Prejsť na článok

Prejsť na obsah

17. KAPITOLA

„Rozprával s prítomnými na základe Písma“

„Rozprával s prítomnými na základe Písma“

Čo je základom účinného vyučovania a akým vynikajúcim príkladom sú Berojčania

Založené na Skutkoch 17:1–15

1., 2. Kto využil dláždenú cestu z Filíp do Tesaloniky a aké myšlienky možno zamestnávali myseľ týchto mužov?

 CEZ skalnaté vrchy vedie často využívaná cesta, postavená zručnými rímskymi staviteľmi. Z času na čas sa tu miešajú rôzne zvuky – híkanie oslov, hrkot vozových kolies narážajúcich na hrubé dlažbové kamene a tiež vrava všelijakých pocestných, medziiným možno vojakov, obchodníkov a remeselníkov. Po tejto ceste idú aj Pavol, Sílas a Timotej. Prechádzajú z Filíp do Tesaloniky, ktoré sú od seba vzdialené viac než 130 kilometrov. Vôbec to nie je ľahká cesta, najmä pre Pavla a Sílasa. Ani jednému z nich sa ešte nezahojili rany od palíc, ktorými ich vo Filipách zbili. (Sk. 16:22, 23)

2 Čo týmto mužom pomáha nemyslieť na to, že majú pred sebou takú dlhú cestu? Určite im pomáha to, že sa cestou rozprávajú. Majú ešte v čerstvej pamäti vzrušujúcu skúsenosť s väzenským dozorcom, ktorý sa vo Filipách aj so svojou rodinou stal veriacim. Táto skúsenosť ešte viac posilnila odhodlanie týchto cestovateľov ďalej oznamovať Božie slovo. Ako sa však blížia k pobrežnému mestu Tesalonika, možno uvažujú, ako ich Židia v tomto meste prijmú. Zažijú znovu útok, možno bitie, tak ako vo Filipách?

3. Aký úžitok môžeme mať z úvahy o tom, ako Pavol pozbieral odvahu ďalej zvestovať?

3 Pavol neskôr v liste tesalonickým kresťanom opísal svoje pocity: „Vo Filipách sme trpeli a znášali potupu, ale s pomocou nášho Boha sme pozbierali odvahu a oznamovali sme vám dobrú správu od Boha napriek veľkému odporu.“ (1. Tes. 2:2) Zdá sa, že týmito slovami Pavol naznačil, že mal určité obavy ísť do Tesaloniky, najmä po tom, čo so Sílasom zažili vo Filipách. Dokážeš sa vžiť do Pavlových pocitov? Je aj pre teba oznamovanie dobrej správy niekedy boj? Pavol sa spoliehal na to, že Jehova ho posilní a pomôže mu pozbierať potrebnú odvahu. Keď preskúmaš Pavlov príklad, môže ti to pomôcť konať podobne. (1. Kor. 4:16)

„Rozprával... na základe Písma“ (Skutky 17:1–3)

4. Prečo je pravdepodobné, že sa Pavol v Tesalonike zdržal dlhšie ako tri týždne?

4 V správe čítame, že keď bol Pavol v Tesalonike, po tri sabaty zvestoval v synagóge. Znamená to, že sa v tomto meste zdržal len tri týždne? Nemusí to tak byť. Nevieme, kedy po svojom príchode do mesta prvý raz vošiel do synagógy. Okrem toho jeho listy odhaľujú, že kým bol v Tesalonike, on i jeho spoločníci pracovali, aby sa o seba postarali. (1. Tes. 2:9; 2. Tes. 3:7, 8) Pavol tiež počas pobytu v Tesalonike dvakrát dostal hmotnú podporu od bratov z Filíp. (Fil. 4:16) Je teda pravdepodobné, že sa v Tesalonike zdržal trochu dlhšie ako tri týždne.

5. O čo sa Pavol snažil pri zvestovaní a ako to robil?

5 Pavol „pozbieral odvahu“ a zvestoval ľuďom, ktorí sa zhromaždili v synagóge. Podľa svojho zvyku „sa tam rozprával s prítomnými na základe Písma. Vysvetľoval a dokazoval pomocou Písma, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych. Povedal: ‚Týmto Kristom je Ježiš, ktorého vám zvestujem.‘“ (Sk. 17:2, 3) Všimni si, že Pavol sa nesnažil pôsobiť na city svojich poslucháčov, ale snažil sa ich podnietiť k uvažovaniu. Vedel, že tí, ktorí prišli do synagógy, poznajú Písmo a uznávajú ho ako autoritu. To, čo im chýbalo, bolo porozumenie. Preto Pavol vysvetľoval a dokazoval pomocou Písma, že Ježiš z Nazareta je sľúbeným Mesiášom, čiže Kristom.

6. Ako Ježiš používal Písmo a k čomu to viedlo?

6 Pavol konal podľa vzoru Ježiša, ktorý takisto zakladal svoje vyučovanie na Písme. Ježiš napríklad počas svojej verejnej služby svojim nasledovníkom povedal, že podľa Písma musí Syn človeka trpieť, zomrieť a byť vzkriesený z mŕtvych. (Mat. 16:21) Po vzkriesení sa svojim učeníkom niekoľkokrát zjavil. Už to samo osebe mohlo stačiť ako dôkaz toho, že hovoril pravdu. Ale Ježiš nezostal len pri tom. V správe o tom, čo povedal istým učeníkom, čítame: „Začal od Mojžiša a všetkých Prorokov a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celom Písme vzťahovali naňho.“ K čomu to viedlo? Títo učeníci zvolali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písmo?“ (Luk. 24:13, 27, 32)

7. Prečo je dôležité, aby sme svoje učenie zakladali na Písme?

7 Posolstvo Božieho Slova má moc. (Hebr. 4:12) Preto aj dnešní kresťania na ňom zakladajú svoje učenie, tak ako to robil Ježiš, Pavol a ostatní apoštoli. Aj my ľuďom hovoríme z Písma, vysvetľujeme im ho a dokazujeme pravdivosť toho, čo učíme, tak, že otvárame Bibliu a ukazujeme im, čo sa v nej píše. Napokon, posolstvo, ktoré prinášame, nie je naše. Keď čo najčastejšie používame Bibliu, pomáhame ľuďom pochopiť, že nehlásame vlastné názory, ale Božie učenie. Okrem toho aj pre nás samých je užitočné, keď pamätáme na to, že posolstvo, ktoré hlásame, je pevne založené na Božom Slove. Je úplne spoľahlivé. Nevlieva ti to vnútornú istotu potrebnú na to, aby si zvestoval s odvahou tak ako Pavol?

„Niektorí... uverili“ (Skutky 17:4–9)

8. – 10. a) Ako ľudia v Tesalonike reagovali na dobrú správu? b) Prečo niektorí Židia žiarlili na Pavla? c) Čo urobili židovskí odporcovia?

8 Pavol sa už predtým osobne presvedčil o pravdivosti Ježišových slov: „Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás, ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.“ (Ján 15:20) Aj teraz, v Tesalonike, sa stretol presne s takými protichodnými reakciami, o akých hovoril Ježiš – niektorí boli dychtiví zachovávať to, čo im hovoril, kým iní tomu odporovali. O tých, ktorí reagovali priaznivo, Lukáš píše: „Niektorí z nich [zo Židov] uverili [v Krista] a pridali sa k Pavlovi a Sílasovi. Bolo medzi nimi aj veľké množstvo zbožných Grékov a mnoho popredných žien.“ (Sk. 17:4) Títo noví učeníci sa určite tešili, že dostali pomoc, aby mohli porozumieť Písmu.

9 Zatiaľ čo niektorí si Pavlove slová cenili, iní škrípali zubami, keď ho počuli. Niektorí Židia v Tesalonike žiarlili na to, že sa Pavlovi podarilo presvedčiť „veľké množstvo... Grékov“. Títo Židia, zameraní na získavanie prozelytov, sa pohanských Grékov snažili oboznamovať s učením Hebrejských písiem. Preto mali pocit, že im títo ľudia patria. Ale zrazu sa zdalo, že Pavol im týchto nádejných prozelytov kradne, a to priamo v synagóge! Židia zúrili!

„Chceli Pavla a Sílasa vydať do rúk davu.“ (Skutky 17:5)

10 Lukáš rozpráva, čo sa dialo ďalej: „Židov sa zmocnila žiarlivosť, zohnali niekoľkých zlých mužov, pouličných povaľačov, zhromaždili dav a vyvolali v meste rozruch. Napadli Jásonov dom, lebo chceli Pavla a Sílasa vydať do rúk davu. Keď ich nenašli, odvliekli Jásona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: ‚Tí, čo všade robia len problémy, prišli aj sem a Jáson ich vzal k sebe domov. Títo všetci konajú v rozpore s cisárovými nariadeniami, lebo hovoria, že kráľom je niekto iný, Ježiš.‘“ (Sk. 17:5–7) Ako na tento útok davu reagoval Pavol a jeho spoločníci?

11. Aké obvinenia boli vznesené proti Pavlovi a jeho spoluhlásateľom Kráľovstva a aké nariadenie mali možno žalobcovia na mysli? (Pozri poznámku pod čiarou na strane 136.)

11 Stretnúť sa s rozvášneným davom nie je nič príjemné. Taký dav sa rúti s besnením rozvodnenej rieky – je divoký a neovládateľný. To bola zbraň, ktorú použili Židia v snahe zbaviť sa Pavla a Sílasa. Po tom, čo Židia „vyvolali v meste rozruch“, snažili sa predstavených mesta presvedčiť, že proti týmto mužom existujú vážne obvinenia. Prvým obvinením bolo, že Pavol a jeho spoluhlásatelia Kráľovstva „všade robia len problémy“, hoci to neboli oni, kto „vyvolal v meste rozruch“! Druhé obvinenie bolo oveľa vážnejšie. Židia tvrdili, že títo misionári ohlasujú iného Kráľa, Ježiša, a tak porušujú cisárove nariadenia. a

12. Z čoho je zjavné, že obvinenia vznesené proti kresťanom v Tesalonike mohli mať vážne následky?

12 Spomeň si, že podobné obvinenie vzniesli náboženskí vodcovia aj proti Ježišovi. Povedali Pilátovi: „Zistili sme, že tento muž rozvracia náš národ... a hovorí o sebe, že je Kristus, kráľ.“ (Luk. 23:2) Pilát sa možno bál, aby si cisár o ňom nemyslel, že toleruje velezradu, preto odsúdil Ježiša na smrť. Rovnako aj obvinenia vznesené proti kresťanom v Tesalonike mohli mať vážne následky. Jedna kniha s komentárom ku knihe Skutky uvádza: „Nebezpečenstvo, ktorému boli vystavení, bolo také veľké, že nech o ňom povieme čokoľvek, nebudeme preháňať, lebo ‚už len náznak velezrady proti cisárovi často znamenal pre obvineného smrť‘.“ Bol tento nenávistný útok úspešný?

13., 14. a) Prečo útok davu nebol úspešný? b) Ako Pavol prejavil opatrnosť, ku ktorej povzbudzoval Kristus, a ako ho v tom môžeme napodobňovať?

13 Davu sa zvestovateľskú činnosť v Tesalonike nepodarilo zastaviť. Prečo? Jednak preto, že Pavla a Sílasa nemohli nájsť, a jednak preto, že predstavení mesta zjavne neboli presvedčení o pravdivosti obvinení. Po tom, čo si vyžiadali kauciu, prepustili Jásona i ostatných bratov, ktorí boli pred nich predvedení. (Sk. 17:8, 9) Pavol uplatnil Ježišovu radu, aby sme boli „opatrní ako hady a nevinní ako holubice“, a prezieravo sa vyhol nebezpečenstvu, aby mohol pokračovať vo zvestovaní niekde inde. (Mat. 10:16) Je zjavné, že keď Pavol pozbieral odvahu, neznamenalo to, že ľahkovážne riskoval. Ako dnes môžu kresťania napodobňovať jeho príklad?

14 V dnešnej dobe duchovenstvo kresťanstva často podnecuje davy proti Jehovovým svedkom. Obviňovaním svedkov z poburovania a vlastizrady sa snaží ovplyvniť vládcov, aby proti nim zakročili. Tak ako prenasledovatelia v prvom storočí, aj dnes sú odporcovia hnaní žiarlivosťou. Praví kresťania však v žiadnom prípade nevyhľadávajú problémy. Vždy, keď je to možné, vyhýbame sa konfliktu s nahnevanými ľuďmi, ktorí v tej chvíli nedokážu uvažovať rozumne. Chceme pokojne pokračovať v našej práci, preto sa možno radšej vrátime neskôr, keď sa situácia upokojí.

„Boli prístupnejší“ (Skutky 17:10–15)

15. Ako Berojčania reagovali na dobrú správu?

15 Pavol a Sílas boli vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré im v Tesalonike hrozilo, poslaní do Beroje, ktorá je odtiaľ vzdialená asi 65 kilometrov. Keď tam prišli, Pavol vošiel do synagógy a prehovoril k ľuďom, ktorí sa tam zhromaždili. Aká to bola radosť, nájsť vnímavých poslucháčov! Lukáš napísal, že „Židia v Beroji boli prístupnejší ako tí v Tesalonike. Božie slovo prijímali s veľkým nadšením a denne skúmali Písmo, či je to naozaj tak, ako počuli.“ (Sk. 17:10, 11) Stavajú tieto slová Tesaloničanov, ktorí prijali pravdu, do zlého svetla? Vôbec nie! Veď Pavol im neskôr napísal: „Neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste od nás počuli Božie slovo, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo. A toto slovo pôsobí vo vás veriacich.“ (1. Tes. 2:13) Prečo však boli Židia v Beroji zvlášť pochválení za svoju prístupnosť?

16. Prečo sú Berojčania výstižne opísaní ako prístupnejší?

16 Hoci to, čo Berojčania počuli, bolo pre nich niečo nové, neboli podozrievaví ani prehnane kritickí. Neboli však ani ľahkoverní. Najprv si Pavla pozorne vypočuli a potom si to, čo sa dozvedeli, overovali v Písme, ktoré im Pavol pomáhal pochopiť. Navyše usilovne skúmali Božie Slovo nielen v sabat, ale denne. A robili to „s veľkým nadšením“ – intenzívne sa venovali štúdiu toho, čo Písmo odhaľovalo vo svetle tohto nového učenia. Potom dokázali, že sú dostatočne pokorní na to, aby urobili potrebné zmeny, lebo „mnohí z nich uverili“. (Sk. 17:12) Nie div, že o nich Lukáš píše, že „boli prístupnejší“!

17. Prečo je príklad Berojčanov taký chvályhodný a ako ich môžeme napodobňovať, aj keď odvtedy, čo sme sa stali veriacimi, uplynul už nejaký čas?

17 Týmto Berojčanom určite ani nenapadlo, že ich reakcia na dobrú správu sa zachová v Božom Slove ako žiarivý príklad prístupnosti. Robili presne to, v čo Pavol dúfal a čo od nich Jehova očakával. Aj my povzbudzujeme ľudí k tomu, aby starostlivo skúmali Bibliu, aby tak ich viera bola pevne založená na Božom Slove. Mali by však byť prístupní len tí, ktorí sa s pravdou ešte len oboznamujú? Určite nie! Čím dlhšie poznáme pravdu, tým dôležitejšie je, aby sme sa dychtivo učili od Jehovu a pohotovo uplatňovali všetko, čo nás učí. Tým Jehovovi umožníme, aby nás formoval a školil podľa svojej vôle. (Iz. 64:8) Len tak môžeme byť nášmu nebeskému Otcovi aj naďalej užitoční a môžeme sa mu plne páčiť.

18., 19. a) Prečo Pavol odišiel z Beroje, ale ako prejavil príkladnú vytrvalosť? b) Kde sa teraz Pavol chystal zvestovať a komu?

18 Pavol v Beroji dlho nepobudol. Čítame: „Keď sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol zvestuje Božie slovo i v Beroji, prišli aj tam, vyvolali nepokoj a pobúrili dav. Bratia hneď poslali Pavla, aby odišiel k moru, ale Sílas a Timotej tam zostali. Tí, čo sprevádzali Pavla, ho odprevadili až do Atén. Vrátili sa odtiaľ s odkazom, že Sílas a Timotej majú čo najskôr prísť za Pavlom.“ (Sk. 17:13–15) Akí vytrvalí boli nepriatelia dobrej správy! Nestačilo im, že Pavla vyhnali z Tesaloniky. Išli aj do Beroje a snažili sa tam spôsobiť rovnaké ťažkosti – ale márne. Pavol vedel, že jeho zvestovateľský obvod je obrovský, a tak sa jednoducho presunul na iné miesto a pokračoval vo zvestovaní tam. Kiež sme aj my dnes rovnako odhodlaní mariť snahy tých, ktorí chcú zastaviť zvestovateľské dielo!

19 Keď Pavol dôkladne svedčil Židom v Tesalonike a Beroji, určite si uvedomil, aké dôležité je zvestovať s odvahou a používať pri tom Písmo. Určite si to uvedomujeme aj my. Teraz však Pavla čakali úplne odlišní poslucháči – Nežidia v Aténach. Ako sa mu bude dariť v tomto meste? To sa dozvieme v ďalšej kapitole.

a Podľa jedného učenca existovalo v tom čase cisárske nariadenie, ktoré zakazovalo akékoľvek predpovede „o príchode nového kráľa alebo kráľovstva, zvlášť takého, o ktorom by sa dalo povedať, že nahradí alebo odsúdi vládnuceho cisára“. Je možné, že Pavlovi nepriatelia prekrútili posolstvo tohto apoštola tak, aby sa zdalo, že porušuje takéto nariadenie. Pozri rámček „ Cisári a kniha Skutky“.