Emily, ktorá má 12 rokov, žije v Austrálii. Raz im v škole učiteľka vysvetľovala, aké je dôležité vyberať si dobrých priateľov. To Emily podnietilo, aby učiteľke pustila video Kto je skutočný priateľ? zo stránky jw.org. Keď učiteľka neskôr ukázala video celej triede, žiaci ho sledovali so zatajeným dychom. Potom sa  o ňom asi hodinu rozprávali. Učiteľka pustila video aj v niekoľkých ďalších triedach. Emily potom ukázala učiteľke aj spolužiakom stránku jw.org. „Jehova mi dal odvahu, aby som našu internetovú stránku ukázala stovkám žiakov,“ hovorí Emily. „Cítim to ako veľké požehnanie.“

Piati zvestovatelia cestovali autom deväť hodín po hrboľatých horských cestách do mesta Suai vo Východnom Timore, aby sa zúčastnili na tamojšom veľtrhu. Návštevníci, ktorí sa pristavili pri ich stánku s biblickou literatúrou, žasli, keď videli biblické publikácie v 12 miestnych jazykoch, lebo vo väčšine týchto jazykov sa tlačí len málo materiálu alebo sa netlačí žiaden. Istá žena pri pohľade na jednu brožúru zvolala: „To je v mojom jazyku!“ Bolo to prvýkrát, čo videla literatúru vo svojom materinskom jazyku, v bunaku. Len za štyri dni rozšírili títo zvestovatelia 4 571 publikácií a mnohí ľudia ich požiadali o návštevu. Väčšina zo záujemcov sa nikdy predtým nestretla s Jehovovými svedkami. Deti celé hodiny sedeli pred obrazovkou a sledovali videá Staň sa Jehovovým priateľom, ktoré boli v tetumčine. Niektoré deti si dokonca zapamätali slová piesní z tohto seriálu a veselo si ich pospevovali.

Na súostroví Palau žiadal misionársky pár Brian a Roxanne o povolenie slúžiť s mobilným stojanom s literatúrou v areáli istej univerzity. Stretli sa s rektorom a ukázali mu na stránke jw.org video o vydávaní svedectva na verejných miestach. Dali mu aj literatúru, ktorú mali v pláne ponúkať. Rektor im povedal, že  sa musia stretnúť s riaditeľom pre vzťahy so študentmi. Ten si ich vypočul a povedal im, že budú musieť absolvovať ďalšie stretnutie, tentoraz s dekanom.

Brian hovorí: „S dekanom sme sa príjemne porozprávali, ale odporučil nám, aby sme sa opäť obrátili na kanceláriu rektora, kde nám povedali, že máme napísať žiadosť. Začali sme strácať nádej, lebo to vyzeralo, že nás len posielajú od jedného k druhému, ale žiadosť sme napísali.“

Keď Brian a Roxanne prišli za rektorom druhýkrát, aby sa opýtali na svoju žiadosť, nečakali, že bude  schválená. Brian spomína: „Na naše prekvapenie rektor povedal, že si prečítal knihy, ktoré sme mu dali, a veľmi sa mu páčili. Vyjadril sa, že tie knihy sú presne to, čo študenti potrebujú.“ Ich žiadosť bola schválená.

Brian pokračuje: „Riaditeľ pre vzťahy so študentmi povedal, že študenti, ktorí bývajú v internátoch, majú každú nedeľu možnosť využiť odvoz do kostola, ktorý si vyberú. Dodal: ,Keď si vyberú váš kostol, odvezieme ich tam.‘ Boli sme ohromení. Nielenže našu žiadosť schválili, ale dokonca nám ponúkli, že študentov odvezú do sály Kráľovstva!“

Prvý deň, keď Brian a Roxanne umiestnili mobilné stojany s literatúrou v areáli univerzity, rozšírili 65 kníh, 8 časopisov a 11 brožúr. Mali so študentmi tiež veľa pekných rozhovorov. Dekan aj riaditeľ im povedali, aby prišli opäť.

Lipson, člen rodiny Bétel na Šalamúnových ostrovoch, sa raz doobeda vracal zo zvestovateľskej služby. Keď prechádzal popri jednom obchode, začul pieseň Kráľovstva. Zo zvedavosti vošiel dovnútra. Bol prekvapený, keď zbadal skupinku detí a dospelých, ktorí pozerali v televízore video zo seriálu Staň sa Jehovovým priateľom. Bola to pieseň číslo 55: „Večný život — je tu!“ v jazyku pidžin Šalamúnových ostrovov. Po skončení piesne majiteľ obchodu povedal: „Chcem vám ukázať ešte jedno video.“ Pustil im animované video Kradnúť sa nesmie. Keď sa video skončilo, povedal im, aby v jeho obchode nekradli.

 Keďže počas prehrávania videa prichádzali ďalší zákazníci, majiteľ obchodu im povedal: „Chcem vám všetkým pustiť moju obľúbenú pieseň.“ Opäť teda pustil pieseň číslo 55. Potom sa rozhodol, že im ukáže videá Prečo je dobré študovať Bibliu? a Ako prebieha štúdium Biblie? v pidžine Šalamúnových ostrovov.

Na Šalamúnových ostrovoch má prístup na internet len niekoľko obyvateľov, lebo je drahý a nie všade je dostupný. Ale tento majiteľ obchodu, ktorý nie je Jehovovým svedkom, pomáha zasievať semienka pravdy tým, že ukazuje svojim zákazníkom naše videá.

Každý pondelok slúži istý mladý manželský pár pri mobilnom stojane s literatúrou v Nouméi, hlavnom meste Novej Kaledónie. Raz sa pri nich nesmelo pristavila  žena a bez slova si vzala knihu Čo učí Biblia? Asi o pol hodiny sa s knihou v ruke vrátila a povedala: „Videli ste toto?“ Otvorila knihu a ukázala im v nej meno Jehova. „To je Božie meno! Už týždne trávim čas v knižnici, aby som našla pravdu o Bohu. Potom som si vzala túto vašu knihu a sadla som si do auta. Keď som ju otvorila, prvá vec, ktorú som v nej zbadala, bolo Božie meno, Jehova. Povedala som si, že vám musím ísť poďakovať.“ Nasledoval príjemný rozhovor a manželia žene odporučili, aby si v knihe prečítala dodatok s názvom „Používanie a význam Božieho mena“. Žena im vysvetlila, že chce ďalej hľadať odpovede na svoje otázky v knižnici, ale je rada, že vie, že keď bude mať ďalšie otázky, svedkov nájde každý pondelok pri stojane.