Počas dlhých rokov zákazu bratia v Indonézii prejavovali múdrosť a riadili sa Ježišovou radou „buďte obozretní ako hady, a pritom nevinní ako holubice“. (Mat. 10:16) No keď zákaz skončil, mnohí sa potrebovali naučiť „smelo hovoriť“ o biblickej pravde. (Sk. 4:31)

Niektorí bratia napríklad váhali zvestovať z domu do domu a zameriavali sa len na opätovné návštevy a biblické štúdiá. Iní sa zase zdráhali oslovovať moslimov. Mnohí sa predstavovali ako kresťania, a nie ako Jehovovi svedkovia, a radšej používali Biblie, ktoré vydali cirkvi takzvaného kresťanstva, než Preklad nového sveta v indonézštine. * Ďalší sa obávali otvorene ľuďom ponúkať biblickú literatúru.

Niektoré z týchto zvykov pretrvali ešte z obdobia zákazu. Iné pochádzali z miestnej kultúry, kde je pri nezhodách typické skôr ustúpiť ako niečo otvorene povedať. Čo bratom pomohlo zmeniť to?

Jehova im dal láskavé rady prostredníctvom duchovne zrelých kresťanov. (Ef. 4:11, 12) Napríklad v roku 2010 prišiel na návštevu člen vedúceho zboru Stephen Lett. Povzbudil bratov, aby sa zastávali Božieho mena tým, že budú v službe používať Preklad nového sveta. Misionár Misja Beerens hovorí: „Prednáška brata Letta na mnohých zvestovateľov hlboko zapôsobila. Pochopili, že ako Jehovovi svedkovia sa majú vynímať a hrdo obhajovať Božie Slovo.“

 Keďže moslimovia si Jehovových svedkov často spájali s členmi kresťanských cirkví, Naša služba Kráľovstva v indonézštine uviedla túto užitočnú radu: „Často je najlepšie hneď na začiatku rozhovoru povedať, že sme Jehovovi svedkovia... Sme hrdí, že zastupujeme Jehovu, a chceme, aby ľudia v našom obvode spoznali jeho meno a predsavzatie!“ Šinsuke Kawamoto, ktorý slúži v indonézskej pobočke, hovorí: „Tento priamy, no zároveň taktný prístup prináša dobré výsledky. Mnohí moslimovia sú zvedaví, kto sú Jehovovi svedkovia, a chcú vedieť, v čom sa odlišujeme od iných náboženstiev. Vďaka tomu im môžeme vydať svedectvo.“

Bratia boli povzbudení aj k tomu, aby v službe viac ponúkali Strážnu vežu a Prebuďte sa! Koordinátor výboru pobočky Lothar Mihank poznamenal: „Keď nás majú ľudia spoznať, potrebujú čítať naše časopisy. Tie môžu pripraviť ‚pôdu‘ a povzbudiť ich, aby na pravdu lepšie reagovali. Čím viac budeme časopisy ponúkať, tým viac ľudí sa dozvie o Jehovovi.“

V roku 2013 rozbehla indonézska pobočka dva nové spôsoby vydávania svedectva, ktoré schválil vedúci zbor: metropolitnú službu a službu na verejných miestach organizovanú zbormi. Vďaka tomu môže v Indonézii počuť dobré posolstvo omnoho viac ľudí.

Prvý stolík s literatúrou v rámci metropolitnej služby bratia umiestnili v jednom veľkom nákupnom centre v západnej časti Jakarty. Potom vo svojich obvodoch zaviedli službu na verejných miestach so stojanmi a stolíkmi aj miestne zbory. V priebehu roka mali bratia po celej Indonézii už viac ako 400 stojanov a stolíkov s literatúrou. Aké výsledky to prinieslo?

 Yusak Uniplaita, zborový starší z Jakarty, povedal: „Predtým než sme začali so službou na verejných miestach, náš zbor každý mesiac žiadal 1 200 časopisov. O pol roka to už bolo 6 000 časopisov. A dnes je to už 8 000. Okrem toho rozdáme aj veľa kníh a brožúr.“ V Medane na Severnej Sumatre malá skupinka priekopníkov slúži so stojanmi s literatúrou na troch rôznych miestach. Za prvý mesiac si ľudia zobrali 115 kníh a asi 1 800 časopisov. O dva mesiace asi 60 priekopníkov rozdalo na siedmich miestach vyše 1 200 kníh a 12 400 časopisov. Misionár Jesse Clark uviedol: „Bratia sú z týchto nových metód zvestovania nadšení a je zrejmé, že v Indonézii sú ešte ľudia, ktorí chcú spoznať pravdu. Služba na verejných miestach tu má svoje miesto!“

Indonézia leží uprostred jednej z jazykovo najpestrejších oblastí sveta. * Zatiaľ čo väčšina ľudí hovorí po indonézsky, čo je spoločný jazyk obyvateľov krajiny, mnohí rozprávajú aj nejakým kmeňovým jazykom, ktorý je blízky ich srdcu.

V roku 2012 sa pobočka rozhodla, že zistí, aké sú potreby v tomto pestrom jazykovom poli. Tom Van Leemputten spomína: „Začali sme prekladať našu literatúru do 12 miestnych jazykov, ktorými rozpráva asi 120 miliónov ľudí. Keď prekladatelia do jávčiny uvideli prvý leták vo svojom jazyku, rozplakali sa od radosti. Konečne mali duchovný pokrm vo vlastnom jazyku!“

Vo väčšine zborov však boli zhromaždenia naďalej v indonézštine, a to aj na miestach, kde bratia a ses try hovorili prevažne domorodým jazykom. Lothar Mihank spomína: „V roku 2013 sme sa s manželkou Carmen zúčastnili dvojdňového zjazdu na ostrove Nias, ktorý patrí pod Severnú Sumatru. Väčšina zo 400 prítomných hovorila niaštinou, no všetky prednášky boli v indonézštine. Porozprával som sa s rečníkmi, či by nemohli mať prednášku v niaštine. Súhlasili. A tak sme prítomným oznámili, že nasledujúci deň bude program v niaštine. Na druhý deň bola sála úplne plná — prišlo viac než 600 ľudí.“ Carmen dodáva: „Bolo vidieť, že prítomní počúvali pozornejšie než deň predtým, keď bol program v indonézštine. Boli nadšení, že počujú biblické posolstvo vo vlastnom jazyku a úplne mu rozumejú.“

 Dokonca i nepočujúci môžu v Indonézii „počuť“ pravdu vo vlastnom jazyku. Od roku 2010 prekladateľský tím pre indonézsky posunkový jazyk preložil sedem brožúr a osem letákov. Okrem toho pobočka zorganizovala vyučovanie 24 tried posunkového jazyka, počas ktorého sa vyškolilo vyše 750 tlmočníkov. Dnes je v Indonézii 23 zborov a skupín posunkového jazyka, ktoré poskytujú duchovnú pomoc a útechu zhruba trom miliónom nepočujúcich v tejto krajine.

V súčasnosti je v prekladateľskom oddelení 37 tímov. Na 19 miestach pracuje 117 prekladateľov a 50 bratov a sestier, ktorí vykonávajú pomocné práce.