1. Na čo sa spoliehal Pavol a jeho spoločníci a prečo?

 VEĽKÁ obchodná loď s figúrou „Diových synov“ na prove smeruje zo stredomorského ostrova Malta do Itálie. Je asi rok 59 n. l. Na palube tejto lode, ktorá pravdepodobne vezie náklad obilia, je aj apoštol Pavol – väzeň sprevádzaný vojenskou eskortou – a jeho spolukresťania Lukáš a Aristarchos. (Sk. 27:2) Na rozdiel od posádky títo šíritelia evanjelia sa nespoliehajú na to, že ich ochránia synovia gréckeho boha Dia – dvojčatá Castor a Pollux. (Sk. 28:11) Pavol a jeho spoločníci slúžia Jehovovi, ktorý Pavla uistil, že bude svedčiť o pravde v Ríme a že bude stáť pred cisárom. (Sk. 23:11; 27:24)

2., 3. Kadiaľ sa plavila loď, na ktorej bol Pavol, a čiu podporu mal Pavol už od začiatku?

² Po trojdňovej zastávke v Syrakúzach, prekrásnom sicílskom meste, ktoré konkurovalo Aténam a Rímu, pláva loď do Régia, ktoré leží na špici italskej „čižmy“. Potom s južným vetrom v plachtách v optimálnom čase prekonáva 175 námorných míľ (približne 320 kilometrov) a už na druhý deň vchádza do italského prístavu Puteoly (neďaleko novodobého Neapola). (Sk. 28:12, 13)

³ To je záverečný úsek Pavlovej cesty do Ríma, kde predstúpi pred cisára Nera. „Boh všetkej útechy“ stál pri Pavlovi od začiatku až do konca tejto cesty. (2. Kor. 1:3) Ako uvidíme ďalej, ani potom ho neprestal podporovať a ani Pavol nestratil svoju horlivosť misionára.

4., 5. a) Z akej pohostinnosti sa tešil Pavol a jeho spoločníci v Puteolách a možno prečo bola Pavlovi daná taká voľnosť? b) Aký úžitok môže kresťanom priniesť ich dobré správanie, dokonca aj keď sú vo väzení?

⁴ V Puteolách Pavol a jeho spoločníci „našli bratov, ktorí [ich] prosili, aby... u nich zostali sedem dní“. (Sk. 28:14) Aký nádherný príklad kresťanskej pohostinnosti! Týmto bratom sa ich pohostinnosť nepochybne mnohonásobne vrátila v podobe duchovného povzbudenia, ktorého sa im dostalo od Pavla a jeho spoločníkov. Ale ako to, že eskortovanému väzňovi bola daná taká voľnosť? Možno to bolo preto, že tento apoštol si získal úplnú dôveru svojej rímskej stráže.

 ⁵ Podobne aj v dnešnej dobe Jehovovi služobníci vo väzniciach a koncentračných táboroch často získali určitú voľnosť a mimoriadne výhody vďaka svojmu kresťanskému správaniu. Napríklad v Rumunsku začal jeden muž, ktorý si odpykával 75-ročný trest za lúpež, študovať Božie Slovo a úplne zmenil svoju osobnosť. Viedlo to k tomu, že väzenskí dozorcovia ho poverili, aby chodil do mesta nakupovať veci pre väznicu, a to úplne sám! Naše dobré správanie však, samozrejme, v prvom rade oslavuje Jehovu. (1. Petra 2:12)

6., 7. Akým mimoriadnym spôsobom prejavili bratia z Ríma Pavlovi a jeho spoločníkom lásku?

⁶ Z Puteol išiel Pavol so svojimi spoločníkmi pravdepodobne pešo asi 50 kilometrov do mesta Capua na Appiovej ceste, ktorá viedla do Ríma. Táto známa cesta, vydláždená plochými lávovými blokmi, ponúkala úchvatné pohľady na italský vidiek a na určitých úsekoch aj na Stredozemné more. Viedla tiež cez Pontinské močiare, močaristú oblasť vyše 60 kilometrov od Ríma. Tam sa nachádzalo Appiovo trhovisko. Lukáš píše, že keď o nich počuli bratia v Ríme, niektorí prišli až k tomuto trhovisku, kým ostatní čakali pri Troch krčmách, čo bolo miesto vyše 50 kilometrov od Ríma, kde si pocestní mohli odpočinúť. Aký mimoriadny prejav lásky! (Sk. 28:15)

⁷ Appiovo trhovisko neponúkalo pocestným, ktorí boli zmorení namáhavou cestou, práve veľké pohodlie. Rímsky básnik a satirik Horácius opisuje toto trhovisko ako miesto, „čo lodníkmi hmýri sa, zdieračmi krčmármi taktiež“. Spomína tiež „akosť vody hnusnej“ a dokonca tam odmieta večerať. Napriek všetkému tomuto nepohodliu však skupina bratov z Ríma s radosťou čakala na Pavla a jeho spoločníkov, aby ich mohli odprevadiť na poslednom úseku ich cesty do Ríma.

8. Prečo Pavol ďakoval Bohu, len čo zbadal svojich bratov?

 ⁸ „Len čo... Pavol zbadal“ svojich bratov, píše sa v správe, „ďakoval Bohu a nadobudol odvahu“. (Sk. 28:15) Áno, už len pohľad na týchto milovaných bratov Pavla posilnil a utešil. Niektorých z nich možno poznal osobne. Prečo Pavol ďakoval Bohu? Vedel, že nesebecká láska patrí k ovociu ducha. (Gal. 5:22) Aj dnes svätý duch podnecuje kresťanov, aby sa namáhali v prospech svojich bratov a utešovali tých, ktorí to potrebujú. (1. Tes. 5:11, 14)

9. Ako môžeme napodobňovať postoj bratov, ktorí vyšli Pavlovi v ústrety?

⁹ Svätý duch napríklad podnecuje ochotných bratov a sestry, aby prejavovali pohostinnosť krajským dozorcom, misionárom a ďalším služobníkom celým časom, z ktorých mnohí priniesli veľké obete, aby mohli viac slúžiť Jehovovi. Polož si otázky: Nemohol by som ešte nejako viac podporiť návštevu krajského dozorcu, možno tak, že jemu a jeho manželke, ak je ženatý, prejavím pohostinnosť a štedrosť? Nemohol by som si zariadiť veci tak, aby som s nimi mohol spolupracovať v službe? Ak to urobíš, môžeš zožať bohaté požehnania. Predstav si napríklad, akú radosť mali bratia z Ríma, keď počúvali Pavla a jeho spoločníkov, ako rozprávajú niektoré zo svojich mnohých povzbudzujúcich skúseností! (Sk. 15:3, 4)

10. Aké podmienky mal Pavol v Ríme a čo urobil krátko po tom, čo tam prišiel?

¹⁰ Keď skupina cestovateľov napokon dorazila do Ríma, „dostal Pavol povolenie bývať sám. Bol s ním len vojak, ktorý ho strážil.“ (Sk. 28:16) Keď bol niekto v domácom väzení, obyčajne bol reťazou pripútaný k vojakovi, ktorý ho strážil, pre prípad, že by chcel ujsť. Pavol bol však hlásateľom Kráľovstva a takáto reťaz mu predsa nemohla zabrániť vo zvestovaní. Dožičil si len tri dni na to, aby sa zotavil z dlhej cesty, a hneď potom si k sebe pozval popredných Židov z Ríma, aby sa im predstavil a vydal im svedectvo.

11., 12. Ako sa Pavol snažil odbúrať akékoľvek predsudky, ktoré možno mali Židia v Ríme?

¹¹ „Bratia,“ povedal Pavol, „neurobil som nič proti ľudu ani proti zvykom našich predkov, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. Tí ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo nenašli nič, za čo by som si zaslúžil smrť. Ale Židia sa postavili proti tomu, a tak som bol nútený odvolať sa na cisára, no nie preto, že by som chcel z niečoho obžalovať svoj národ.“ (Sk. 28:17–19)

¹² Tým, že Pavol svojich židovských poslucháčov oslovil „bratia“, snažil sa položiť spoločný základ a odbúrať akékoľvek predsudky, ktoré  možno mali. (1. Kor. 9:20) Vysvetlil im tiež, že tu nie je preto, aby obžaloval svoj národ, ale preto, že sa odvolal na cisára. To, že sa Pavol odvolal na cisára, však bolo pre miestnu židovskú komunitu novinkou. (Sk. 28:21) Ako je možné, že Židia z Judey ich o tom neinformovali? Jedna kniha uvádza: „Loď, ktorou prišiel Pavol, bola určite medzi prvými loďami, ktoré po skončení zimy priplávali do Itálie, a zástupcovia židovských vodcov v Jeruzaleme tam ešte nemohli doraziť a rovnako ani list so správou o tomto prípade.“

13., 14. Ako Pavol nadhodil tému Kráľovstva a ako môžeme napodobňovať jeho príklad?

¹³ Potom Pavol nadhodil tému Kráľovstva, a to spôsobom, o ktorom si bol istý, že ním u svojich židovských hostí vzbudí záujem. Povedal: „Preto som vás chcel vidieť a porozprávať sa s vami. Veď touto reťazou som spútaný pre rovnakú nádej, akú prechováva Izrael.“ (Sk. 28:20) Táto nádej, samozrejme, úzko súvisela s Mesiášom a jeho Kráľovstvom, ako to hlásal kresťanský zbor. „Radi by sme si vypočuli tvoje názory,“ reagovali na to židovskí starší, „lebo vieme, že všade sa hovorí proti tejto sekte.“ (Sk. 28:22)

¹⁴ Keď sa nám naskytne príležitosť hovoriť s niekým o dobrej správe, môžeme napodobniť Pavla a zvoliť také slová a otázky, ktorými vzbudíme záujem nášho poslucháča a privedieme ho k premýšľaniu. Vynikajúce návrhy môžeme nájsť napríklad v publikáciách Rozhovory  z Písma, Maj úžitok z teokratickej školy kazateľskej služby a Zlepšuj sa v čítaní a vyučovaní. Využívaš tieto pomôcky na štúdium Biblie dobre?

15. Aké štyri veci stoja za povšimnutie na Pavlovom spôsobe vydania svedectva?

¹⁵ V dohodnutý deň prišlo do Pavlovho príbytku mnoho miestnych Židov. Pavol im vysvetlil veci tak, že „od rána do večera sa s nimi rozprával, vydával im dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi dôkazmi z Mojžišovho Zákona i z Prorokov“. (Sk. 28:23) Na jeho spôsobe vydania svedectva stoja za povšimnutie zvlášť štyri veci. Po prvé, upriamoval pozornosť na Božie Kráľovstvo. Po druhé, snažil sa pôsobiť na svojich poslucháčov tak, že ich presviedčal. Po tretie, argumentoval na základe Písma. A po štvrté, prejavoval obetavého ducha, lebo im vydával svedectvo „od rána do večera“. Aký nádherný príklad je to pre nás! K čomu viedlo toto dôkladné vydanie svedectva? „Niektorí jeho slovám verili“, zatiaľ čo iní nie. Medzi poslucháčmi vznikol rozkol a „jeden po druhom odchádzali,“ píše Lukáš. (Sk. 28:24, 25a)

16. – 18. Prečo Pavla neprekvapila negatívna reakcia Židov v Ríme a ako by sme to mali brať, keď ľudia odmietajú naše posolstvo?

¹⁶ Takáto reakcia Pavla ani trochu neprekvapila, lebo bola v súlade s biblickým proroctvom a okrem toho s podobnou reakciou na posolstvo sa už stretol. (Sk. 13:42–47; 18:5, 6; 19:8, 9) A tak svojim návštevníkom, ktorí reagovali odmietavo a odchádzali, povedal: „Svätý duch dobre hovoril vašim predkom prostredníctvom proroka Izaiáša: ‚Choď k tomuto ľudu a povedz: „Budete počúvať, ale neporozumiete, budete pozerať, ale neuvidíte. Lebo srdce tohto ľudu prestalo byť vnímavé.“‘“ (Sk. 28:25b–27) Vyjadrenie, že srdce „prestalo byť vnímavé“, v pôvodnom jazyku doslovne znamená, že „zhrublo“ alebo „stučnelo“, a tak doň správa o Kráľovstve nemohla preniknúť. Aký žalostný stav!

¹⁷ Na záver apoštol Pavol povedal, že na rozdiel od týchto židovských poslucháčov iné národy „ju budú počúvať“. (Sk. 28:28; Žalm 67:2; Iz. 11:10) A právom to mohol povedať, lebo osobne videl, že mnoho ľudí z iných národov zareagovalo na správu o Kráľovstve priaznivo! (Sk. 13:48; 14:27)

¹⁸ Vezmime si z Pavla príklad, a keď ľudia odmietajú dobrú správu, neberme to osobne. Veď vieme, že len pomerne málo ľudí nájde cestu, ktorá vedie do života. (Mat. 7:13, 14) A keď sa ľudia so správnym sklonom srdca postavia na stranu pravého uctievania, tešme sa a privítajme ich s otvoreným náručím. (Luk. 15:7)

19. Ako Pavol plne využíval svoje okolnosti?

¹⁹ Lukáš končí svoje rozprávanie v pozitívnom a príjemnom duchu: „Pavol zostal celé dva roky vo svojom prenajatom dome a láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. Zvestoval im Božie Kráľovstvo a vyučoval ich o Pánovi Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážok.“ (Sk. 28:30, 31) Aký nádherný príklad nám dal Pavol svojou vierou, horlivosťou a láskavosťou, s akou vítal každého, kto za ním prišiel!

20., 21. Napríklad kto mal úžitok z Pavlovej služby v Ríme?

²⁰ Jedným z tých, ktorých Pavol láskavo prijal vo svojom príbytku, bol Onezimus, otrok z Kolos, ktorý ušiel svojmu pánovi. Pavol pomohol Onezimovi stať sa kresťanom a Onezimus sa zas Pavlovi stal „verným a milovaným bratom“. Pavol o ňom dokonca hovorí ako o svojom dieťati, ktorému sa stal otcom. (Kol. 4:9; Filem. 10–12) Onezimus musel byť pre Pavla naozaj veľkým povzbudením! a

²¹ Z Pavlovho vynikajúceho príkladu mali úžitok aj iní. Filipanom Pavol napísal: „Moja situácia prispieva k šíreniu dobrej správy. O tom, že som vo väzení pre vieru v Krista, sa dozvedela celá prétoriánska stráž a všetci ostatní. Väčšina bratov, ktorí slúžia Pánovi, je vďaka mojim putám smelšia a ešte odvážnejšie a bez strachu zvestujú Božie slovo.“ (Fil. 1:12–14)

22. Ako Pavol využil čas uväznenia v Ríme?

²² Pavol využil svoje uväznenie v Ríme na to, aby napísal dôležité listy, ktoré sú dnes súčasťou Kresťanských gréckych písiem. b Tieto listy boli užitočné pre kresťanov v prvom storočí, ktorým boli adresované. Z Pavlových listov máme úžitok aj my, lebo rady, ktoré obsahujú, sú dnes rovnako užitočné, ako v čase, keď ich napísal. (2. Tim. 3:16, 17)

23., 24. Ako mnohí novodobí kresťania podobne ako Pavol prejavili pozitívny postoj napriek tomu, že boli nespravodlivo uväznení?

²³ Kým bol Pavol prepustený, o čom sa už kniha Skutky nezmieňuje, strávil vo väzení asi štyri roky – dva v Cézarei a dva v Ríme. c (Sk. 23:35; 24:27) Počas celého toho obdobia si však zachovával pozitívny postoj a v službe Bohu robil všetko, čo mohol. Podobne si zachovali radosť a ďalej zvestovali aj mnohí Jehovovi služobníci v súčasnosti, hoci boli  nespravodlivo uväznení pre svoju vieru. Zamysli sa nad príkladom Adolfa, ktorý bol uväznený pre svoju kresťanskú neutralitu v Španielsku. „Privádzaš nás do úžasu,“ povedal mu jeden dôstojník. „Nedali sme ti dýchať a čím viac sme ti strpčovali život, tým viac si sa usmieval a hovoril s nami láskavo.“

²⁴ Po čase si Adolfo získal takú dôveru, že dvere jeho cely nechávali otvorené. Vojaci za ním chodili so svojimi otázkami o Biblii. Jeden z jeho strážcov si dokonca chodieval do jeho cely čítať Bibliu a Adolfo zatiaľ dával pozor. Väzeň teda „strážil“ svojho strážcu! Kiež nás vynikajúci príklad takýchto verných svedkov podnieti, aby sme „ešte odvážnejšie a bez strachu zvestovali Božie slovo“, a to aj za náročných okolností.

25., 26. Splnenie akého úžasného proroctva zažil Pavol už necelých 30 rokov po jeho vyslovení a akú obdobu vidíme v našich dňoch?

²⁵ Apoštol Krista v domácom väzení zvestuje Božie Kráľovstvo každému, kto za ním príde – to je povzbudzujúci záver dynamickej knihy Skutky! V prvej kapitole sme čítali o poverení, ktoré dal Ježiš svojim nasledovníkom, keď povedal: „Keď na vás príde svätý duch, dostanete moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8) Teraz, ani nie po tridsiatich rokoch, sa správa o Kráľovstve „zvestovala všade pod nebom“. d (Kol. 1:23) Aké úžasné svedectvo o sile Božieho ducha! (Zech. 4:6)

²⁶ Dnes ten istý duch posilňuje zostávajúcich z Kristových bratov, ako aj ich spoločníkov, „iné ovce“, aby naďalej vydávali dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve v 240 krajinách! (Ján 10:16; Sk. 28:23) Zapájaš sa do tohto diela, ako len môžeš?