1. – 3. a) V akej hrozivej situácii sa ocitol Štefan, ale ako na ňu reagoval? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

 ŠTEFAN stojí pred súdom. V impozantnej sále, pravdepodobne blízko jeruzalemského chrámu, sedí vo veľkom polkruhu 71 mužov. Tento súd, Sanhedrin, dnes zasadol, aby súdil Štefana. Sudcovia sú mocní, vplyvní muži, z ktorých väčšina necíti k tomuto Ježišovmu učeníkovi veľké sympatie. A ten, kto ich zvolal, bol veľkňaz Kaifáš, ktorý predsedal Sanhedrinu aj pred niekoľkými mesiacmi, keď tento súd odsúdil na smrť Ježiša Krista. Vyvoláva to v Štefanovi strach?

² Na Štefanovej tvári je v tejto chvíli niečo pozoruhodné. Sudcovia sa naňho zahľadia a vidia, že jeho tvár je „ako tvár anjela“. (Sk. 6:15) Anjeli prinášajú posolstvá od Jehovu Boha, a preto môžu byť smelí a pokojní. Taký je aj Štefan a môžu to vidieť dokonca aj títo sudcovia plní nenávisti. Ako môže byť Štefan taký pokojný?

³ Dnešní kresťania sa z odpovede na túto otázku môžu veľa naučiť. Ale ako sa Štefan do tejto vážnej situácie vôbec dostal? Ako obhajoval svoju vieru predtým? A v akých ohľadoch ho môžeme napodobňovať?

4., 5. a) Prečo bol Štefan pre zbor cenným prínosom? b) V akom zmysle bol Štefan obdarený „mimoriadnou priazňou a mocou“?

⁴ Už sme sa dozvedeli, že Štefan bol pre novovytvorený kresťanský zbor cenným prínosom. V predchádzajúcej kapitole tejto knihy sme videli, že bol jedným zo siedmich pokorných mužov, ktorí boli ochotní vypomáhať apoštolom, keď o to boli požiadaní. Štefanova pokora je o to pozoruhodnejšia, keď si uvedomíme, akými darmi bol tento muž požehnaný. V Skutkoch 6:8 čítame, že mal schopnosť konať „veľké zázraky a znamenia“ tak ako niektorí apoštoli. Dozvedáme sa tiež, že Boh ho „obdaril mimoriadnou priazňou a mocou“. Čo si pod tým máme predstaviť?

 ⁵ Grécke slovo preložené ako „priazeň“ možno preložiť aj ako „láskavosť“. Štefan bol k ľuďom očividne láskavý a jemný a vedel si ich získať. Zo spôsobu, akým hovoril, mohli jeho poslucháči vidieť úprimnosť jeho srdca a chápať, aký úžitok môžu mať z právd, ktoré im predkladá. Tak dokázal mnohých presvedčiť. Bol tiež obdarený mocou, lebo naňho pôsobil Jehovov duch, keďže sa jeho vedeniu pokorne podriaďoval. Nebol nadutý pre dary a schopnosti, ktoré mal. Naopak. Všetku chválu pripisoval Jehovovi a s láskou sa zaujímal o ľudí, ktorým zvestoval. Preto nečudo, že ho jeho odporcovia považovali za takú hrozbu!

6. – 8. a) Aké dvojité obvinenie vzniesli odporcovia proti Štefanovi a prečo? b) Prečo môže byť Štefanov príklad pre dnešných kresťanov užitočný?

⁶ Rôzni muži sa začali so Štefanom prieť, ale „nedokázali odporovať jeho múdrosti a duchu, s pomocou ktorého hovoril“. a Keďže už nevedeli, čo urobiť, naviedli nejakých mužov, aby proti tomuto nevinnému Kristovmu nasledovníkovi vzniesli obvinenie. Okrem toho „poštvali proti Štefanovi ľud“, starších a znalcov Zákona, a tak bol násilím odvedený pred Sanhedrin. (Sk. 6:9–12) Odporcovia proti nemu vzniesli dvojité obvinenie: Rúhal sa Bohu a Mojžišovi. Ako?

⁷ Falošní žalobcovia povedali, že Štefan sa rúhal Bohu tým, že hovoril proti „tomuto svätému miestu“, proti chrámu v Jeruzaleme. (Sk. 6:13) Mojžišovi sa rúhal, ako tvrdili, tým, že hovoril proti mojžišovskému Zákonu, meniac zvyky, ktoré odovzdal Mojžiš. To bolo veľmi vážne obvinenie, lebo Židia v tom čase kládli veľký dôraz na chrám, na detailné dodržiavanie mojžišovského Zákona a na mnohé ústne tradície, ktoré k Zákonu pridali. Podľa tohto obvinenia bol teda Štefan nebezpečný človek, ktorý si zasluhuje smrť!

⁸ Žiaľ, nábožensky založení ľudia bežne používajú takéto taktiky, aby Božím služobníkom spôsobovali ťažkosti. Aj dnes náboženskí odporcovia niekedy podnecujú svetských vodcov, aby prenasledovali Jehovových svedkov. Ako by sme mali reagovať na prekrútené alebo nepravdivé obvinenia? Veľa sa môžeme naučiť od Štefana.

9., 10. Čo tvrdia kritici o Štefanovej reči pred Sanhedrinom a na čo by sme pri úvahe o jeho reči mali pamätať?

⁹ Ako sme sa zmienili na začiatku, keď Štefan počul, aké obvinenia boli proti nemu vznesené, jeho tvár bola pokojná a bola ako tvár anjela.  Nato sa k nemu Kaifáš obrátil a povedal: „Je to tak?“ (Sk. 7:1) Teraz bol na rade Štefan, aby prehovoril. A on prehovoril!

¹⁰ Niektorí kritici napadli Štefanovu reč tvrdením, že hoci bola veľmi dlhá, vôbec v nej neodpovedal na obvinenie, ktoré bolo proti nemu vznesené. V skutočnosti nám však Štefan dal vynikajúci príklad v tom, ako obhajovať dobrú správu. (1. Petra 3:15) Pamätajme, že bol obvinený z toho, že sa rúha Bohu, lebo znevažuje chrám, a že sa rúha Mojžišovi, lebo hovorí proti Zákonu. Štefan vo svojej odpovedi zhrnul tri obdobia v histórii Izraela, pričom starostlivo zvážil, ktoré fakty zdôrazní. Rozoberme si teraz postupne každé z týchto období.

11., 12. a) Ako Štefan účinne využil príklad Abraháma? b) Prečo sa Štefan vo svojej reči zmienil o Jozefovi?

¹¹ Obdobie patriarchov. (Sk. 7:1–16) Štefan začal tým, že hovoril o Abrahámovi, ktorého si Židia vážili pre jeho vieru. Bol to dôležitý spoločný základ. Štefan zdôraznil, že Jehova, „slávny Boh“, sa Abrahámovi prvý raz zjavil v Mezopotámii. (Sk. 7:2) V Zasľúbenej krajine bol Abrahám v skutočnosti cudzincom. Nemal ani chrám, ani mojžišovský Zákon. Teda ako môže niekto tvrdiť, že bez týchto vecí nemôže byť človek verný Bohu?

¹² Štefanovi poslucháči mali vo veľkej úcte aj Abrahámovho potomka Jozefa. Štefan im však pripomenul, že samotní Jozefovi bratia, otcovia kmeňov Izraela, tohto spravodlivého muža prenasledovali a predali ho do otroctva. A predsa práve on bol ten, koho Boh použil, aby zachránil Izrael pred hladomorom. Štefan nepochybne videl jasnú podobnosť medzi Jozefom a Ježišom Kristom, ale nepoukázal na ňu, aby si pozornosť svojich poslucháčov udržal čo najdlhšie.

13. Prečo sa dá povedať, že Štefanova reč o Mojžišovi bola odpoveďou na vznesené obvinenia, a k akej myšlienke sa vďaka tomu Štefan dostal?

¹³ Obdobie Mojžiša. (Sk. 7:17–43) Potom Štefan dosť dlho hovoril o Mojžišovi. To bolo múdre, keďže mnohí členovia Sanhedrinu boli saduceji, ktorí odmietali všetky biblické knihy s výnimkou kníh, ktoré napísal Mojžiš. Pamätajme aj na to, že Štefan bol obvinený z rúhavých rečí  proti Mojžišovi. Štefanove slová boli preto priamou odpoveďou na toto obvinenie, lebo ukázal, že Mojžiša a Zákon si vysoko váži. (Sk. 7:38) Zmienil sa o tom, že aj Mojžiš zažil odmietnutie zo strany tých, ktorých sa snažil zachrániť. Odmietli ho, keď mal 40 rokov. Potom, o viac než 40 rokov, viackrát spochybnili jeho postavenie vodcu. b Štefan sa tak postupne dostal k dôležitej myšlienke: Boží ľud opakovane odmietal ľudí, ktorých Jehova ustanovil, aby ich viedli.

14. Ktoré myšlienky vo svojej reči podporil Štefan Mojžišovým príkladom?

¹⁴ Štefan svojim poslucháčom pripomenul slová, ktorými Mojžiš predpovedal, že z Izraela vyjde prorok ako on. Kto ním mal byť a ako mal byť prijatý? Odpoveď na tieto otázky si Štefan nechal až na záver. Teraz spomenul ďalšiu dôležitú myšlienku: Mojžiš sa naučil, že akákoľvek pôda sa môže stať svätou, tak ako sa svätou stala pôda okolo horiaceho kra, kde k nemu prehovoril Jehova. Teda môže byť uctievanie Jehovu obmedzené alebo viazané len na jednu budovu, napríklad na chrám v Jeruzaleme? Pozrime sa.

15., 16. a) Prečo bola zmienka o svätostánku v Štefanovej argumentácii dôležitá? b) Akú úlohu zohral v Štefanovej argumentácii Šalamúnov chrám?

¹⁵ Svätostánok a chrám. (Sk. 7:44–50) Štefan sudcom pripomenul, že ešte predtým než bol v Jeruzaleme nejaký chrám, Boh prikázal Mojžišovi, aby postavil svätostánok – prenosnú konštrukciu podobnú stanu, kde ho mali uctievať. Kto by sa odvážil tvrdiť, že svätostánok bol menej ako chrám? Veď v ňom uctieval Boha sám Mojžiš!

¹⁶ Neskôr, keď Šalamún postavil v Jeruzaleme chrám, pod vedením Božieho ducha odovzdal v modlitbe dôležité poučenie. Ako to vyjadril Štefan, „Najvyšší nebýva v domoch postavených rukami“. (Sk. 7:48; 2. Kron. 6:18) Jehova môže použiť chrám na podporu svojich zámerov, ale nie je naň viazaný. Prečo by si teda jeho ctitelia mali myslieť, že čisté uctievanie je viazané na nejakú budovu postavenú ľudskými rukami? Štefan túto argumentáciu pôsobivo uzavrel citátom z knihy Izaiáš: „‚Nebo je mojím trónom a zem je mojou podnožou. Aký dom mi teda postavíte?‘ hovorí Jehova. ‚Je vôbec nejaké miesto, kde by som mohol bývať? Nevytvorila to všetko moja ruka?‘“ (Sk. 7:49, 50; Iz. 66:1, 2)

17. Ako Štefan vo svojej reči a) odhalil postoje svojich poslucháčov a b) odpovedal na obvinenia vznesené proti nemu?

¹⁷ Keď zhodnotíš tú časť Štefanovej reči pred Sanhedrinom, ktorú sme si doteraz rozobrali, nesúhlasíš s tým, že šikovne odhalil postoje svojich žalobcov? Ukázal, že Jehovov zámer nie je statický ani viazaný na tradície, ale je dynamický a rozvíja sa. Tým, ktorí boli upnutí na  nádhernú budovu chrámu v Jeruzaleme a na zvyky a tradície, ktoré vznikli okolo mojžišovského Zákona, unikol celý účel Zákona a chrámu! Štefan vo svojej reči nepriamo položil dôležitú otázku: Neukážete úctu k Zákonu a chrámu najlepšie tým, že budete poslúchať Jehovu? Štefanove slová boli skutočne vynikajúcou obhajobou jeho vlastného konania, lebo on sa naozaj zo všetkých síl snažil poslúchať Jehovu.

18. V čom by sme sa mali snažiť Štefana napodobňovať?

¹⁸ Čo sa môžeme naučiť zo Štefanovej reči? Štefan dôkladne poznal Písmo. Podobne aj my by sme mali usilovne študovať Božie Slovo, aby sme „správne zaobchádzali so slovom pravdy“. (2. Tim. 2:15) Od Štefana sa tiež môžeme naučiť, že by sme sa mali k ľuďom správať láskavo a taktne. Sotva si vieme predstaviť nepriateľskejších poslucháčov, než akých mal Štefan! A predsa našiel spoločný základ a držal sa ho tak dlho, ako len mohol, tým, že hovoril o veciach, ktoré mali títo muži vo veľkej úcte. Okrem toho týchto starších mužov oslovoval s úctou, keď ich nazýval „otcami“. (Sk. 7:2) Aj my by sme mali pravdy z Božieho Slova predkladať „s miernosťou a hlbokou úctou“. (1. Petra 3:15)

19. Ako Štefan odvážne oznámil Sanhedrinu Jehovovo súdne posolstvo?

¹⁹ To však neznamená, že sa zdráhame hovoriť ľuďom o pravdách z Božieho Slova zo strachu, že by sme sa ich tým dotkli, ani nezjemňujeme Jehovove súdne posolstvá. Štefan je nám v tom veľkým príkladom. Nepochybne videl, že všetky tie dôkazy, ktoré predložil, zatvrdilými sudcami Sanhedrinu vôbec nepohli. A tak podnietený svätým duchom, zakončil svoju reč nebojácnym vyhlásením, že sú presne ako ich predkovia, ktorí zavrhli Jozefa, Mojžiša i všetkých prorokov. (Sk. 7:51–53) Títo sudcovia Sanhedrinu dokonca zavraždili Mesiáša, toho, ktorého príchod Mojžiš a všetci proroci predpovedali. Áno, prestúpili mojžišovský Zákon tým najhorším možným spôsobom!

20., 21. Ako Sanhedrin reagoval na Štefanove slová a ako Jehova Štefana posilnil?

²⁰ Neodškriepiteľná pravdivosť Štefanových slov sudcov rozzúrila. Nedokázali už ďalej budiť zdanie dôstojnosti a od zlosti začali škrípať zubami. Tento verný muž určite pochopil, že od týchto mužov sa milosrdenstva nedočká. Veď ho neprejavili ani jeho Pánovi, Ježišovi.

²¹ Štefan potreboval odvahu, aby dokázal zvládnuť to, čo ho čakalo, a videnie, ktoré mu Jehova v tej chvíli láskavo dal, ho nepochybne veľmi povzbudilo. Videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po pravici Jehovu. Keď toto videnie opísal sudcom, zapchali si uši. Prečo? Pred nejakým časom Ježiš tým istým sudcom povedal, že je Mesiáš a že bude čoskoro sedieť po pravici svojho Otca. (Mar. 14:62) Štefanovo videnie bolo dôkazom,  že Ježiš hovoril pravdu. Títo sudcovia naozaj zradili a zavraždili Mesiáša! Teraz sa jednomyseľne vrhli na Štefana, aby ho ukameňovali na smrť. c

22., 23. V čom bola Štefanova smrť podobná smrti jeho Pána a prečo môžu dnešní kresťania pociťovať rovnakú istotu ako Štefan?

²² Štefan zomrel podobne ako jeho Pán, s pokojom v srdci, plný dôvery v Jehovu a odpúšťajúc tým, ktorí ho zabili. Keď povedal: „Pán Ježiš, prijmi môjho ducha“, možno to bolo preto, lebo ešte stále videl vo videní Syna človeka po boku Jehovu. Nepochybne poznal Ježišove povzbudzujúce slová: „Ja som vzkriesenie a život.“ (Ján 11:25) Napokon sa silným hlasom modlil priamo k Bohu: „Jehova, nepočítaj im to za hriech!“ Keď to povedal, zomrel. (Sk. 7:59, 60)

²³ Tak sa Štefan stal prvým známym mučeníkom spomedzi Kristových nasledovníkov. (Pozri rámček „ Štefan – svedok a mučeník“.) Žiaľ, nebol posledný. Tak ako v priebehu celých dejín, i dnes majú náboženskí a politickí fanatici a iní krutí odporcovia na svedomí smrť niektorých Jehovových verných služobníkov. Napriek tomu môžeme pociťovať rovnakú istotu, akú pociťoval Štefan. Ježiš teraz vládne ako Kráľ a disponuje úžasnou mocou, ktorú dostal od svojho Otca. Nič mu nezabráni v tom, aby svojich verných nasledovníkov vzkriesil. (Ján 5:28, 29)

24. Ako Saul prispel k Štefanovej mučeníckej smrti a aký ďalekosiahly vplyv mala smrť tohto verného muža?

²⁴ Svedkom toho všetkého bol mladý muž menom Saul. Ten Štefanovu vraždu schvaľoval, dokonca mužom, ktorí Štefana kameňovali, strážil plášte. Krátko nato rozpútal vlnu krutého prenasledovania. Štefanova smrť však mala ďalekosiahly vplyv. Jeho príklad posilnil iných kresťanov, aby zostali verní a dosiahli podobné víťazstvo ako on. Aj sám Saul – v neskorších rokoch obvykle nazývaný Pavol – sa na svoju úlohu, ktorú zohral pri Štefanovej smrti, neskôr pozeral s hlbokou ľútosťou. (Sk. 22:20) Hoci napomáhal pri usmrtení Štefana, časom si uvedomil, že sa „rúhal Bohu, prenasledoval jeho ľud a konal opovážlivo“. (1. Tim. 1:13) Očividne nikdy nezabudol na Štefana a na pôsobivú reč, ktorú v ten deň predniesol. Dokonca v niektorých svojich prejavoch a listoch rozvíjal námety, ktorých sa vo svojej reči dotkol Štefan. (Sk. 7:48; 17:24; Hebr. 9:24) Časom Pavol dokázal plne napodobňovať príklad viery a odvahy, ktorý dal Štefan – muž, „ktorého Boh obdaril mimoriadnou priazňou a mocou“. Otázka teraz znie: Dokážeme to aj my?