Prejsť na článok

Prejsť na obsah

3. ČASŤ

Kniha spoľahlivých rád

Kniha spoľahlivých rád

„BIBLIA je výsledkom procesu kryštalizácie ľudskej civilizácie a životných skúseností a je jedinečná,“ uvádza jeden časopis, ktorý vydáva Čung-šanská univerzita v čínskom meste Kuang-čou. Immanuel Kant, vplyvný filozof 18. storočia, údajne povedal: „Existencia Biblie ako knihy pre ľudí je najväčším dobrodením, aké kedy ľudský rod zažil. Každý pokus znížiť jej význam... je zločinom proti ľudskosti.“ The Encyclopedia Americana uvádza: „Vplyv Biblie rozhodne nie je obmedzený len na Židov a kresťanov... Dnes je Biblia považovaná za etický a náboženský klenot, ktorého nevyčerpateľné učenie sa s rastúcimi nádejami svetovej civilizácie iste stane ešte hodnotnejším.“

2 Nemáte bez ohľadu na svoju náboženskú príslušnosť záujem dozvedieť sa niečo o tejto knihe? Do konca 20. storočia bola Biblia preložená do vyše 2200 jazykov, a to buď celá, alebo jej časti. Väčšina ľudí si môže zaobstarať Bibliu v jazyku, v ktorom vie čítať alebo ktorému rozumie. Odhaduje sa, že od vynájdenia tlače metódou pohyblivých písmen bolo na celom svete vytlačených štyri miliardy Biblií.

3 Ak máte Bibliu, otvorte si ju teraz, prosím, a pozrite sa na jej obsah. Všimnite si názvy kníh, počnúc 1. Mojžišovou a končiac Zjavením. Biblia je v skutočnosti knižnicou 66 kníh, ktoré napísalo asi 40 ľudí. Prvá časť, ktorá sa skladá z 39 kníh a ktorú mnohí nazývajú Starý zákon, sa správne volá Hebrejské Písma, lebo bola napísaná hlavne v hebrejčine. Druhá časť, ktorú tvorí 27 kníh a ktorú mnohí nazývajú Nový zákon, sa správne volá Kresťanské grécke Písma, lebo ju napísali kresťanskí pisatelia v gréčtine. Písanie Biblie trvalo vyše 1600 rokov, od roku 1513 pred n. l. do roku 98 n. l. Pisatelia nikdy nemali redakčnú poradu a niektoré knihy boli napísané súčasne, na miestach vzdialených od seba tisícky kilometrov. A predsa má Biblia jednu tému a je harmonickým celkom, navzájom si neprotirečí. Tu sa nám priam natíska otázka: ‚Ako mohlo vyše 40 mužov žijúcich v priebehu 16 storočí zostaviť knihu, ktorá je natoľko harmonická?‘

„[Boh] rozťahuje sever nad prázdnom, vešia zem na ničom“

4 Hoci písanie Biblie sa skončilo pred vyše 1900 rokmi, jej obsah vzbudzuje zvedavosť mužov a žien aj v našej dobe. Napríklad otvorte si Bibliu na Jóbovi 26:7. Pamätajte pritom, že tento text bol napísaný v 15. storočí pred n. l. Čítame tam: „[Boh] rozťahuje sever nad prázdnom, vešia zem na ničom.“ Ďalej sa pozrime na Izaiáša 40:22 a uvedomme si, že kniha Izaiáš bola napísaná v ôsmom storočí pred n. l. Tento verš hovorí: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme, ktorej obyvatelia sú ako lúčne kobylky. Ten, ktorý rozťahuje nebesia ako jemné tkanivo, ktorý ich rozprestiera ako stan na bývanie.“ Čo sa vám vynorí v mysli, keď čítate tieto dva opisy? Obraz guľatého objektu ‚zaveseného‘ v priestore. Zrejme ste už taký obraz videli na fotografiách, ktoré boli urobené z dnešných kozmických lodí. Možno si položíte otázku: ‚Ako mohli ľudia, ktorí žili tak dávno, vysloviť také vedecky presné výroky?‘

5 Zamyslime sa ešte nad ďalšou otázkou súvisiacou s Bibliou. Je Biblia historicky presná? Niektorí si myslia, že Biblia je iba zbierka legiend, ktoré nemajú historický podklad. Vezmime si napríklad známeho izraelského kráľa Dávida. Až donedávna svedčila o jeho existencii iba Biblia. Hoci historici hlavného prúdu uznávajú Dávida za skutočnú postavu, niektorí skeptici sa snažia spochybniť jeho existenciu tvrdením, že je to legendárna postava, ktorú si vymysleli židovskí propagandisti. Čo ukazujú fakty?

Nápis, ktorý sa zmieňuje o „Dávidovom dome“

6 V roku 1993 bol v zrúcaninách starovekého izraelského mesta Dán nájdený nápis, ktorý sa zmieňuje o „Dávidovom dome“. Nápis bol súčasťou rozbitého pomníka z deviateho storočia pred n. l., ktorý pripomínal víťazstvo nepriateľa nad Izraelitmi. Zrazu tu bola staroveká zmienka o Dávidovi, ktorá nepochádzala z Biblie! Bolo to niečo významné? O tomto náleze Israel Finkelstein z Telavivskej univerzity povedal: „Biblický nihilizmus sa objavením nápisu o Dávidovi za noc zrútil.“ Je zaujímavé, že profesor William F. Albright, archeológ, ktorý celé desaťročia robil vykopávky v Palestíne, raz povedal: „Nález za nálezom potvrdzuje presnosť nespočetných detailov a stále viac dokazuje hodnotu Biblie ako historického prameňa.“ Opäť by sme sa mohli opýtať: ‚Ako je možné, že táto staroveká kniha je na rozdiel od eposov a legiend taká historicky presná?‘ Ale to ešte nie je všetko.

Minca s obrazom Alexandra Veľkého

7 Biblia je aj kniha proroctiev. (2. Petra 1:20, 21) Pri slove „proroctvo“ si možno ihneď spomeniete na nesplnené slová samozvaných prorokov. Ale odložte teraz všetky predsudky nabok a otvorte si Bibliu na 8. kapitole Daniela. Daniel tu opisuje videnie o zápase medzi dvojrohým baranom a chlpatým capom, ktorý má „nápadný roh“. Cap víťazí, ale jeho veľký roh je zlomený. Na jeho mieste vyrastajú štyri rohy. Čo znamená toto videnie? Danielova správa pokračuje: „Baran, ktorého si videl, čo má dva rohy, predstavuje kráľa Médie a Perzie. A chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa; a veľký roh, ktorý mal medzi očami, ten predstavuje prvého kráľa. A keď sa ten zlomil, takže nakoniec namiesto neho narástli štyri, sú štyri kráľovstvá, ktoré vyrastú z jeho národa, ale nie s jeho silou.“ — Daniel 8:3–22.

„Nález za nálezom potvrdzuje presnosť nespočetných detailov a stále viac dokazuje hodnotu Biblie ako historického prameňa.“ — Profesor William F. Albright

8 Splnilo sa toto proroctvo? Písanie knihy Daniel sa skončilo okolo roku 536 pred n. l. Macedónsky kráľ Alexander Veľký, ktorý sa narodil o 180 rokov neskôr, v roku 356 pred n. l., dobyl Perzskú ríšu. On bol tým ‚veľkým rohom‘ medzi očami ‚chlpatého capa‘. Podľa židovského historika Josepha bola Alexandrovi pri vstupe do Jeruzalema pred jeho víťazstvom nad Perziou ukázaná kniha Daniel. Alexander usúdil, že slová Danielovho proroctva, ktoré mu ukázali, sa vzťahujú na jeho vojenské ťaženie proti Perzii. A navyše, v učebniciach svetových dejín sa môžete dočítať, čo sa stalo s Alexandrovou ríšou po jeho smrti v roku 323 pred n. l. Vládu nad jeho ríšou prevzali štyria generáli a do roku 301 pred n. l. si tieto ‚štyri rohy‘, ktoré povstali namiesto ‚veľkého rohu‘, rozdelili ríšu na štyri časti. Opäť je namieste otázka: ‚Ako mohla nejaká kniha tak živo a presne predpovedať, čo sa stane asi o 200 rokov neskôr?‘

9 Na všetky otázky, ktoré sme si tu položili, odpovedá sama Biblia: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné.“ (2. Timotejovi 3:16) Grécke slovo preložené ako „inšpirované Bohom“ doslova znamená „vdýchnuté Bohom“. Boh „vdýchol“ informácie, ktoré dnes nachádzame v biblických knihách, do mysle asi 40 pisateľov. Tých niekoľko príkladov — vedeckých, historických a prorockých —, o ktorých sme teraz uvažovali, jasne poukazuje iba na jeden záver. Táto jedinečná kniha, Biblia, nie je výsledkom ľudskej múdrosti, ale má božský pôvod. No mnohí ľudia sú dnes skeptickí, pokiaľ ide o existenciu jej Autora — Boha. Ako je to v tomto smere s vami?