1. – 3. Ako Ježiš odišiel od svojich apoštolov a aké otázky vznikajú?

 UPLYNULÉ týždne boli pre apoštolov nesmierne vzrušujúce. Kiež by sa nikdy neskončili! Predtým boli apoštoli na dne zúfalstva, ale keď bol Ježiš vzkriesený, ocitli sa na vrchole šťastia. Teraz je to už 40 dní, odkedy sa im Ježiš začal zjavovať a ďalej ich vyučovať a povzbudzovať. Dnes sa im však zjavil posledný raz.

² Apoštoli stoja na Olivovom vrchu a priam hltajú každé Ježišovo slovo. Akosi priskoro, zdá sa im, končí svoju reč. Dvíha ruky a žehná ich. Zrazu začína vystupovať hore! Jeho nasledovníci v úžase hľadia, ako stúpa k nebesiam. Nakoniec ho zahaľuje oblak a viac ho nevidia. Je preč, ale oni stále uprene pozerajú do neba. (Luk. 24:50; Sk. 1:9, 10)

³ Táto udalosť je významným medzníkom v živote Ježišových apoštolov. Čo budú robiť teraz, keď ich Pán, Ježiš Kristus, vystúpil do neba?  Môžeme si byť istí, že Ježiš ich pripravil na to, aby dokázali pokračovať v diele, ktoré začal. Ako ich na túto dôležitú úlohu pripravil a ako sa k tomu apoštoli postavili? A ako sa to týka dnešných kresťanov? Prvá kapitola knihy Skutky obsahuje povzbudzujúce odpovede na tieto otázky.

4. Ako Lukáš začína svoju správu zaznamenanú v knihe Skutky?

⁴ Lukáš v úvode svojej správy oslovuje Teofila, toho istého muža, ktorému už predtým adresoval svoje evanjelium. a Je jasné, že táto správa je pokračovaním tej predchádzajúcej, lebo Lukáš ju začína zhrnutím udalostí, ktoré zaznamenal v závere svojho evanjelia. Nepoužíva však pritom tie isté slová a uvádza niektoré ďalšie podrobnosti.

5., 6. a) Čo pomohlo Ježišovým nasledovníkom zachovať si silnú vieru? b) Prečo môžeme povedať, že viera dnešných pravých kresťanov je založená na „mnohých presvedčivých dôkazoch“?

⁵ Čo pomohlo Ježišovým nasledovníkom zachovať si silnú vieru? V Skutkoch 1:3 o Ježišovi čítame: „Poskytol im mnoho presvedčivých dôkazov, že žije.“ V Biblii len „milovaný lekár“ Lukáš použil slovo preložené ako „presvedčivé dôkazy“. (Kol. 4:14) Tento výraz sa používal v odborných lekárskych spisoch, a to na opis zmyslami vnímateľných, spoľahlivých, nezvratných dôkazov. A Ježiš takéto dôkazy podal. Mnohokrát sa zjavil svojim nasledovníkom, niekedy jednému či dvom, inokedy všetkým apoštolom a pri jednej príležitosti viac než 500 veriacim naraz. (1. Kor. 15:3–6) To boli skutočne presvedčivé dôkazy!

⁶ Podobne aj dnes je viera pravých kresťanov založená na „mnohých presvedčivých dôkazoch“. Naozaj máme dôkazy, že Ježiš žil tu na zemi, zomrel za naše hriechy a bol vzkriesený? Rozhodne áno! Spoľahlivé správy očitých svedkov zaznamenané v Božom inšpirovanom Slove nám poskytujú všetky potrebné presvedčivé dôkazy. Keď sa s modlitbou zahĺbime do štúdia týchto správ, môže to veľmi posilniť našu vieru. Pamätaj, že spoľahlivé dôkazy môžu rozhodovať o tom, či si človek vybuduje pravú vieru, alebo bude jeho viera len obyčajnou ľahkovernosťou. A pravá viera je nevyhnutná, ak chceme získať večný život. (Ján 3:16)

7. Aký príklad dal Ježiš svojim nasledovníkom vo zvestovaní a vyučovaní?

⁷ Keď sa Ježiš po svojom vzkriesení zjavoval, „hovoril o Božom Kráľovstve“. Napríklad vysvetľoval proroctvá, podľa ktorých musel Mesiáš trpieť a zomrieť. (Luk. 24:13–32, 46, 47) Keď objasňoval svoju  úlohu Mesiáša, zdôrazňoval tému Božieho Kráľovstva, pretože on bol ustanovený za budúceho Kráľa tohto Kráľovstva. Kráľovstvo bolo vždy ústrednou témou Ježišovho zvestovania a tejto témy sa dnes pri zvestovaní držia aj jeho nasledovníci. (Mat. 24:14; Luk. 4:43)

8., 9. a) Aké dve mylné predstavy mali Ježišovi apoštoli? b) Ako Ježiš pomohol apoštolom získať správny názor a čo sa z toho môžu naučiť dnešní kresťania?

⁸ Stretnutie apoštolov na Olivovom vrchu bolo ich posledným stretnutím s Ježišom na zemi. S dychtivosťou sa opýtali: „Pane, obnovíš už v tomto čase kráľovstvo v Izraeli?“ (Sk. 1:6) Táto jediná otázka odhalila ich dve mylné predstavy. Po prvé, domnievali sa, že Božie Kráľovstvo bude obnovené v doslovnom Izraeli. A po druhé, očakávali, že toto sľúbené Kráľovstvo začne vládnuť ihneď, „v tomto čase“. Ako im Ježiš pomohol získať správny názor?

⁹ Ježiš zrejme vedel, že apoštoli čoskoro pochopia, že tá ich prvá predstava nie je správna. Veď už o desať dní mali byť jeho nasledovníci svedkami zrodenia nového národa, duchovného Izraela! Zvláštny vzťah, ktorý mal Boh k izraelskému národu, sa mal onedlho skončiť. A čo sa týka tej druhej predstavy, Ježiš im láskavo pripomenul: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo obdobia, ktoré určil Otec vo svojej právomoci.“ (Sk. 1:7) Jehova je Veľký Organizátor času. Sám Ježiš pred svojou smrťou povedal, že ani Syn ešte nepozná „deň a hodinu“, keď príde koniec, „iba Otec“. (Mat. 24:36) Aj dnes ak sa kresťania príliš znepokojujú otázkou, kedy príde koniec tohto usporiadania sveta, v skutočnosti sa znepokojujú niečím, čo nie je ich vecou.

10. Aký postoj apoštolov by sme mali napodobňovať a prečo?

¹⁰ Mali by sme si však dávať pozor, aby sme sa na Ježišových apoštolov nepozerali zvrchu; veď to boli muži veľkej viery. Usmernenie, ktoré dostali, s pokorou prijali. A nielen to. Hoci ich otázka vychádzala z mylných predstáv, odhaľovala aj ich správny postoj. Ježiš svojich nasledovníkov opakovane nabádal: „Bdejte.“ (Mat. 24:42; 25:13; 26:41) Apoštoli boli duchovne bdelí; dychtivo čakali na dôkazy toho, že Jehova už začína konať. Takýto postoj by sme si mali pestovať aj my dnes. V týchto „posledných dňoch“ je to dokonca ešte naliehavejšie. (2. Tim. 3:1–5)

11., 12. a) Aké poverenie dal Ježiš svojim nasledovníkom? b) Prečo bolo vhodné, že Ježiš sa v súvislosti s poverením zvestovať zmienil o svätom duchu?

¹¹ Ježiš svojim apoštolom pripomenul, o čo by sa mali v prvom rade zaujímať. Povedal: „Keď na vás príde svätý duch, dostanete moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8) V Jeruzaleme, kde dali ľudia Ježiša zabiť, sa mala správa o jeho vzkriesení oznamovať najprv. Odtiaľ  sa mala šíriť do celej Judey, potom do Samárie a potom ešte oveľa ďalej.

¹² Bolo vhodné, že Ježiš sa o poverení zvestovať zmienil apoštolom až po tom, ako im zopakoval svoj sľub, že im pošle na pomoc svätého ducha. Toto je jeden z vyše 40 prípadov, keď sa v knihe Skutky objavuje slovné spojenie „svätý duch“. Táto dynamická biblická kniha znovu a znovu jasne ukazuje, že Jehovovu vôľu nemôžeme úspešne vykonať bez pomoci svätého ducha. Aké je preto dôležité, aby sme sa o svätého ducha pravidelne modlili! (Luk. 11:13) V tomto čase ho potrebujeme viac než kedykoľvek predtým.

13. Akú veľkú úlohu zvestovať má dnes Boží ľud a prečo by sme sa do nej mali s nadšením zapájať?

¹³ Význam pojmu „najvzdialenejšie končiny zeme“ sa od čias apoštolov dosť zmenil. Ako však bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole, Jehovovi svedkovia celým srdcom prijali úlohu vydávať svedectvo, pretože vedia, že Boh chce, aby sa dobrú správu o jeho Kráľovstve dozvedeli ľudia každého druhu. (1. Tim. 2:3, 4) Si plne zapojený do tohto diela, ktoré zachraňuje životy? Neexistuje práca, ktorá by ti mohla priniesť väčšie uspokojenie a ktorá by ťa mohla viac napĺňať! Jehova ti dá silu, ktorú na túto prácu potrebuješ. A z knihy Skutky sa dozvieš veľa o tom, aké metódy je dobré používať a aký postoj ti pomôže konať túto prácu efektívne.

14., 15. a) Čo povedali anjeli o Kristovom návrate a čo tým mysleli? (Pozri aj poznámku pod čiarou.) b) Ako sa Kristus vrátil „tým istým spôsobom“, akým odišiel?

¹⁴ Vráťme sa teraz k tomu, čo sme opisovali na začiatku tejto kapitoly. Ježiš začal vystupovať k nebesiam a stratil sa jedenástim apoštolom z dohľadu. Ale apoštoli tam stáli ďalej a hľadeli do neba. Napokon sa pri nich zjavili dvaja anjeli a jemne ich napomenuli: „Galilejskí muži, čo stojíte a pozeráte do neba? Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tým istým spôsobom, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ (Sk. 1:11) Mysleli tým anjeli, že Ježiš sa vráti v rovnakom tele, ako to učia niektoré náboženstvá? Nie. Ako to vieme?

¹⁵ Anjeli nepovedali, že Ježiš sa vráti v tej istej podobe, ale „tým istým spôsobom“. b Akým spôsobom Ježiš odišiel? Keď anjeli hovorili s apoštolmi, už ho nebolo možné vidieť. Len niekoľkí muži – apoštoli – vnímali, že Ježiš opustil oblasť zeme a je na ceste do neba k svojmu Otcovi. Spôsob Kristovho návratu mal byť podobný. A aj bol. Dnes si len duchovne vnímaví ľudia uvedomujú, že Ježiš je prítomný v kráľovskej moci. (Luk. 17:20) Je dôležité, aby sme rozoznávali dôkazy jeho prítomnosti a oboznamovali s nimi druhých, aby aj oni pochopili naliehavosť doby, v ktorej žijeme.

16. – 18. a) Čo sa zo Skutkov 1:13, 14 dozvedáme o kresťanských zhromaždeniach? b) Čo sa môžeme naučiť z príkladu Ježišovej matky Márie? c) Prečo sú dnes kresťanské zhromaždenia veľmi dôležité?

¹⁶ Nie div, že apoštoli sa vrátili do Jeruzalema „s veľkou radosťou“. (Luk. 24:52) Ako však budú reagovať na Kristovo usmernenie a pokyny? V 13. a 14. verši prvej kapitoly Skutkov čítame, že sa zhromaždili v „hornej miestnosti“, a dozvedáme sa niektoré zaujímavé podrobnosti o takýchto zhromaždeniach. V tom čase mali domy v Palestíne často miestnosť na poschodí, do ktorej sa dalo dostať vonkajším schodiskom. Bola táto „horná miestnosť“ v hornej časti domu, o ktorom sa píše v Skutkoch 12:12 a ktorý patril Markovej matke? To nevieme, ale bolo to pravdepodobne nejaké jednoduché, účelné miesto, kde sa mohli Kristovi nasledovníci zhromaždiť. Kto všetko sa tam zhromaždil a prečo?

¹⁷ Všimni si, že na tomto zhromaždení neboli len apoštoli, ani tam neboli len muži. Boli tam aj „niektoré ženy“ vrátane Ježišovej matky Márie. Toto je poslednýkrát, čo sa o nej Biblia zmieňuje. Je dobré, keď si ju v tejto situácii predstavujeme ako ženu, ktorá nehľadá významné postavenie, ale pokorne prichádza na toto zhromaždenie, aby uctievala Boha so svojimi duchovnými bratmi a sestrami. Určite bolo pre ňu veľkou útechou, že tam s ňou teraz boli aj jej ďalší štyria synovia, ktorí počas Ježišovho života na zemi v neho neverili. (Mat. 13:55; Ján 7:5) Po smrti a vzkriesení svojho brata sa zmenili. (1. Kor. 15:7)

¹⁸ Všimni si tiež, prečo sa títo učeníci zhromaždili. Čítame: „Všetci sa jednomyseľne a vytrvalo modlili.“ (Sk. 1:14) Zhromaždenia boli vždy neodmysliteľnou súčasťou kresťanského uctievania. Zhromažďujeme sa preto, aby sme sa navzájom povzbudili, aby sme načerpali poučenie a rady a hlavne aby sme spoločne uctievali nášho nebeského Otca, Jehovu. Naše modlitby a piesne chvály pri takýchto príležitostiach sú mu veľmi príjemné a pre nás sú veľmi dôležité. Nikdy nezanedbávajme tieto sväté a povzbudzujúce zhromaždenia! (Hebr. 10:24, 25)

19. – 21. a) Čo sa učíme z toho, akú aktívnu úlohu zohral Peter v zbore? b) Prečo musel byť Judáš nahradený a čo sa môžeme naučiť zo spôsobu riešenia tejto záležitosti?

¹⁹ Títo Kristovi nasledovníci teraz potrebovali vyriešiť jednu dôležitú organizačnú záležitosť a apoštol Peter sa v tom ujal vedenia. (15. – 26. verš) Nie je povzbudzujúce uvedomiť si, ako na sebe Peter zapracoval len v priebehu niekoľkých týždňov odvtedy, čo trikrát zaprel svojho Pána? (Mar. 14:72) Všetci máme sklon k hriechu a potrebujeme si pripomínať, že Jehova je „dobrý a ochotný odpúšťať“ tým, ktorí sa úprimne kajajú. (Žalm 86:5)

 ²⁰ Peter pochopil, že Judáš, apoštol, ktorý zradil Ježiša, má byť nahradený. Ale kým? Nový apoštol by mal byť jedným z tých, ktorí nasledovali Ježiša počas celej jeho služby a boli svedkami jeho vzkriesenia. (Sk. 1:21, 22) To bolo v súlade so sľubom samotného Ježiša: „Vy, ktorí ste ma nasledovali, sa posadíte na 12 trónov a budete súdiť 12 izraelských kmeňov.“ (Mat. 19:28) Je zjavné, že Jehova chcel, aby dvanásť apoštolov, ktorí nasledovali Ježiša počas jeho pozemskej služby, tvorilo v budúcnosti „12 základných kameňov“ Nového Jeruzalema. (Zjav. 21:2, 14) Preto umožnil Petrovi pochopiť, že prorocké slová „jeho úrad dozorcu nech prevezme iný“ sa vzťahujú na Judáša. (Žalm 109:8)

²¹ Ako bol nový apoštol vybratý? Hádzaním lósov, čo bol v biblických časoch bežný zvyk. (Prísl. 16:33) Toto je však poslednýkrát, čo sa Biblia zmieňuje o takomto použití lósov. Keď bol neskôr vyliaty svätý duch, táto metóda sa očividne stala vecou minulosti. Všimni si však, prečo boli v tomto prípade použité lósy. Apoštoli sa modlili: „Jehova, ty poznáš srdce všetkých ľudí. Ukáž, ktorého z týchto dvoch mužov si si vybral.“ (Sk. 1:23, 24) Apoštoli chceli, aby rozhodol Jehova. Bol vybratý Matej, pravdepodobne jeden zo 70 učeníkov, ktorých Ježiš vyslal kázať. Tak sa Matej stal jedným z „dvanástich“. c (Sk. 6:2)

22., 23. Prečo by sme sa mali podriaďovať tým, ktorí nás dnes v zbore vedú?

²² Táto udalosť nám pripomína, aké je dôležité, aby bol Boží ľud organizovaný. Dodnes sú zodpovední muži vyberaní, aby slúžili v zbore ako dozorcovia. Starší starostlivo zvažujú biblické požiadavky, ktoré sú kladené na takýchto dozorcov, a modlia sa o vedenie svätého ducha. Zbor sa preto na takýchto mužov pozerá ako na tých, ktorých vymenoval svätý duch. Našou úlohou je stále sa podriaďovať ich vedeniu, a tým prispievať k duchu spolupráce v zbore. (Hebr. 13:17)

²³ Teraz, keď boli títo učeníci posilnení tým, že sa im Ježiš po vzkriesení viackrát zjavil, ako aj tým, že sa urobili určité organizačné úpravy, boli plne pripravení na významnú udalosť, o ktorej budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole.