1. – 3. a) Čo ohrozovalo jednotu raného kresťanského zboru? b) Aký úžitok môžeme mať zo štúdia tejto správy v knihe Skutky?

 PAVOL a Barnabáš sa celí natešení práve vrátili zo svojej prvej misionárskej cesty do Antiochie v Sýrii. Sú nadšení z toho, že Jehova „otvoril iným národom cestu k získaniu viery“. (Sk. 14:26, 27) Aj samotná Antiochia žije dobrou správou a k tunajšiemu zboru sa pripája mnoho ľudí z iných národov. (Sk. 11:20–26)

² Vzrušujúca správa o tomto vzraste sa čoskoro dostáva do Judey. Ale namiesto toho, aby sa z tohto vývoja udalostí všetci tešili, vystupuje na povrch pretrvávajúci spor o obriezku. Aký vzťah by mal byť medzi židovskými a nežidovskými veriacimi a ako by sa nežidovskí veriaci mali pozerať na mojžišovský Zákon? Tento spor spôsobuje rozkol, ktorý sa stáva takým vážnym, že kresťanskému zboru hrozí rozštiepenie na menšie skupiny. Ako bude tento problém vyriešený?

³ Z úvahy o tejto správe v knihe Skutky môžeme načerpať mnoho cenného poučenia. Toto poučenie nám môže pomôcť konať múdro, ak v našich dňoch vznikne nejaký problém, ktorý by mohol spôsobiť rozdelenie.

4. Aké nesprávne názory presadzovali niektorí kresťania a akú otázku to vyvoláva?

⁴ Učeník Lukáš napísal: „Potom prišli [do Antiochie] niektorí muži z Judey a poúčali bratov: ‚Ak sa nedáte obrezať, ako to nariaďuje Mojžišov Zákon, nemôžete byť zachránení.‘“ (Sk. 15:1) Patrili títo „muži z Judey“, skôr ako sa stali kresťanmi, k farizejom? To nevieme. Ale prinajmenšom sa zdá, že boli zmýšľaním tejto židovskej sekty, ktorá sa fanaticky držala litery zákona, ovplyvnení. Okrem toho možno tvrdili, že hovoria v mene apoštolov a starších v Jeruzaleme, hoci to nebola pravda. (Sk. 15:23, 24) Prečo však títo židovskí kresťania ešte stále presadzovali obriezku, aj keď apoštol Peter už asi pred 13 rokmi pod Božím  vedením privítal neobrezaných ľudí z iných národov v kresťanskom zbore? a (Sk. 10:24–29, 44–48)

5., 6. a) Prečo možno niektorí židovskí kresťania lipli na obriezke? b) Bola zmluva o obriezke súčasťou abrahámovskej zmluvy? Vysvetli to. (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁵ Dôvodov mohlo byť viac. Jedným z nich mohlo byť to, že mužskú obriezku nariadil sám Jehova a bola znamením zvláštneho vzťahu k nemu. Bola nariadená ešte pred uzavretím zmluvy Zákona (hoci neskôr sa stala jeho súčasťou) a začala sa obrezaním Abraháma a jeho domácnosti. b (3. Mojž. 12:2, 3) Pod mojžišovským Zákonom museli byť obrezaní aj cudzinci, ak sa chceli tešiť z určitých výsad, napríklad z jedla Pesach. (2. Mojž. 12:43, 44, 48, 49) V očiach Židov bol neobrezaný muž nečistý, opovrhnutiahodný. (Iz. 52:1)

⁶ Teda od židovských kresťanov si to vyžadovalo vieru a pokoru, aby prijali nové svetlo. Zmluva Zákona bola nahradená novou zmluvou, a tak keď sa niekto narodil ako Žid, už to neznamenalo, že je automaticky členom Božieho ľudu. A tí židovskí kresťania, ktorí žili v židovských komunitách – tak ako kresťania v Judei –, potrebovali odvahu, aby vyznávali Krista a prijímali neobrezaných ľudí z iných národov ako svojich spoluveriacich. (Jer. 31:31–33; Luk. 22:20)

7. Aké pravdy „muži z Judey“ nepochopili?

⁷ Samozrejme, Božie normy sa nezmenili. Vidno to aj z toho, že nová zmluva odrážala ducha mojžišovského Zákona. (Mat. 22:36–40) Napríklad pokiaľ ide o obriezku, Pavol neskôr napísal: „Pravý Žid je ten, kto je ním vnútri, a pravá obriezka je obriezka srdca duchom, nie písaným zákonníkom.“ (Rim. 2:29; 5. Mojž. 10:16) Spomínaní „muži z Judey“ tieto pravdy nepochopili, ale trvali na tom, že Boh zákon o obriezke nikdy nezrušil. Budú ochotní nechať si to vysvetliť a zmeniť svoj postoj?

8. Prečo bola otázka obriezky postúpená vedúcemu zboru v Jeruzaleme?

⁸ Lukáš ďalej napísal: „Keď medzi nimi [„mužmi z Judey“] a Pavlom a Barnabášom vznikol nemalý spor a hádka, rozhodlo sa, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou za  apoštolmi a staršími do Jeruzalema.“ c (Sk. 15:2) Slová „spor a hádka“ svedčia o tom, že obe strany boli do veci silne citovo zainteresované a boli pevne presvedčené o svojej pravde. Zbor v Antiochii nemohol tento spor vyriešiť. V záujme zachovania pokoja a jednoty múdro zariadil, aby bola táto otázka prednesená „apoštolom a starším v Jeruzaleme“, ktorí tvorili vedúci zbor. Čo sa môžeme naučiť od starších v Antiochii?

9., 10. V čom sú pre nás dnes bratia v Antiochii, ako aj Pavol a Barnabáš vynikajúcim príkladom?

⁹ Jednou cennou vecou, ktorú sa od starších v Antiochii môžeme naučiť, je to, že by sme mali dôverovať Božej organizácii. Zamysli sa: Bratia v Antiochii vedeli, že vedúci zbor tvoria výlučne kresťania židovského pôvodu. Napriek tomu dôverovali, že títo bratia vyriešia otázku obriezky v súlade s Písmom. Prečo tomu dôverovali? Boli presvedčení, že Jehova bude viesť záležitosti prostredníctvom svojho svätého ducha a prostredníctvom Hlavy kresťanského zboru, Ježiša Krista. (Mat. 28:18, 20; Ef. 1:22, 23) Keď dnes vzniknú nejaké vážne otázky, napodobňujme vynikajúci príklad kresťanov v Antiochii tým, že budeme dôverovať Božej organizácii a jej vedúcemu zboru pomazaných kresťanov.

¹⁰ Postoj bratov k riešeniu sporu o obriezku nám tiež pripomína dôležitosť pokory a trpezlivosti. Hoci Pavol a Barnabáš boli osobne vymenovaní svätým duchom, aby išli k iným národom, netvrdili, že sú oprávnení sami vyriešiť otázku obriezky priamo tam v Antiochii. (Sk. 13:2, 3) Navyše Pavol neskôr napísal: „Šiel som [do Jeruzalema], lebo mi bolo  zjavené, že tam mám ísť,“ čím naznačil, že túto záležitosť viedol Boh. (Gal. 2:2) Aj dnes sa starší snažia mať rovnaký pokorný postoj a prejavovať trpezlivosť, keď vznikne nejaká otázka, ktorá by mohla spôsobiť rozdelenie. Nepresadzujú svoj názor, ale vzhliadajú k Jehovovi tak, že skúmajú Písmo a pokyny a usmernenia, ktoré poskytuje verný otrok. (Fil. 2:2, 3)

11., 12. Prečo je dôležité čakať na Jehovu?

¹¹ V niektorých prípadoch možno musíme čakať na Jehovu, kým nám neposkytne jasnejšie porozumenie nejakej otázky. Spomeň si, že bratia v Pavlových dňoch museli čakať až približne do roku 49 n. l. – teda asi 13 rokov od pomazania Kornélia v roku 36 n. l. –, kým Jehova s konečnou platnosťou nevyriešil otázku, či majú byť ľudia z iných národov obrezaní. Prečo tak dlho? Boh možno chcel, aby mali úprimní Židia dosť času na to, aby sa prispôsobili takej zásadnej zmene. Veď ukončenie 1 900-ročnej zmluvy o obriezke, ktorá bola uzavretá s ich milovaným praotcom Abrahámom, nebola maličkosť! (Ján 16:12)

¹² Je to pre nás veľká česť, že môžeme byť vyučovaní a formovaní naším trpezlivým a láskavým nebeským Otcom. Je to vždy na naše dobro a na náš úžitok. (Iz. 48:17, 18; 64:8) Preto nikdy pyšne nepresadzujme vlastné názory ani nereagujme negatívne na organizačné zmeny či na úpravy vo vysvetlení nejakého biblického textu. (Kaz. 7:8) Ak u seba spozoruješ čo len náznak takéhoto sklonu, na modlitbách uvažuj o stále aktuálnom poučení z 15. kapitoly knihy Skutky. d

13. Ako môžeme v našej službe napodobňovať Jehovovu trpezlivosť?

¹³ Trpezlivosť môže byť potrebná aj vtedy, keď študujeme Bibliu s niekým, pre koho je ťažké vzdať sa falošných náuk alebo nebiblických zvykov, ku ktorým má citový vzťah. Takému človeku bude možno potrebné nechať rozumne dlhý čas, aby Boží duch mohol pôsobiť na jeho srdce. (1. Kor. 3:6, 7) Urobíme tiež dobre, keď sa v tejto veci budeme modliť. Boh nám nejakým spôsobom a v tom správnom čase pomôže zistiť, čo by bolo múdre urobiť. (1. Jána 5:14)

14., 15. Ako zbor v Antiochii ukázal, že si váži Pavla, Barnabáša a ostatných, ktorí išli s nimi, a ako boli títo bratia požehnaním pre svojich spoluveriacich?

¹⁴ Lukášovo rozprávanie pokračuje: „Zbor ich odprevadil časť cesty a oni potom pokračovali cez Feníciu a Samáriu a rozprávali o obrátení ľudí z iných národov. Všetci bratia z toho mali veľkú radosť.“ (Sk. 15:3) To, že zbor odprevadil Pavla, Barnabáša a ostatných, ktorí  išli s nimi, na kus cesty, bol prejav kresťanskej lásky, ktorým dal najavo, že si týchto mužov váži a praje im Božie požehnanie. A to je ďalšia vec, v ktorej sú nám bratia z Antiochie vynikajúcim príkladom. Dávaš svojim duchovným bratom a sestrám, „najmä [starším], čo sa usilovne venujú slovu a vyučovaniu“, najavo, že si ich vážiš? (1. Tim. 5:17)

¹⁵ Keď títo bratia cestou do Jeruzalema prechádzali Feníciou a Samáriou, boli pre tamojších kresťanov požehnaním, lebo im rozprávali skúsenosti zo zvestovania ľuďom z iných národov. Medzi ich poslucháčmi boli možno aj židovskí kresťania, ktorí do týchto oblastí utiekli po Štefanovej mučeníckej smrti. Podobne aj dnes sú správy o tom, ako Jehova žehná dielo robenia učeníkov, zdrojom povzbudenia pre našich bratov, najmä pre tých, ktorí sú v skúškach. Aj ty môžeš mať z týchto správ plný úžitok, ak chodíš na kresťanské zhromaždenia a zjazdy a ak si čítaš skúsenosti a životné príbehy uverejnené v našich publikáciách alebo na stránke jw.org.

16. Z čoho vidno, že otázka obriezky sa stala vážnym problémom?

¹⁶ Po tom, čo bratia z Antiochie prešli asi 550 kilometrov smerom na juh, konečne dorazili do cieľa. Lukáš napísal: „Keď prišli do Jeruzalema, zbor, apoštoli a starší ich srdečne prijali a oni im vyrozprávali, čo všetko prostredníctvom nich Boh urobil.“ (Sk. 15:4) Nato však „vstali niektorí veriaci, ktorí predtým patrili do sekty farizejov, a povedali: ‚Treba ich obrezať a prikázať im, aby dodržiavali Mojžišov Zákon.‘“ (Sk. 15:5) Je teda očividné, že otázka obriezky nežidovských kresťanov sa stala vážnym problémom, ktorý bolo potrebné vyriešiť.

17. Kto tvoril vedúci zbor v Jeruzaleme a možno prečo boli jeho členmi aj „starší“?

¹⁷ „Tí, čo sa radia, sú múdri,“ píše sa v Prísloviach 13:10. V súlade s touto múdrou zásadou sa „apoštoli a starší zišli, aby [otázku obriezky] preskúmali“. (Sk. 15:6) „Apoštoli a starší“ konali ako zástupcovia celého kresťanského zboru – tak ako dnes vedúci zbor. Prečo spolu s apoštolmi slúžili aj „starší“? Spomeň si, že apoštol Jakub  bol popravený a apoštol Peter na nejaký čas uväznený. Mohlo sa stať niečo podobné aj ďalším apoštolom? To nevieme, ale začlenenie ďalších spôsobilých pomazaných mužov do vedúceho zboru pomáhalo zaistiť stály a náležitý dohľad v kresťanskom zbore.

18., 19. Aké pôsobivé slová predniesol Peter a k akému záveru mali prísť jeho poslucháči?

¹⁸ Lukáš pokračuje: „Po dlhej a búrlivej výmene názorov vstal Peter a povedal: ‚Bratia, sami viete, že Boh si už dávno vybral spomedzi vás mňa, aby ľudia z iných národov počuli z mojich úst dobrú správu a uverili. A Boh, ktorý vie, čo je v srdci, potvrdil, že ich prijíma, keď im dal svätého ducha tak ako nám. Neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi a očistil ich srdce vierou.‘“ (Sk. 15:7–9) Podľa jedného biblického slovníka grécke slovo preložené v 7. verši ako „búrlivá výmena názorov“ znamená aj „hľadanie“, „vypytovanie sa“. Je zjavné, že hoci títo bratia otvorene vyjadrovali rozdielne názory, mysleli to úprimne.

¹⁹ Petrove pôsobivé slová všetkým pripomenuli, že bol očitým svedkom toho, ako boli v roku 36 n. l. prví neobrezaní ľudia z iných národov – Kornélius so svojou domácnosťou – pomazaní svätým duchom. Teda ak Jehova prestal robiť rozdiel medzi Židom a Nežidom, akým právom by ho mal robiť človek? Okrem toho srdce človeka sa neočisťuje dodržiavaním mojžišovského Zákona, ale vierou v Krista. (Gal. 2:16)

20. Ako zástancovia obriezky „skúšali Boha“?

²⁰ Na základe nespochybniteľného svedectva Božieho slova, ako aj svätého ducha Peter urobil záver: „Teda prečo teraz skúšate Boha a zaťažujete učeníkov bremenom, ktoré nevládali niesť ani naši predkovia, ani my? Veríme predsa, že budeme zachránení nezaslúženou láskavosťou Pána Ježiša tak ako oni.“ (Sk. 15:10, 11) Zástancovia obriezky v podstate „skúšali Boha“ – skúšali jeho trpezlivosť. Snažili sa ľuďom z iných národov vnútiť zákonník, ktorý Židia sami nedokázali úplne dodržiavať a ktorý ich preto odsudzoval na smrť. (Gal. 3:10) Petrovi židovskí poslucháči mali byť, naopak, vďační za Božiu nezaslúženú láskavosť prejavenú prostredníctvom Ježiša.

21. Čím Barnabáš a Pavol prispeli k diskusii o obriezke?

²¹ Petrove slová na prítomných zjavne silne zapôsobili, lebo „všetci stíchli“. Nato Barnabáš a Pavol porozprávali, „aké znamenia a zázraky Boh urobil prostredníctvom nich medzi národmi“. (Sk. 15:12) Teraz boli apoštoli a starší konečne schopní zvážiť všetky dôkazy a urobiť rozhodnutie, ktoré jasne odrážalo Božiu vôľu v otázke obriezky.

22. – 24. a) Ako dnes vedúci zbor koná podľa vzoru vedúceho zboru v prvom storočí? b) Ako môžu všetci starší dávať najavo, že rešpektujú teokratickú autoritu?

 ²² Podobne aj dnes členovia vedúceho zboru hľadajú na spoločných zasadnutiach vedenie v Božom Slove a vrúcne sa modlia o svätého ducha. (Žalm 119:105; Mat. 7:7–11) Každý člen vedúceho zboru dostáva v predstihu podklady, aby mohol už vopred na modlitbách uvažovať o veciach, ktoré sa budú rozoberať. (Prísl. 15:28) Keď sa potom títo bratia stretnú, vyjadrujú sa úctivo a bez zábran a často používajú Bibliu.

²³ Zboroví starší by mali ich príklad napodobňovať. A ak po stretnutí starších zostane nejaká závažná vec nevyriešená, rada starších môže požiadať o pomoc miestnu pobočku alebo jej vymenovaných zástupcov, napríklad krajských dozorcov. Ak je to potrebné, pobočka môže napísať vedúcemu zboru.

²⁴ Áno, Jehova žehná tým, ktorí rešpektujú teokratické usporiadanie a prejavujú pokoru, lojálnosť a trpezlivosť. Ako uvidíme v ďalšej kapitole, Božou odmenou za takéto konanie je skutočný pokoj, duchovná prosperita a kresťanská jednota.