1. – 3. a) Opíš okolnosti Eutychovej smrti. b) Čo Pavol urobil a čo to o ňom odhaľuje?

 PAVOL je v Troade v jednej hornej miestnosti, v ktorej sa zhromaždilo veľa učeníkov. Má k bratom dlhý prejav, lebo toto je posledný večer, ktorý s nimi môže stráviť. Už je polnoc. V miestnosti horí veľa lámp, ktoré znásobujú teplo, a navyše dym z nich možno prispieva k tomu, že je tam ťažký vzduch. V jednom z okien sedí mladý muž menom Eutychos. Kým Pavol hovorí, Eutycha premáha spánok a on padá z tretieho poschodia dole!

² Lukáš ako lekár pravdepodobne medzi prvými vybieha von, aby zistil, či chlapec žije. Ale je to jasné. Eutychos „je mŕtvy“. (Sk. 20:9) Potom sa však stane zázrak! Pavol sa skláňa nad týmto mladým mužom a hovorí učeníkom: „Upokojte sa, žije.“ Privádza Eutycha späť k životu! (Sk. 20:10)

³ Z tejto udalosti môžeme vidieť, akú moc má Boží svätý duch. Pavla by nikto nemohol právom obviniť, že má na svedomí Eutychovu smrť, ale aj tak nechcel, aby jeho smrť zmarila cieľ tohto dôležitého stretnutia alebo aby niekoho toto nešťastie priviedlo k duchovnému pádu. Tým, že Eutycha vzkriesil, zbor bol po jeho odchode povzbudený a plný sily a odhodlania pokračovať v službe. Pavol očividne cítil osobnú zodpovednosť za život druhých. To nám pripomína jeho slová: „Som čistý od krvi všetkých ľudí.“ (Sk. 20:26) Pouvažujme teraz o tom, ako nám Pavlov príklad môže pomôcť, aby sme aj my mohli povedať niečo podobné.

4. Aký stresujúci zážitok mal Pavol v Efeze?

⁴ Ako sme hovorili v predchádzajúcej kapitole, Pavol mal v Efeze stresujúci zážitok. Jeho služba v tomto meste vyvolala poriadny rozruch. Áno, zlatníci, ktorých živobytie záviselo od uctievania Artemidy,  vyvolali vlnu nepokoja. „Keď nepokoj utíchol,“ píše sa v Skutkoch 20:1, „Pavol si zavolal učeníkov a povzbudil ich. Potom sa s nimi rozlúčil a vybral sa do Macedónie.“

5., 6. a) Asi ako dlho sa Pavol zdržal v Macedónii a čo robil pre tamojších bratov? b) Aký postoj si Pavol zachovával k spoluveriacim?

⁵ Cestou do Macedónie sa Pavol zastavil v prístavnom meste Troada a pobudol tam nejaký čas. Dúfal, že sa tam stretne s Títom, ktorého predtým poslal do Korintu. (2. Kor. 2:12, 13) Ale keď už bolo jasné, že Títus nepríde, Pavol šiel ďalej do Macedónie a možno tam strávil asi pol roka tým, že „povzbudzoval tamojších učeníkov mnohými slovami“. a (Sk. 20:2) Pavol sa napokon stretol s Títom v Macedónii a dozvedel sa od neho dobré správy o reakcii Korinťanov na jeho prvý list. (2. Kor. 7:5–7) To ho podnietilo napísať im ďalší list, ktorý dnes poznáme ako 2. Korinťanom.

⁶ Je zaujímavé, že keď Lukáš opisuje Pavlovu návštevu bratov v Efeze a Macedónii, používa slová „povzbudil“ a „povzbudzoval“. V týchto slovách sa jasne odráža Pavlov pohľad na spoluveriacich. Na rozdiel  od farizejov, ktorí sa na druhých ľudí pozerali s pohŕdaním, Pavol považoval svojich spoluveriacich za svojich spolupracovníkov. (Ján 7:47–49; 1. Kor. 3:9) Tento postoj si zachovával aj vtedy, keď im musel dať dôraznú radu. (2. Kor. 2:4)

7. Ako môžu kresťanskí dozorcovia dnes napodobňovať Pavlov príklad?

⁷ Dnes sa zboroví starší a krajskí dozorcovia snažia napodobňovať Pavlov príklad. Aj vtedy, keď niekoho karhajú, je ich cieľom posilniť tých, ktorí potrebujú pomoc. Dozorcovia prejavujú pochopenie a usilujú sa spolukresťanov povzbudiť, nie odsúdiť. Jeden skúsený krajský dozorca to vyjadril takto: „Väčšina našich bratov a sestier chce robiť to, čo je správne, ale často zápasia s frustráciou, s obavami a s pocitom bezmocnosti.“ Dozorcovia môžu byť pre takýchto spoluveriacich zdrojom sily. (Hebr. 12:12, 13)

8., 9. a) Čo prekazilo Pavlove plány odplaviť sa do Sýrie? b) Zrejme prečo Židia prechovávali voči Pavlovi nevraživosť?

⁸ Z Macedónie sa Pavol vydal do Korintu. b Strávil tam tri mesiace a potom chcel odísť do Kenchreí, kde mal v pláne nalodiť sa na loď do Sýrie. Odtiaľ by mohol prejsť do Jeruzalema a doručiť príspevky vyzbierané pre tamojších bratov, ktorí boli v núdzi. c (Sk. 24:17; Rim. 15:25, 26) Jeho plány však zmenil nečakaný zvrat udalostí. V Skutkoch 20:3 čítame, že „Židia proti nemu zosnovali sprisahanie“!

⁹ Nie div, že Židia prechovávali voči Pavlovi nevraživosť, veď ho považovali za odpadlíka. Pred nejakým časom vďaka jeho službe prijal kresťanstvo Krispus – významná osobnosť korintskej synagógy. (Sk. 18:7, 8; 1. Kor. 1:14) Neskôr Židia v Korinte vzniesli proti Pavlovi obvinenia pred Galliom, prokonzulom v Acháji. Ten však ich obvinenia zamietol ako nepodložené, čo Pavlových nepriateľov priviedlo do zúrivosti. (Sk. 18:12–17) Židia v Korinte sa možno dozvedeli alebo dovtípili, že Pavol má onedlho vyplávať z neďalekého prístavu Kenchrey, a tak sa rozhodli, že si tam naňho počkajú. Čo Pavol urobil?

10. Bol Pavol zbabelý, keď nešiel do Kenchreí? Vysvetli to.

¹⁰ Pavol sa v záujme osobnej bezpečnosti – a aj v záujme ochrany prostriedkov, ktoré mu boli zverené – rozhodol nejsť do Kenchreí, ale vrátiť sa tou istou cestou, ktorou prišiel – cez Macedóniu. Je pravda, že ani cestovanie po pevnine nebolo najbezpečnejšie. V staroveku popri cestách striehli na pocestných lupiči. A ani v hostincoch nebol  človek v bezpečí. Napriek tomu sa Pavol radšej rozhodol podstúpiť riziko spojené s cestovaním po súši, než by sa mal vystaviť nebezpečenstvu, ktoré ho čakalo v Kenchreách. Našťastie nešiel sám. Na tomto úseku jeho misionárskej cesty ho sprevádzali Aristarchos, Gájus, Sekundus, Sopater, Timotej, Trofimos a Tychikos. (Sk. 20:3, 4)

11. Aké rozumné opatrenia dnes robia kresťania na svoju ochranu a aký príklad dal v tomto smere Ježiš?

¹¹ Tak ako Pavol, aj dnes robia kresťania opatrenia, aby sa chránili, keď sú vo zvestovateľskej službe. V niektorých oblastiach nechodia sami, ale v skupinách alebo aspoň po dvojiciach. A čo v prípade prenasledovania? Kresťania si uvedomujú, že prenasledovaniu sa nedá vyhnúť. (Ján 15:20; 2. Tim. 3:12) Nerobia však nič, čím by sa vedome vystavovali nebezpečenstvu. Zamysli sa nad príkladom Ježiša. Raz, keď odporcovia v Jeruzaleme začali zdvíhať kamene a chceli ich doňho hádzať, „Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu“. (Ján 8:59) Neskôr, keď Židia plánovali, že ho zabijú, „už Ježiš nechodieval verejne medzi Židov, ale odišiel odtiaľ do krajiny blízko pustatiny“. (Ján 11:54) Ježiš robil rozumné opatrenia, aby sa chránil, pokiaľ to nebolo v rozpore s úlohou, ktorú mal vykonať podľa Božej vôle. Kresťania dnes konajú podobne. (Mat. 10:16)

12., 13. a) Ako vzkriesenie Eutycha zapôsobilo na zbor? b) Z akej biblickej nádeje môžu dnes čerpať silu tí, ktorým zomrel niekto blízky?

¹² Pavol a jeho spoločníci prešli spolu Macedóniou a potom sa očividne rozdelili. Celá skupina sa zjavne opäť zišla v Troade. d V správe čítame: „Po piatich dňoch sme za nimi prišli do Troady.“ e (Sk. 20:6) Práve v tomto meste bol vzkriesený mladý muž Eutychos, ako sme o tom hovorili v úvode tejto kapitoly. Skús si predstaviť, aké pocity to v bratoch vyvolalo, keď videli svojho spoločníka Eutycha opäť živého! Ako uvádza správa, „veľmi sa tešili“. (Sk. 20:12)

¹³ Samozrejme, dnes sa takéto zázraky nedejú. Tí, ktorým zomrel niekto blízky, sa však „veľmi tešia“ z nádeje na vzkriesenie, ktorú dáva Biblia. (Ján 5:28, 29) Uvažuj: Eutychos bol nedokonalý, a tak napokon opäť zomrel. (Rim. 6:23) Ale tí, ktorí budú vzkriesení v Božom novom svete, majú vyhliadku, že budú žiť večne! A tí, ktorí sú kriesení,  aby vládli s Ježišom v nebi, si navyše obliekajú nesmrteľnosť. (1. Kor. 15:51–53) Dnešní kresťania – či už patria k pomazaným, alebo k „iným ovciam“ – majú teda opodstatnený dôvod „veľmi sa tešiť“. (Ján 10:16)

14. Čo povedal Pavol efezským starším, keď prišli za ním do Milétu?

¹⁴ Pavol a jeho spoločníci sa z Troady vydali do Assu, potom do Mitylény, ďalej k ostrovu Chios, na Samos a nakoniec do Milétu. Pavol chcel byť do sviatku Letníc v Jeruzaleme. Skutočnosť, že sa ponáhľal, aby to stihol, vysvetľuje, prečo sa vracal loďou, ktorá išla okolo Efezu, ale nezastavovala tam. Keďže sa však chcel porozprávať s efezskými staršími, požiadal ich, aby za ním prišli do Milétu. (Sk. 20:13–17) Keď prišli, povedal im: „Viete, že od prvého dňa, keď som prišiel do provincie Ázia, som bol po celý čas s vami. Napriek skúškam, ktoré ma postihli pre židovské úklady, som slúžil Pánovi ako otrok so všetkou pokorou a v slzách. Viete, že som vám nezamlčal nič užitočné a že som vás učil verejne i z domu do domu. Dôkladne som vysvetľoval  Židom i Grékom, že sa majú kajať, obrátiť sa k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša.“ (Sk. 20:18–21)

15. Aké sú niektoré výhody vydávania svedectva z domu do domu?

¹⁵ Existuje veľa spôsobov, ako dnes osloviť ľudí s dobrou správou. Tak ako Pavol, aj my sa snažíme hľadať ľudí tam, kde sú, či už na autobusových zastávkach, na rušných uliciach, alebo na trhoviskách. Ale hlavnou metódou vydávania svedectva, ktorú používajú Jehovovi svedkovia, je stále služba z domu do domu. Prečo? Po prvé preto, že táto forma služby dáva všetkým ľuďom pravidelne dostatočnú príležitosť dozvedieť sa správu o Kráľovstve a tým sa prejavuje Božia nestrannosť. Po druhé, táto metóda umožňuje, aby bola úprimným ľuďom poskytnutá osobná pomoc podľa ich individuálnych potrieb. A po tretie, služba z domu do domu posilňuje vieru tých, ktorí sa do nej zapájajú, a pomáha im vytrvávať. Áno, horlivé vydávanie svedectva „verejne i z domu do domu“ je dnes charakteristickou črtou pravých kresťanov.

16., 17. Ako Pavol prejavil odvahu a ako dnešní kresťania napodobňujú jeho príklad?

¹⁶ Pavol efezským starším povedal, že nevie, aké nebezpečenstvá ho čakajú po návrate do Jeruzalema. No dodal: „Ale svoj život nepovažujem za dôležitý. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: dôkladne zvestovať dobrú správu o Božej nezaslúženej láskavosti.“ (Sk. 20:24) Pavol prejavil odvahu a nedovolil, aby mu akékoľvek ťažkosti – či už chabé zdravie, alebo krutý odpor – zabránili dokončiť úlohu, ktorou bol poverený.

¹⁷ Aj dnes kresťania znášajú rôzne ťažkosti. Niektorí čelia vládnemu zákazu a prenasledovaniu. Ďalší statočne bojujú s vysiľujúcou telesnou chorobou alebo emocionálnou poruchou. Kresťanskí mladí v škole zvládajú tlak rovesníkov. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti Jehovovi svedkovia zažívajú, zostávajú pevní tak ako Pavol. Sú odhodlaní „dôkladne zvestovať dobrú správu“.

18. Čo robil Pavol, aby nemal vinu za krv, a ako ho efezskí starší mohli napodobniť?

¹⁸ Potom dal Pavol efezským starším priame rady, pričom im poukázal na svoj vlastný príklad. Najprv im povedal, že ho zrejme vidia naposledy. Potom vyhlásil: „Som čistý od krvi všetkých ľudí, lebo som vám zvestoval všetko, čo je Božou vôľou, nič som nezamlčal.“ Ako ho mohli efezskí starší napodobniť a takisto nemať vinu za krv? Pavol ich nabádal: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch vymenoval za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou  svojho Syna.“ (Sk. 20:26–28) Nato ich varoval, že do stáda vniknú „draví vlci“ a budú „prekrúcať pravdu, aby za sebou odviedli učeníkov“. Čo mali starší robiť? „Bdejte,“ nabádal ich Pavol, „a pamätajte na to, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás.“ (Sk. 20:29–31)

19. Aké odpadnutie sa rozvinulo koncom prvého storočia a k čomu to viedlo v ďalších storočiach?

¹⁹ „Draví vlci“ sa objavili koncom prvého storočia. Okolo roku 98 n. l. apoštol Ján napísal: „Objavilo sa mnoho antikristov... Vyšli z nás, ale neboli takí ako my. Keby boli ako my, zostali by s nami.“ (1. Jána 2:18, 19) V treťom storočí viedlo toto odpadnutie k vytvoreniu triedy duchovenstva takzvaného kresťanstva a v štvrtom storočí cisár Konštantín túto skazenú formu kresťanstva oficiálne uznal. Tým, že náboženskí vodcovia prijali pohanské rituály a zahalili ich do pláštika „kresťanstva“, skutočne „prekrúcali pravdu“. Vplyv tohto odpadnutia dodnes vidieť v náukách a zvykoch takzvaného kresťanstva.

20., 21. Ako Pavol prejavoval obetavého ducha a ako ho môžu prejavovať kresťanskí starší dnes?

²⁰ Pavlov spôsob života ostro kontrastoval so spôsobom života tých, ktorí neskôr začali využívať stádo vo svoj prospech. Pavol pracoval, aby mal na živobytie a nebol pre zbor bremenom. To, čo robil pre spoluveriacich, nerobil pre osobný zisk. Aj efezských starších nabádal, aby boli obetaví. Povedal im: „Máte... pomáhať slabým a pritom pamätať na slová Pána Ježiša: ‚Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.‘“ (Sk. 20:35)

²¹ Aj dnes kresťanskí starší prejavujú obetavosť tak ako Pavol. Na rozdiel od duchovných takzvaného kresťanstva, ktorí svoje ovečky zdierajú, tí, ktorým bola zverená zodpovednosť, aby „pásli Boží zbor“, si svoju úlohu plnia nezištne. V kresťanskom zbore niet miesta pre pýchu a ctižiadosť – tí, ktorí „sa usilujú o vlastnú slávu“, napokon zle skončia. (Prísl. 25:27) Opovážlivosť môže viesť jedine k hanbe. (Prísl. 11:2)

22. Čím si Pavol získal srdcia efezských starších?

²² Pavol si svojou úprimnou láskou získal srdcia svojich bratov. Keď nastal čas jeho odchodu, „všetci začali veľmi plakať, objímali Pavla a s láskou ho bozkávali“. (Sk. 20:37, 38) Kresťania si nesmierne cenia a milujú tých, ktorí sa tak ako Pavol nesebecky rozdávajú v prospech stáda. Nesúhlasíš po tejto úvahe o Pavlovom nádhernom príklade s tým, že Pavol sa nevychvaľoval ani nepreháňal, keď vyhlásil: „Som čistý od krvi všetkých ľudí“? (Sk. 20:26)