretávali v súkromných domoch, na kávovníkových plantážach alebo na farmách.  Nikdy sme sa nezišli na jednom mieste viackrát po sebe. Na konci každého zhromaždenia sme si povedali, kde sa stretneme nabudúce. Každý zvestoval sám, v pracovnom oblečení, bez literatúry a Biblie. Napriek tomu som bol v rokoch 1949 až 1959 viackrát zatvorený na tri až šesť mesiacov v siedmich väzniciach.

Musel som sa mať veľmi na pozore, lebo prenasledovateľov som mal aj v rodine. A aj keď som sa snažil vyhnúť odhaleniu tým, že som prespával v horách alebo na farmách, niekedy ma chytili. Keď ma raz zatkli, poslali ma do väznice La Victoria v meste Ciudad Trujillo. V celách bolo po 50 až 60 väzňov a jedli sme dvakrát denne — kukuričné jedlo na raňajky a trochu ryže s fazuľou na obed. No bolo samozrejmosťou, že všetci svedkovia, ktorí tam boli, zvestovali ostatným väzňom a že sme si pravidelne organizovali zhromaždenia. Na nich sme spamäti citovali biblické verše a rozprávali sme si zážitky zo služby.

Pri poslednom väznení ma jeden vojak bil po hlave a rebrách pažbou pušky. Z tohto bitia a iného zlého zaobchádzania mám trvalé následky, no môžem povedať, že tieto skúšky posilnili moju vieru, vytrvalosť i rozhodnutie slúžiť Jehovovi.

Teraz mám 96 rokov a slúžim v zbore ako služobný pomocník. Nemôžem už veľa chodiť, preto sedávam pred domom a zvestujem okoloidúcim. Nádej na Kráľovstvo pre mňa nie je iba sen, je to skutočnosť. A ja o nej zvestujem už viac ako 60 rokov. Nový svet je dnes pre mňa taký skutočný, ako ním bol, keď som posolstvo o Kráľovstve počul prvý raz. *