1., 2. a) V akej nebezpečnej situácii sa ocitol Pavol a jeho spoločníci v Efeze? b) O čom budeme hovoriť v tejto kapitole?

 V ULICIACH Efezu sa zbieha zástup. Ľudia v tom hurhaji kričia jeden cez druhého. Rozrastajúci sa dav vyvoláva v meste nepokoj, zmocňuje sa dvoch Pavlových spoločníkov a vlečie ich so sebou. Čoraz zúrivejší dav sa hrnie do obrovského mestského amfiteátra, ktorý pojme 25 000 divákov, a široká kolonádová ulica s obchodmi sa rýchlo vyprázdňuje. Väčšina ľudí ani nevie, čo spôsobilo celý ten rozruch, ale majú pocit, že ich chrám a milovaná bohyňa Artemis sú v ohrození. A tak začínajú nepríčetne skandovať: „Veľká je efezská Artemis!“ (Sk. 19:34)

² Opäť raz vidíme, ako sa Satan snaží použiť davové násilie, aby zastavil šírenie dobrej správy o Božom Kráľovstve. Samozrejme, hrozba násilia nie je jeho jedinou taktikou. V tejto kapitole budeme hovoriť o viacerých jeho metódach, ktorými chcel zabrzdiť dielo a podkopať jednotu raných kresťanov. Čo je však ešte dôležitejšie, uvidíme, že všetky jeho taktiky zlyhali, keďže „Jehovovo slovo sa šírilo a získavalo na sile“. (Sk. 19:20) Čo pomohlo raným kresťanom zvíťaziť? To isté, čo pomáha aj nám dnes. Samozrejme, víťazstvo je Jehovovo, nie naše. Ale tak ako kresťania v prvom storočí, aj my musíme prispieť svojím dielom. S pomocou Jehovovho ducha si môžeme vypestovať vlastnosti, ktoré nám pomôžu dosiahnuť úspech v našej službe. Najprv sa zamyslime nad príkladom Apolla.

3., 4. Aký nedostatok si Akvila s Priscillou všimli u Apolla a čo urobili?

³ Kým Pavol na svojej tretej misionárskej ceste smeroval do Efezu, do tohto mesta prišiel istý Žid menom Apollo. Pochádzal zo slávnej Alexandrie v Egypte. Apollo mal niekoľko vynikajúcich vlastností. Bol  veľmi dobrým rečníkom. Okrem toho „dobre poznal Písmo“ a „duch ho podnecoval k veľkej horlivosti“. Apollo odvážne hovoril pred židovskými poslucháčmi v synagóge. (Sk. 18:24, 25)

⁴ Keď Akvila a Priscilla počuli Apolla hovoriť, nepochybne boli nadšení, pretože „správne hovoril a vyučoval o Ježišovi“. To, čo hovoril o Ježišovi, bolo presné. Ale títo kresťanskí manželia čoskoro odhalili v jeho poznaní vážnu medzeru. „Poznal iba Jánov krst.“ Títo obyčajní ľudia, výrobcovia stanov, sa nebáli Apolla osloviť, hoci vynikal rečníckymi schopnosťami a vzdelaním. Naopak, „vzali ho k sebe a presnejšie mu vysvetlili Božiu cestu“. (Sk. 18:25, 26) Ako na to tento výrečný a vzdelaný muž zareagoval? Zjavne prejavil jednu z najdôležitejších vlastností, ktoré si kresťan môže pestovať – pokoru.

5., 6. Čo pomohlo Apollovi stať sa užitočnejším v službe Jehovovi a čo sa môžeme naučiť z jeho príkladu?

⁵ Vďaka tomu, že Apollo prijal pomoc Akvilu a Priscilly, stal sa užitočnejším v službe Jehovovi. Išiel ďalej do Acháje, kde „veľmi pomohol“ veriacim. Vydal tiež dobré svedectvo tamojším Židom, ktorí trvali na tom, že Ježiš nie je predpovedaným Mesiášom. Lukáš uvádza: „Verejne a rázne vyvracal tvrdenia Židov, keď z Písma dokazoval, že Ježiš je Kristus.“ (Sk. 18:27, 28) Akým požehnaním sa stal Apollo pre zbory! V skutočnosti aj vďaka jeho službe sa „Jehovovo slovo“ ďalej šírilo. Čo sa môžeme naučiť z jeho príkladu?

⁶ Je úplne nevyhnutné, aby si kresťania rozvíjali pokoru. Každý z nás má nejaké dary – či už prirodzené schopnosti, skúsenosti, alebo poznanie, ktoré sme nadobudli. Ale naša pokora musí vystupovať do popredia viac ako tieto dary. Inak by sa naše silné stránky mohli stať našimi slabosťami. Naše srdce by sa mohlo stať živnou pôdou pre jedovatú burinu v podobe pýchy. (1. Kor. 4:7; Jak. 4:6) Ak sme skutočne pokorní, budeme sa snažiť pozerať na druhých ako na takých, ktorí nás prevyšujú. (Fil. 2:3) Nebudeme prijímať naprávanie s nevôľou ani sa brániť tomu, aby nás druhí poučovali. Určite nebudeme pyšne trvať na svojich názoroch, keď sa dozvieme, že nie sú v súlade so súčasným porozumením, ktoré je poskytnuté prostredníctvom svätého ducha. Kým zostávame pokorní, Jehova a jeho Syn nás môžu používať. (Luk. 1:51, 52)

7. Prečo sú Pavol a Apollo príkladom pokory?

⁷ Pokora nás okrem toho chráni pred súperením. Určite si vieš predstaviť, ako veľmi sa Satan snažil spôsobiť rozdelenie medzi ranými kresťanmi! Akú radosť by mal, keby sa také dve dynamické osobnosti, ako bol Apollo a apoštol Pavol, postavili proti sebe, napríklad tak, že by žiarlivo bojovali o vplyv v zboroch! A nebolo by to ani také ťažké.  Niektorí kresťania v Korinte začali hovoriť: „Ja patrím k Pavlovi!“ kým iní hovorili: „Ja k Apollovi!“ Podporovali Pavol a Apollo takéto rozdeľujúce postoje? Nie! Práve naopak, Pavol pokorne uznal, že Apollo je pre dielo veľkým prínosom, a zveril mu ďalšie úlohy. A čo sa týka Apolla, ten konal podľa Pavlových pokynov. (1. Kor. 1:10–12; 3:6, 9; Tít. 3:12, 13) Aký je to vynikajúci príklad pokornej spolupráce pre nás dnes!

8. Kadiaľ sa Pavol vrátil do Efezu a prečo?

⁸ Pavol sľúbil, že sa do Efezu vráti, a slovo dodržal. a (Sk. 18:20, 21) Všimni si však, ako tam išiel. Naposledy bol, pokiaľ vieme, v sýrskej Antiochii. Keď sa chcel dostať do Efezu, mohol prejsť do neďalekej Seleucie, nastúpiť na loď a doplaviť sa priamo do svojho cieľa. Ale on išiel vnútrozemím. Podľa jedného odhadu Pavol na svojej ceste, opísanej v Skutkoch 18:23 a 19:1, prešiel asi 1 600 kilometrov. Prečo si zvolil takú náročnú trasu? Lebo jeho cieľom bolo „posilniť všetkých učeníkov“. (Sk. 18:23) Jeho tretia misionárska cesta, tak ako aj tie dve predchádzajúce, si od neho vyžadovala veľké obete, ale jemu to stálo za to. Krajskí dozorcovia a ich manželky dnes prejavujú podobného ducha. Nie sme vďační za ich obetavú lásku?

9. Prečo bolo potrebné, aby sa jedna skupina učeníkov dala znovu pokrstiť, a čo sa od nich môžeme naučiť?

⁹ Keď Pavol prišiel do Efezu, našiel tam skupinu asi dvanástich učeníkov Jána Krstiteľa. Boli pokrstení Jánovým krstom, hoci už nebol platný. Okrem toho sa zdalo, že nevedia nič o svätom duchu. Pavol ich oboznámil s novším porozumením a oni, tak ako Apollo, prejavili pokoru a túžbu učiť sa. Keď sa dali pokrstiť v Ježišovom mene, dostali svätého ducha a niektoré zázračné dary. Je teda očividné, že držať krok s Jehovovou teokratickou organizáciou vedie k požehnaniam. (Sk. 19:1–7)

10. Prečo sa Pavol zo synagógy presunul do posluchárne jednej školy a aký príklad nám tým dal, pokiaľ ide o našu službu?

¹⁰ Čoskoro bol dosiahnutý ďalší pokrok. Pavol tri mesiace smelo zvestoval v synagóge. Hoci rôznymi argumentmi „presviedčal prítomných o Božom Kráľovstve“, niektorí sa zatvrdili a stali sa silnými odporcami. Pavol sa rozhodol nestrácať čas s tými, ktorí „sa hanlivo vyjadrovali o tej Ceste“, a zariadil, aby mohol prednášať v posluchárni jednej školy. (Sk. 19:8, 9) Tí, ktorí chceli robiť duchovné pokroky, sa museli zo synagógy presunúť do tejto posluchárne. Tak ako Pavol, aj my sa možno rozhodneme  ukončiť rozhovory s človekom, ktorý nie je ochotný počúvať alebo sa chce len hádať. Stále je ešte množstvo ľudí podobných ovciam, ktorí potrebujú počuť naše povzbudzujúce posolstvo!

11., 12. a) Aký príklad nám dal Pavol v usilovnosti a prispôsobivosti? b) Ako sa Jehovovi svedkovia snažia byť vo svojej službe usilovní a prispôsobiví?

¹¹ Pavol možno prednášal v posluchárni tej školy denne asi od jedenástej hodiny dopoludnia do štvrtej hodiny popoludní. (Sk. 19:9) Boli to pravdepodobne tie najpokojnejšie, ale zároveň najhorúcejšie hodiny dňa, keď si mnohí ľudia urobili prestávku v práci, aby sa najedli a oddýchli si. Predstav si – ak sa Pavol držal takéhoto prísneho denného rozvrhu celé dva roky, strávil vyučovaním hodne vyše 3 000 hodín! b To je ďalší dôvod, prečo sa Jehovovo slovo stále šírilo a získavalo na sile. Pavol bol usilovný a ochotný prispôsobiť sa. Prispôsobil svoj plán tak, aby mohol slúžiť v čase, ktorý vyhovoval ľuďom v jeho okolí. K čomu to viedlo? „Všetci, čo žili v provincii Ázia, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.“ (Sk. 19:10) Pavol vydal naozaj dôkladné svedectvo!

¹² Jehovovi svedkovia v dnešnej dobe prejavujú podobnú usilovnosť a prispôsobivosť. Snažíme sa osloviť ľudí, kdekoľvek a kedykoľvek je ich možné nájsť. Vydávame svedectvo na uliciach, na trhoviskách i na parkoviskách. Snažíme sa skontaktovať s ľuďmi aj telefonicky či prostredníctvom listov. A v službe z domu do domu sa usilujeme zastihnúť ľudí v čase, keď je najväčšia pravdepodobnosť, že budú doma.

13., 14. a) Čo Jehova umožnil Pavlovi vykonávať? b) Akú chybu urobili synovia Skevu a ako dnes mnohí v takzvanom kresťanstve robia podobnú chybu?

¹³ Lukáš ďalej podáva správu, že obdobie, ktoré nasledovalo, bolo naozaj pozoruhodné, lebo Jehova umožnil Pavlovi vykonávať „mimoriadne zázraky“. I šatky a zástery, ktoré nosil Pavol, boli prinášané chorým a tí boli uzdravovaní. Týmto spôsobom boli tiež vyháňaní zlí duchovia. c (Sk. 19:11, 12) Takéto výnimočné víťazstvá nad Satanom a jeho démonskými silami vzbudzovali veľkú pozornosť – i keď nie u všetkých vyvolali tú správnu reakciu.

¹⁴ „Niektorí Židia, ktorí cestovali z miesta na miesto a vyháňali démonov“, sa usilovali napodobniť Pavlove zázraky. Niekoľkí z nich sa pokúšali vyháňať démonov tak, že sa odvolávali na Ježišovo a Pavlovo meno. Lukáš uvádza ako príklad sedem synov Skevu – členov kňazskej rodiny. Démon im povedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ Muž posadnutý démonom potom na týchto šarlatánov zaútočil, vrhol sa na nich ako divé zviera a oni celí vystrašení vzali nohy na plecia a nahí a doráňaní odtiaľ zutekali. (Sk. 19:13–16) Aké jednoznačné víťazstvo „Jehovovho slova“! Kontrast medzi mocou, ktorú dostal Pavol, a bezmocnosťou týchto vyznávačov falošného náboženstva už nemohol byť jasnejší. Dnes sa milióny ľudí mylne domnievajú, že stačí, keď vzývajú Ježišovo meno alebo sa označujú za „kresťanov“. Ako však Ježiš naznačil, len tí, ktorí naozaj konajú vôľu jeho Otca, majú skutočnú nádej do budúcnosti. (Mat. 7:21–23)

15. Ako môžeme nasledovať príklad Efezanov, pokiaľ ide o špiritizmus a predmety spojené so špiritistickými praktikami?

¹⁵ Pokorenie synov Skevu viedlo k tomu, že ľudí v celom okolí sa zmocnila bázeň a mnohí sa stali veriacimi a zanechali špiritistické praktiky. Kultúra v Efeze bola presiaknutá magickým umením. Ľudia bežne vlastnili amulety a rozšírené boli aj zaklínadlá, často v písomnej  forme. Mnohí Efezania boli teraz podnietení priniesť svoje knihy o magickom umení a verejne ich spáliť, hoci na dnešné peniaze mali podľa všetkého hodnotu desiatok tisíc eur. d Lukáš píše: „Tak sa Jehovovo slovo šírilo a získavalo na sile.“ (Sk. 19:17–20) Aké veľkolepé víťazstvo pravdy nad klamom a démonizmom! Títo noví veriaci nám dali dobrý príklad. Aj my žijeme vo svete, ktorý je presiaknutý špiritizmom. Ak zistíme, že vlastníme niečo, čo má nejakú spojitosť so špiritizmom, mali by sme konať podobne ako Efezania – okamžite sa toho zbaviť! Zďaleka sa týmto odporným praktikám vyhýbajme, bez ohľadu na to, koľko by nás to azda stálo.

16., 17. a) Opíš, ako Demetrios vyvolal v Efeze nepokoje. b) Ako Efezania prejavili fanatizmus?

¹⁶ Teraz sa dostávame k Satanovej taktike, o ktorej sa dozvedáme z Lukášových slov: „V tom čase nastal pre tú Cestu veľký rozruch.“ Lukáš určite nepreháňal. e (Sk. 19:23) Zlatník menom Demetrios začal vytvárať ťažkosti. Získal si pozornosť ďalších remeselníkov tým, že im najprv pripomenul, že ich blahobyt pochádza z predaja modiel. Vzápätí naznačil, že posolstvo, ktoré Pavol zvestuje, im kazí obchody, keďže kresťania neuctievajú modly. Potom sa snažil vyburcovať v nich nacionalistické cítenie a hrdosť na to, že sú Efezania, a varoval ich, že „ľudia si prestanú vážiť“ ich bohyňu Artemis a ich svetoznámy chrám zasvätený tejto bohyni. (Sk. 19:24–27)

¹⁷ Demetrios svojou rečou dosiahol, čo chcel. Zlatníci začali kričať: „Veľká je efezská Artemis!“ a mesto sa naplnilo zmätkom, čo viedlo k vyčíňaniu sfanatizovaného davu opísanému v úvode tejto kapitoly. f Pavol, obetavý človek, chcel ísť do amfiteátra a prehovoriť k zástupu. Ale učeníci trvali na tom, aby sa nevystavoval nebezpečenstvu. Istý Alexander sa postavil pred zástup a pokúšal sa k nemu prehovoriť. Keďže bol Žid, možno im chcel vysvetliť rozdiel medzi Židmi a týmito kresťanmi. Ľudia v dave však o takéto vysvetlenie vôbec nestáli. Keď zistili, že je Žid, prekričali ho a asi dve hodiny skandovali: „Veľká je efezská Artemis!“  Aj dnes náboženský fanatizmus pôsobí rovnako. Stále dokáže ľuďom úplne zatemniť myseľ. (Sk. 19:28–34)

18., 19. a) Ako mestský tajomník upokojil dav v Efeze? b) Ako svetské autority v niektorých prípadoch ochránili Jehovov ľud a akú úlohu v tom môžeme zohrať my?

¹⁸ Napokon mestský tajomník zástup upokojil. Tento úradník, schopný človek so zdravým úsudkom, uistil zástup, že ich chrámu a bohyni zo strany týchto kresťanov nič nehrozí, že Pavol a jeho spoločníci sa nedopustili žiadneho zločinu proti Artemidinmu chrámu a že na riešenie takýchto prípadov existuje náležitý postup. Asi najviac ich presvedčil argument, že týmto protizákonným a búrlivým zhromaždením riskujú hnev Ríma. S tým toto zhromaždenie rozpustil. Rovnako rýchlo, ako hnev zástupu vzbĺkol, sa teraz, po tomto rozumnom príhovore, utíšil. (Sk. 19:35–41)

¹⁹ Nebolo to prvý ani posledný raz, čo nejaký pokojný a rozumný človek v pozícii svetskej autority urobil niečo v záujme ochrany Ježišových nasledovníkov. Apoštol Ján dostal prorocké videnie, že počas týchto posledných dní stabilnejšie prvky tohto sveta, znázornené zemou, pohltia doslova záplavu satanského prenasledovania namiereného proti Ježišovým nasledovníkom. (Zjav. 12:15, 16) A je to naozaj tak. V mnohých prípadoch nezaujatí sudcovia ochránili právo Jehovových svedkov stretávať sa s cieľom uctievať Boha i právo oznamovať druhým dobrú správu. Samozrejme, pri dosahovaní takýchto víťazstiev môže zohrať určitú úlohu aj naše správanie. Pavol si svojím správaním zjavne získal sympatie a úctu niektorých vládnych úradníkov v Efeze, takže im záležalo na tom, aby sa mu nič nestalo. (Sk. 19:31) Kiež aj my svojou poctivosťou a úctivým správaním zanecháme dobrý dojem v ľuďoch, s ktorými sa stretneme. Nikdy nevieme, aké ďalekosiahle účinky môže mať naše správanie.

20. a) Aký pocit v tebe vyvoláva úvaha o tom, ako sa Jehovovo slovo šírilo v prvom storočí, a o tom, ako sa šíri dnes? b) Akým konaním môžeš prispieť k Jehovovým víťazstvám v našich dňoch?

²⁰ Nie je vzrušujúce uvažovať o tom, ako sa v prvom storočí Jehovovo slovo „šírilo a získavalo na sile“? Rovnako vzrušujúce je pozorovať, ako Jehova pomáha dosahovať podobné víťazstvá v našich dňoch. Chcel by si mať tú česť zohrávať úlohu, hoci aj malú, pri dosahovaní takýchto víťazstiev? Potom si vezmi poučenie z príkladov, o ktorých sme uvažovali. Zostaň pokorný, drž krok s Jehovovou organizáciou, buď usilovný, zavrhuj špiritizmus a zo všetkých síl sa snaž vydávať dobré svedectvo svojou poctivosťou a úctivým správaním.