1. – 3. a) Ako svätý duch viedol Pavla a jeho spoločníkov? b) O akých udalostiach budeme uvažovať?

 SKUPINA žien vychádza z macedónskeho mesta Filipy. Onedlho prichádzajú k úzkej riečke Gangites. Podľa svojho zvyku si posadajú na jej brehu a modlia sa k Bohu Izraela. Jehova ich pozoruje. (2. Kron. 16:9; Žalm 65:2)

² Medzitým viac než 800 kilometrov východne od Filíp skupina mužov odchádza z Lystry na juhu Galácie. O niekoľko dní prichádzajú k rímskej dláždenej ceste, ktorá smeruje na západ do najhustejšie osídlenej oblasti provincie Ázia. Títo muži – Pavol, Sílas a Timotej – by sa radi vydali touto cestou, aby navštívili Efez a ďalšie mestá, kde tisícky ľudí potrebujú počuť o Kristovi. No skôr než sa ňou vydajú, svätý duch ich nejakým neznámym spôsobom zastaví. Nie je im dovolené zvestovať v Ázii. Prečo? Ježiš – prostredníctvom Božieho ducha – chce viesť Pavlovu skupinu cez celú Malú Áziu, odtiaľ na druhú stranu Egejského mora a ďalej až k brehom riečky Gangites.

³ Zo spôsobu, akým Ježiš viedol Pavla a jeho spoločníkov na tejto nezvyčajnej ceste do Macedónie, môžeme získať cenné poučenie. Pozrime sa preto na niektoré udalosti, ktoré sa odohrali počas Pavlovej druhej misionárskej cesty, ktorá sa začala okolo roku 49 n. l.

4., 5. a) Čo sa stalo, keď sa Pavlova skupina priblížila k Bitýnii? b) Aké rozhodnutie urobili učeníci a k čomu to viedlo?

⁴ Keď bolo Pavlovi a jeho spoločníkom zabránené zvestovať v Ázii, vydali sa smerom na sever, aby zvestovali v mestách Bitýnie. To zrejme znamenalo ísť niekoľko dní pešo po nedláždených cestách medzi riedko osídlenými oblasťami Frýgie a Galácie. Ale keď sa priblížili k Bitýnii, Ježiš opäť použil svätého ducha, aby im zabránil ísť ďalej tým smerom. (Sk. 16:6, 7) Teraz už museli byť títo muži zmätení. Vedeli, čo majú zvestovať a ako, ale nevedeli, kde majú zvestovať. Obrazne povedané, klopali  na dvere vedúce do Ázie, ale márne. Klopali na dvere Bitýnie – a opäť márne. Napriek tomu bol Pavol odhodlaný ďalej klopať, až kým nenájde dvere, ktoré sa mu otvoria. Títo muži potom urobili zdanlivo nelogické rozhodnutie. Vydali sa smerom na západ. Prešli asi 550 kilometrov. Míňali jedno mesto za druhým, až kým nedošli do prístavného mesta Troada, ktoré bolo bránou do Macedónie. (Sk. 16:8) Tam Pavol tretí raz zaklopal na dvere – a konečne! Tentoraz sa dokorán otvorili.

⁵ Evanjelista Lukáš, ktorý sa v Troade pripojil k Pavlovej skupine, opisuje, čo sa stalo: „Pavol dostal v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: ‚Prejdi do Macedónie a pomôž nám!‘ Hneď po tomto videní sme sa začali chystať do Macedónie, lebo sme dospeli k záveru, že Boh nás povolal, aby sme tam hlásali dobrú správu.“ a (Sk. 16:9, 10) Konečne Pavol vedel, kde má zvestovať. Aký šťastný musel byť, že sa nevzdal na polceste! Títo štyria muži okamžite nastúpili na loď, ktorá sa plavila do Macedónie.

6., 7. a) Aké poučenie môžeme získať z toho, čo sa odohralo počas Pavlovej cesty? b) O čom nás uisťuje Pavlova skúsenosť?

⁶ Aké poučenie môžeme načerpať z tejto správy? Všimni si: Boží duch zasiahol až vtedy, keď Pavol prišiel na cestu vedúcu do Ázie. Ježiš zakročil až vtedy, keď sa Pavol priblížil k Bitýnii. A až vtedy, keď Pavol prišiel do Troady, Ježiš ho nasmeroval do Macedónie. Ježiš ako Hlava zboru nás dnes môže viesť podobným spôsobom. (Kol. 1:18) Napríklad  možno nejaký čas uvažujeme o tom, že začneme s priekopníckou službou, alebo o tom, že sa presťahujeme do oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Ale je možné, že Ježiš nás Božím duchom povedie až vtedy, keď podnikneme rozhodné kroky na dosiahnutie svojho cieľa. Prečo? Zamysli sa nad týmto príkladom: Vodič môže viesť auto doľava alebo doprava, ale až keď sa auto rozbehne. Podobne ak chceme rozšíriť svoju službu, Ježiš nás povedie, ale až vtedy, keď sa, obrazne povedané, rozbehneme – teda až keď začneme vynakladať vážne úsilie, aby sme dosiahli svoj cieľ.

⁷ Ale čo ak naše úsilie neprináša okamžité výsledky? Mali by sme sa vzdať v domnení, že Boží duch nás nevedie? Nie. Spomeň si, že aj Pavol niekoľkokrát narazil takpovediac na zatvorené dvere. Napriek tomu hľadal ďalej, až kým nenašiel dvere, ktoré sa mu otvorili. Môžeme si byť istí, že ak budeme vytrvalo hľadať „možnosti na službu“, aj naše úsilie bude podobne odmenené. (1. Kor. 16:9)

8. a) Opíš mesto Filipy. b) K akému radostnému výsledku viedlo Pavlovo zvestovanie na mieste, kde sa ľudia chodili modliť?

⁸ Keď Pavol a jeho spoločníci prišli do Macedónie, vydali sa do mesta Filipy, ktorého obyvatelia boli hrdí na to, že sú rímskymi občanmi. Pre rímskych vojakov vo výslužbe, ktorí tu žili, bolo koloniálne mesto Filipy ako kúsok Itálie, malý Rím v Macedónii. Za bránami mesta pri úzkej riečke našli misionári miesto, ktoré ako sa nazdávali, bolo miestom, kam sa „ľudia... chodia modliť“. b Keď v sabat prišli na toto miesto, našli tam niekoľko žien, ktoré sa tam zišli, aby uctievali Boha. Učeníci si k nim prisadli a začali im vydávať svedectvo. Počúvala ich jedna žena menom Lýdia a „Jehova jej otvoril srdce“. Na Lýdiu tak zapôsobilo to, čo sa od týchto misionárov dozvedela, že sa aj so svojou domácnosťou dala pokrstiť. Potom Pavla a jeho spoločníkov prinútila, aby prišli do jej domu a zostali u nej. c (Sk. 16:13–15)

9. Ako dnes mnohí nasledujú Pavlov príklad a aké požehnania zažívajú?

⁹ Predstav si, akú radosť vyvolal Lýdiin krst! Aký musel byť Pavol šťastný, že prijal pozvanie „prejdi do Macedónie“ a že Jehova uznal za vhodné použiť jeho a jeho spoločníkov, aby odpovedal na modlitby týchto bohabojných žien! Dnes sa veľa bratov a sestier – mladých i vekom starších, slobodných i tých, ktorí žijú v manželstve – sťahuje do oblastí, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Je pravda, že sa stretávajú s ťažkosťami, ale to uspokojenie, ktoré pociťujú, keď nájdu ľudí podobných Lýdii, ktorí prijmú biblickú pravdu, stojí za to. Mohol by si aj  ty urobiť vo svojom živote nejaké úpravy, ktoré by ti umožnili „prejsť“ do oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov? Čakajú ťa požehnania! Zamysli sa napríklad nad Aaronom, ktorý má niečo vyše 20 rokov a presťahoval sa do jednej krajiny v Strednej Amerike. Tento brat vyjadruje pocity mnohých, keď hovorí: „Služba v zahraničí mi pomohla urobiť duchovný pokrok a viac sa priblížiť k Jehovovi. A zvestovateľská služba je tu úžasná – vediem osem biblických štúdií!“

10. Ako sa démonské sily pokúšali prekaziť apoštolovi Pavlovi a jeho spoločníkom službu?

¹⁰ Satan určite zúril, keď videl, že dobrá správa zapúšťa korene v časti sveta, v ktorej mali on a jeho démoni doteraz voľné pole pôsobnosti. Preto nie div, že do vývoja udalostí zasiahli. Keď Pavol a jeho spoločníci chodili na miesto modlitby, nejaká slúžka posadnutá démonom, ktorá svojimi predpoveďami prinášala svojim pánom zisk, stále chodila za nimi a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a zvestujú vám cestu k záchrane!“ Démon ju podnecoval vykrikovať tieto slová možno preto, aby vyvolal zdanie, že jej predpovede a Pavlovo učenie pochádzajú z rovnakého zdroja. Tak by mohol pozornosť prizerajúcich sa odviesť od Kristových pravých nasledovníkov. Ale Pavol zo slúžky démona vyhnal a tak ju umlčal. (Sk. 16:16–18)

11. Čo sa stalo s Pavlom a Sílasom po tom, čo Pavol vyhnal z dievčaťa démona?

¹¹ Keď majitelia otrokyne zistili, že prišli o ľahký zdroj príjmov, boli rozzúrení. Odvliekli Pavla a Sílasa na trhovisko, kde úradníci zastupujúci Rím vybavovali súdne záležitosti. Majitelia dievčaťa sa snažili stavať na predsudkoch a vlasteneckom cítení týchto sudcov, keď povedali: „Títo ľudia narúšajú pokoj v našom meste. Sú to Židia a hlásajú zvyky, ktoré my Rimania nesmieme prijímať.“ Ich slová mali okamžitý účinok. „Vtedy proti nim [proti Pavlovi a Sílasovi] povstal [na trhovisku] dav a mestskí predstavitelia prikázali, aby z nich strhli odev a zbili ich palicami.“ Potom boli Pavol a Sílas odvlečení do väzenia. Väzenský dozorca uvrhol týchto doráňaných mužov do cely hlboko vo vnútri väzenia a dal im nohy do klady. (Sk. 16:19–24) Keď za Pavlom a Sílasom zavrel dvere, v tej väzenskej cele nastala taká tma, že sotva mohli vidieť jeden druhého. Ale Jehova ich videl. (Žalm 139:12)

12. a) Ako sa Kristovi učeníci pozerali na prenasledovanie a prečo? b) Aké formy odporu dodnes používa Satan a jeho prisluhovači?

¹² Roky predtým Ježiš svojim nasledovníkom povedal, že ich „budú prenasledovať“. (Ján 15:20) A tak keď Pavol a jeho spoločníci prešli do Macedónie, boli pripravení na to, že sa môžu stretnúť s odporom. Keď nastalo prenasledovanie, nepovažovali to za znak Jehovovho  neschválenia, ale za prejav Satanovho hnevu. Satanovi prisluhovači dodnes používajú podobné metódy, aké použili v meste Filipy. Nečestní odporcovia šíria o nás medzi našimi spolužiakmi či spolupracovníkmi skreslené informácie a tak voči nám roznecujú odpor. V niektorých krajinách nás náboženskí odporcovia obviňujú na súdoch, pričom v podstate hovoria: „Títo svedkovia narúšajú pokoj, lebo hlásajú zvyky, ktoré my, ‚tradiční veriaci‘, nesmieme prijímať.“ Na niektorých miestach sú naši spoluveriaci bití a väznení. Ale Jehova to vidí. (1. Petra 3:12)

13. Čo viedlo dozorcu väzňov k tomu, že sa opýtal: „Čo mám robiť, aby som bol zachránený?“

¹³ Pavol a Sílas určite potrebovali nejaký čas na to, aby sa spamätali z dramatických udalostí toho dňa. Do polnoci sa už natoľko zotavili z úderov, ktoré dostali, že sa „modlili a spievali Bohu chválospevy“. Potom náhle otriaslo väznicou zemetrasenie! Dozorca väzňov sa zobudil, a keď videl, že dvere sú pootvárané, zľakol sa, že väzni utiekli. Uvedomil si, že bude potrestaný za to, že mu ušli, a tak „vytiahol meč a chcel sa zabiť“. Pavol však zvolal: „Neubližuj si, všetci sme tu!“ Vydesený dozorca sa opýtal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol zachránený?“ Pavol a Sílas ho nemohli zachrániť, to mohol urobiť len Ježiš. Preto mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš zachránený.“ (Sk. 16:25–31)

14. a) Ako Pavol a Sílas pomohli väzenskému dozorcovi? b) Aké požehnanie zažili Pavol a Sílas, keď s radosťou zniesli prenasledovanie?

¹⁴ Bola otázka, ktorú položil tento dozorca, úprimná? Pavol o tom nepochyboval. Väzenský dozorca bol človek z iného národa a nepoznal Písmo. A tak skôr než sa mohol stať kresťanom, potreboval sa dozvedieť základné biblické pravdy a prijať ich. Preto Pavol a Sílas venovali čas tomu, aby mu „zvestovali Jehovovo slovo“. Boli takí zaujatí vyučovaním z Písma, že možno aj zabudli na bolesť, ktorú pociťovali po úderoch palicami. Dozorca si však všimol hlboké rany, ktoré mali na chrbte, a vyčistil im ich. Potom sa aj so svojou domácnosťou „hneď dal pokrstiť“. Aké požehnanie zažili Pavol a Sílas za to, že s radosťou zniesli prenasledovanie! (Sk. 16:32–34)

15. a) Ako mnohí svedkovia v dnešnej dobe napodobnili príklad Pavla a Sílasa? b) Prečo by sme mali stále chodiť za ľuďmi v našom obvode?

¹⁵ Tak ako Pavol a Sílas, aj dnes mnohí svedkovia, ktorí sa pre svoju vieru dostali do väzenia, dosiahli dobré výsledky, keď tam zvestovali dobrú správu. Napríklad v jednej krajine, kde bola naša činnosť zakázaná, v istom čase až 40 percent všetkých svedkov, ktorí tam vtedy žili, spoznalo pravdu o Jehovovi vo väzení! (Iz. 54:17) Všimni si tiež, že dozorca väzňov  požiadal o pomoc až po zemetrasení. Podobne aj dnes niektorí ľudia, ktorí predtým nikdy nereagovali na správu o Kráľovstve, možno zareagujú, keď zažijú náhly otras vo svojom živote. Tým, že za ľuďmi v našom obvode vytrvalo chodíme znovu a znovu, robíme všetko pre to, aby sme im mohli poskytnúť pomoc vtedy, keď budú pripravení prijať ju.

16. Ako sa karta obrátila na druhý deň po tom, čo boli Pavol a Sílas zbití palicami?

¹⁶ Na druhý deň ráno po tom, čo boli Pavol a Sílas zbití palicami, úradníci nariadili, aby boli prepustení. Ale Pavol povedal: „Verejne a bez súdu nás zbičovali, hoci sme rímski občania, a vrhli nás do väzenia. A teraz nás potajomky vyháňajú? To teda nie! Nech sami prídu a vyvedú nás!“ Keď sa úradníci dozvedeli, že títo dvaja muži sú rímskymi občanmi, „naľakali sa“, lebo porušili ich práva. d Áno, karta sa obrátila. Učeníci boli zbití palicami verejne, preto sa aj úradníci museli ospravedlniť verejne. Úpenlivo Pavla a Sílasa prosili, aby z mesta odišli. Títo dvaja učeníci im vyhoveli, ale ešte predtým zašli za rozrastajúcou sa skupinou nových učeníkov, aby ich povzbudili, a až potom odišli.

17. Aké dôležité poučenie mohli noví učeníci načerpať z toho, že Pavol a Sílas zniesli prenasledovanie?

¹⁷ Keby sa Pavol a Sílas už na začiatku dovolávali svojich práv, ktoré mali ako rímski občania, je dosť možné, že by sa vyhli zbičovaniu. (Sk. 22:25, 26) V takom prípade by však učeníci vo Filipách mohli nadobudnúť dojem, že Pavol a Sílas využili svoje postavenie, aby nemuseli trpieť pre Krista. Ako by to ovplyvnilo vieru učeníkov, ktorí neboli rímskymi občanmi? Veď ich by rímske zákony pred bitím palicami neochránili. A tak keď Pavol a jeho spoločník zniesli trest, na vlastnom príklade týmto novým veriacim ukázali, že nasledovníci Krista môžu zostať pevní aj napriek prenasledovaniu. Okrem toho keď Pavol a Sílas neskôr trvali na tom, aby boli uznané ich občianske práva, prinútili úradníkov, aby verejne priznali, že konali protizákonne. Toto priznanie mohlo úradníkov odradiť od zlého zaobchádzania s Pavlovými spoluveriacimi a poskytnúť určitú právnu ochranu pred podobnými útokmi v budúcnosti.

18. a) Ako kresťanskí dozorcovia dnes napodobňujú Pavlov príklad? b) Ako v našich dňoch „obhajujeme dobrú správu a presadzujeme právo na jej zvestovanie“?

¹⁸ Aj dnes dozorcovia v kresťanskom zbore vedú druhých svojím príkladom. Všetko, čo títo kresťanskí pastieri očakávajú od druhých, robia ochotne aj oni sami. A ešte niečo: tak ako Pavol, aj my starostlivo zvažujeme, ako a kedy využiť naše práva vyplývajúce zo zákona, aby  sme si zabezpečili ochranu. Ak je to potrebné, odvolávame sa na miestne, národné či dokonca medzinárodné súdy, aby sme získali právnu ochranu a mohli ďalej uctievať nášho Boha. Naším cieľom nie je spoločenská reforma, ale „obhajovať dobrú správu a presadzovať právo na jej zvestovanie,“ ako to napísal Pavol zboru vo Filipách asi desať rokov po tom, čo tam bol uväznený. (Fil. 1:7) No bez ohľadu na výsledky takýchto súdnych prípadov sme tak ako Pavol a jeho spoločníci odhodlaní ďalej „hlásať dobrú správu“ všade, kam nás Boží duch povedie. (Sk. 16:10)