V MÁJI 1963 vypukli v celej provincii Západná Jáva protičínske nepokoje. Najviac zasiahli mesto Sukabumi, v ktorom mala naša rodina firmu s nákladnou autodopravou. Raz do nášho domu vtrhli stovky sfanatizovaných ľudí, medzi ktorými boli aj naši susedia. Kým títo výtržníci rabovali a ničili náš majetok, krčili sme sa od strachu.

Keď dav odišiel, iní susedia nás prišli utešiť. Otec si s nimi sadol do obývačky. Medzi porozbíjanými vecami našiel svoju veľkú sundskú Bibliu. Otvoril ju a susedom ukázal, že takéto ťažkosti boli predpovedané. Potom im povedal o úžasnej nádeji na Božie Kráľovstvo.

Otec sa nikdy nesnažil ukladať si poklady na zemi. Často nám pripomínal: „Duchovné veci musia byť na prvom mieste!“ Vďaka jeho príkladu a horlivosti prijala pravdu moja mama, 5 súrodencov, 90-ročný starý otec, ako aj mnohí príbuzní a susedia.