CEZ druhú svetovú vojnu bol brat Elias s manželkou Josephine predvolaný na veliteľstvo obávanej japonskej vojenskej polície Kempeitai do Sukabumi na Západnej Jáve. Vypočúvali ho ako prvého. Ocitol sa pod paľbou otázok: „Kto sú Jehovovi svedkovia? Si proti japonskej vláde? Si špión?“

„Sme služobníkmi Všemohúceho Boha a neurobili sme nič zlé,“ odpovedal André. Veliaci dôstojník schytil samurajský meč, ktorý visel na stene, a napriahol sa k úderu.

„Čo ak ťa teraz zabijem?“ vyštekol. André položil hlavu na stôl a v duchu sa pomodlil. Po dlhej odmlke prepukol v miestnosti smiech. „Si odvážny!“ povedal dôstojník. Potom si predvolal Josephine. Keď sa jej výpoveď zhodovala  s Andrého, dôstojník skríkol: „Vy nie ste špióni. Zmiznite odtiaľto!“

O niekoľko mesiacov „falošní bratia“ Andrého udali a skončil vo väzení. (2. Kor. 11:26) Tie mesiace, čo tam bol, prežil len vďaka tomu, že jedol vyhodené zvyšky jedla, ktoré vyťahoval z odpadového kanála vo svojej cele. Napriek tomu sa dozorcom nepodarilo pripraviť ho o vernosť Bohu. Keď sa Josephine podarilo navštíviť ho, cez väzenské mreže jej pošepol: „Neboj sa. Či ma zabijú, alebo prepustia, zostanem Jehovovi verný. Môžu ma odtiaľto vyniesť ako mŕtvolu, ale nevyvedú ma ako zradcu.“

Po šiestich mesiacoch vo väzení sa André hájil pred najvyšším súdom v Jakarte a bol prepustený.

Asi o 30 rokov neskôr, keď indonézska vláda znovu zakázala Jehovových svedkov, si okresný prokurátor v Manade v provincii Severné Sulawesi predvolal Andrého do svojej kancelárie. „Viete, že Jehovovi svedkovia sú zakázaní?“ spýtal sa ho.

„Áno,“ znela Andrého odpoveď.

„Ste teda ochotný zmeniť svoje náboženstvo?“ pokračoval prokurátor.

André sa k nemu naklonil a rázne sa udrel do pŕs. „Môžete mi srdce vytrhnúť z hrude, ale nikdy ma neprinútite, aby som zmenil svoje náboženstvo,“ zahrmel.

Okresný prokurátor poslal Andrého preč a už nikdy mu nerobil žiadne ťažkosti.

V roku 2000 André zomrel vo veku 85 rokov. V horlivej priekopníckej službe strávil asi 60 rokov.