1. Aká je podobnosť medzi ranými kresťanmi a Jehovovými svedkami dnes?

 HORLIVO vydávali svedectvo. Srdce ich podnecovalo, aby prijímali pomoc a vedenie svätého ducha. Neumlčalo ich ani prenasledovanie. A Boh im bohato žehnal. To všetko platilo o raných kresťanoch a rovnako to platí aj o Jehovových svedkoch dnes.

2., 3. Čím je kniha Skutky pozoruhodná?

² Určite ťa správa v biblickej knihe Skutky apoštolov povzbudila! Veď je plná vzrušujúcich udalostí, ktoré posilňujú našu vieru. Je výnimočná, lebo je to jediný záznam o dejinách raného kresťanstva napísaný pod vedením Božieho ducha.

³ Kniha Skutky menovite spomína 95 ľudí z 32 krajín, 54 miest a 9 ostrovov. Je to vzrušujúci príbeh o ľuďoch – o bežných ľuďoch, o pyšných stúpencoch falošného náboženstva, o namyslených politikoch, o fanatických prenasledovateľoch. Ale predovšetkým je to príbeh o tvojich bratoch a sestrách, ktorí žili v prvom storočí a okrem toho, že zápasili s bežnými životnými ťažkosťami, horlivo zvestovali dobrú správu.

4. Aké zvláštne puto nás spája s takými ľuďmi, ako bol apoštol Pavol, Tabita a ďalší verní svedkovia prvého storočia?

⁴ Od času, keď žili horliví apoštoli Peter a Pavol, milovaný lekár Lukáš, šľachetný Barnabáš, odvážny Štefan, dobrosrdečná Tabita, pohostinná Lýdia a mnohí ďalší verní svedkovia, nás dnes delí už takmer dvetisíc rokov. Spája nás však s nimi zvláštne puto. Aké? Máme rovnaké poverenie ako oni – robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20) Aké je to pre nás požehnanie, že sa do tohto diela môžeme zapájať!

5. Kde si začali Ježišovi raní nasledovníci spĺňať svoje poverenie?

⁵ Zamysli sa nad poverením, ktoré dal Ježiš svojim nasledovníkom. Povedal: „Keď na vás príde svätý duch, dostanete moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8) Najprv svätý duch posilnil učeníkov, aby boli svedkami „v Jeruzaleme“. (Sk. 1:1–8:3) Potom boli pod vedením svätého ducha svedkami „v celej Judei a Samárii“. (Sk. 8:4–13:3) A neskôr  začali šíriť dobrú správu „až v najvzdialenejších končinách zeme“. (Sk. 13:4–28:31)

6., 7. Akú výhodu máme oproti našim spoluveriacim z prvého storočia v našej službe?

⁶ Tvoji bratia a sestry v prvom storočí nemali celú Bibliu, ktorú by mohli používať pri vydávaní svedectva. Matúšovo evanjelium bolo k dispozícii najskôr v roku 41 n. l. Pred dokončením knihy Skutky, čo bolo okolo roku 61 n. l., boli napísané aj niektoré z Pavlových listov. Ale raní kresťania nemali ani osobné výtlačky úplného Svätého písma, ani rôzne publikácie, ktoré by mohli nechať ľuďom, ktorí prejavili záujem o dobrú správu. Židovskí kresťania predtým než sa stali Ježišovými učeníkmi, počúvali čítanie Hebrejských písiem v synagóge. (2. Kor. 3:14–16) Ale aj oni museli Písmo usilovne študovať, pretože zrejme museli vedieť citovať texty spamäti.

⁷ Dnes má takmer každý z nás osobný výtlačok Biblie a množstvo biblickej literatúry. Robíme učeníkov tak, že oznamujeme dobrú správu v 240 krajinách a v mnohých jazykoch.

8., 9. a) Čo svätý duch umožnil Ježišovým učeníkom? b) Čo robí verný otrok s pomocou Božieho ducha?

⁸ Keď Ježiš poveroval svojich učeníkov, aby boli svedkami, povedal im: „Keď na vás príde svätý duch, dostanete moc.“ Pod vedením Božieho ducha, čiže Božej činnej sily, mali Ježišovi nasledovníci napokon slúžiť ako svedkovia po celej zemi. Pomocou svätého ducha Peter a Pavol uzdravovali chorých, vyháňali démonov a dokonca kriesili mŕtvych! Ale moc, ktorú apoštoli a ďalší učeníci dostali prostredníctvom Božieho ducha, mala dôležitejší účel – umožňovala im odovzdávať druhým presné poznanie, ktoré znamená večný život. (Ján 17:3)

⁹ Na Letnice 33 n. l. hovorili Ježišovi učeníci „rôznymi jazykmi, každý takým, akým ho obdaril duch“. Tak vydávali svedectvo o „veľkých Božích skutkoch“. (Sk. 2:1–4, 11) My dnes nemáme zázračný dar hovorenia jazykmi. S pomocou Božieho ducha však verný otrok vydáva biblickú literatúru v mnohých jazykoch. Napríklad každý mesiac sa vytlačia milióny výtlačkov Strážnej veže a Prebuďte sa! a naša stránka jw.org ponúka biblické publikácie a videá vo viac ako 1 000 jazykoch. Tak môžeme vydávať svedectvo o „veľkých Božích skutkoch“ ľuďom zo všetkých národov, kmeňov a jazykov. (Zjav. 7:9)

10. Čo sa od roku 1989 dosiahlo, pokiaľ ide o preklad Biblie?

¹⁰ Od roku 1989 kladie verný otrok dôraz na to, aby bol v čo najväčšom počte jazykov dostupný Preklad nového sveta. Táto Biblia už bola preložená do vyše 200 jazykov a vytlačili sa jej už desiatky miliónov – a na  ďalších sa pracuje! Len vďaka Bohu a jeho duchu môže byť toto úsilie úspešné.

11. Čo sa dosiahlo, pokiaľ ide o preklad publikácií Jehovových svedkov?

¹¹ Na prekladaní sa zúčastňujú tisíce kresťanských dobrovoľníkov vo vyše 150 krajinách. Nič z toho by nás nemalo prekvapovať, lebo žiadna iná organizácia na zemi nie je vedená svätým duchom, aby na celom svete vydávala dôkladné svedectvo o Bohu Jehovovi, jeho mesiášskom Kráľovi a zriadenom nebeskom Kráľovstve! (Sk. 28:23)

12. Vďaka čomu mohli Pavol a ďalší kresťania konať dielo vydávania svedectva?

¹² Keď Pavol vydával svedectvo Židom i Nežidom v pisídskej Antiochii, tí, „ktorí mali správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu, uverili“. (Sk. 13:48) A keď Lukáš uzatvára knihu Skutky, píše, že Pavol „zvestoval... Božie Kráľovstvo... so všetkou odvahou a bez prekážok“. (Sk. 28:31) Kde teraz Pavol vydával svedectvo? Priamo v Ríme, hlavnom meste svetovej mocnosti! Všetko, čo Ježišovi raní nasledovníci konali v diele vydávania svedectva, či už formou prejavov pred väčšou skupinou, alebo iným spôsobom, konali vďaka pomoci a vedeniu svätého ducha.

13. Prečo by sme sa mali modliť, keď zažívame prenasledovanie?

¹³ Keď boli Ježišovi raní učeníci prenasledovaní, úpenlivo prosili Jehovu o smelosť. K čomu to viedlo? Boli naplnení svätým duchom a posilnení, aby odvážne hovorili Božie slovo. (Sk. 4:18–31) Aj my sa modlíme o múdrosť a silu, aby sme aj napriek prenasledovaniu dokázali ďalej vydávať svedectvo. (Jak. 1:2–8) Vďaka tomu, že nám Boh žehná a pomáha nám svojím duchom, v službe pre Kráľovstvo vytrvávame. Dielo vydávania svedectva nezastaví nič, ani intenzívny odpor, ani kruté prenasledovanie. Keď sme prenasledovaní, rozhodne by sme sa mali modliť o svätého ducha a tiež o múdrosť a odvahu potrebnú na to, aby sme oznamovali dobrú správu. (Luk. 11:13)

14., 15. a) K čomu viedlo prenasledovanie, ktoré nastalo kvôli Štefanovi? b) Ako v našej dobe mnohí ľudia na Sibíri spoznali pravdu?

¹⁴ Kým Štefana stihla smrť z rúk jeho nepriateľov, tento muž viery vydal svedectvo, na ktoré bola potrebná skutočná smelosť. (Sk. 6:5; 7:54–60) Nato vypuklo „veľké prenasledovanie“ a všetci učeníci okrem apoštolov sa rozpŕchli po celej Judei a Samárii. Ale dielo vydávania svedectva to nezastavilo. Filip išiel zvestovať o Kristovi do Samárie a jeho úsilie prinieslo vynikajúce výsledky. (Sk. 8:1–8, 14, 15, 25) Okrem toho čítame: „Tí, čo sa rozpŕchli pre prenasledovanie, ktoré nastalo po Štefanovej smrti, prešli Feníciou, Cyprom a Antiochiou, ale dobrú správu zvestovali iba Židom. Niektorí z nich však boli z Cypru a Kyrény, a keď prišli do Antiochie, zvestovali dobrú správu o Pánovi Ježišovi ľuďom hovoriacim  po grécky.“ (Sk. 11:19, 20) Teda prenasledovanie v tom čase viedlo k tomu, že posolstvo o Kráľovstve sa dostalo do ďalších oblastí.

¹⁵ Niečo podobné sa stalo v našej dobe v bývalom Sovietskom zväze. Najmä v 50. rokoch 20. storočia boli tisícky Jehovových svedkov poslané do vyhnanstva na Sibír. Keďže boli rozptýlení na rôzne miesta, dobrá správa sa v tejto obrovskej krajine šírila ďalej. Toľko svedkov by si nikdy nemohlo zaplatiť takú dlhú cestu – možno až 10 000 kilometrov –, aby ohlasovali dobrú správu na vzdialených miestach! Postarala sa o to vláda, ktorá ich poslala až na druhý koniec krajiny. Ako hovorí jeden brat, „nakoniec to bola samotná vláda, ktorá umožnila tisícom úprimných ľudí na Sibíri spoznať pravdu“.

16., 17. Ako kniha Skutky dokazuje, že Jehova žehnal dielo vydávania svedectva?

¹⁶ Raní kresťania mali nepochybne Jehovovo požehnanie. Pavol a ďalší sadili a polievali, „ale Boh dával vzrast“. (1. Kor. 3:5, 6) Dôkazom tohto vzrastu, ktorý nastal vďaka Jehovovmu požehnaniu, sú správy v knihe Skutky. Napríklad čítame, že „Božie slovo sa ďalej šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol“. (Sk. 6:7) Ako dielo vydávania svedectva napredovalo, „pre zbory v celej Judei, Galilei a Samárii nastalo pokojné obdobie a zbory silneli. A keďže učeníci žili v bázni pred Jehovom a dostávali silu prostredníctvom svätého ducha, stále ich pribúdalo.“ (Sk. 9:31)

¹⁷ V sýrskej Antiochii odvážni svedkovia zvestovali o pravde tak Židom, ako aj ľuďom hovoriacim po grécky. Správa uvádza: „Jehovova ruka bola s nimi a mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.“ (Sk. 11:21) O ďalšom pokroku v tomto meste čítame: „Medzitým sa Jehovovo slovo šírilo a mnohí ľudia uverili.“ (Sk. 12:24) A keď sa dielo vydávania svedectva, ktoré konal Pavol a ďalší, medzi Nežidmi naplno rozbehlo, „Jehovovo slovo sa šírilo a získavalo na sile“. (Sk. 19:20)

18., 19. a) Z čoho vieme, že „Jehovova ruka“ je s nami? b) Uveď príklad toho, že Jehova podporuje svoj ľud.

¹⁸ „Jehovova ruka“ je nepochybne aj s nami. Práve preto sa toľko ľudí stáva veriacimi a na znak svojej oddanosti Bohu sa dáva pokrstiť. Okrem toho len vďaka Božej pomoci a jeho požehnaniu dokážeme znášať tvrdý odpor – niekedy dokonca intenzívne prenasledovanie – a úspešne si plniť svoje poverenie zvestovať, tak ako si ho plnil Pavol a ďalší raní kresťania. (Sk. 14:19–21) Jehova je vždy tu, aby nám pomohol. Jeho „večné ramená“ sú nám spoľahlivou oporou vo všetkých našich skúškach. (5. Mojž. 33:27) Pamätajme tiež, že kvôli svojmu veľkému menu Jehova svoj ľud nikdy neopustí. (1. Sam. 12:22; Žalm 94:14)

¹⁹ Vezmime si jeden príklad: Keďže brat Harald Abt vytrvalo vydával  svedectvo, nacisti ho cez druhú svetovú vojnu poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen. V máji 1942 vtrhlo gestapo do bytu, kde bývala jeho manželka Elsa. Vzali jej ich malú dcérku a ju zatkli. Sestra Abtová vystriedala viaceré koncentračné tábory. Rozpráva: „Roky strávené v nemeckých koncentračných táboroch mi poskytli vynikajúce poučenie o tom, ako môže Jehovov duch posilniť človeka, ktorý je v mimoriadnej skúške. Pred svojím uväznením som čítala list jednej sestry, ktorá písala, že v ťažkej skúške Jehovov duch spôsobí, že ťa obklopí pokoj. Myslela som si, že tá sestra azda trochu preháňa. Ale keď som sama zažila také skúšky, pochopila som, že to bola pravda. Skutočne sa to tak deje. Pokiaľ ste to nezažili, ťažko si to môžete predstaviť. Ale mne sa to naozaj stalo.“

20. Čo robil Pavol, keď bol v domácom väzení, a prečo to môže byť pre niektorých našich bratov a sestry povzbudením?

²⁰ Kniha Skutky sa končí správou o tom, ako Pavol horlivo „zvestoval... Božie Kráľovstvo“. (Sk. 28:31) Keďže bol v domácom väzení, nemohol v Ríme vydávať svedectvo z domu do domu. Vytrvalo však zvestoval každému, kto za ním prišiel. Ani dnes niektorí naši milovaní bratia a sestry nemôžu vychádzať z domu – možno sú pripútaní na lôžko alebo sú pre pokročilý vek alebo zdravotný stav v domove sociálnych služieb. Ich láska k Bohu a túžba vydávať druhým svedectvo je však stále rovnako silná. V modlitbách za nich môžeme nášho nebeského Otca prosiť, aby im pomohol stretnúť sa s ľuďmi, ktorí túžia dozvedieť sa o ňom a o jeho nádhernom zámere.

21. Prečo by sme mali vydávať svedectvo s pocitom naliehavosti?

²¹ Väčšina z nás sa môže zapájať do služby z domu do domu, ako aj do ďalších foriem robenia učeníkov. Preto rob všetko, čo môžeš, aby si si plnil úlohu, ktorú máš ako hlásateľ Kráľovstva, aby bolo svedectvo vydávané „až v najvzdialenejších končinách zeme“. Toto dielo by sme mali konať s pocitom naliehavosti, lebo znamenie Kristovej prítomnosti je jasne viditeľné. (Mat. 24:3–14) Nesmieme strácať čas. Práve teraz je „mnoho práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58)

22. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť, kým čakáme na Jehovov deň?

²² Kým očakávame „Jehovov veľký deň, ktorý naháňa strach“, buďme odhodlaní ďalej sa verne držať nášho poverenia a smelo vydávať svedectvo. (Joel 2:31) Určite sa nájde ešte veľa ľudí podobných Berojčanom, ktorí „Božie slovo prijímali s veľkým nadšením“. (Sk. 17:10, 11) Vydávajme preto svedectvo, až kým nebudeme takpovediac počuť slová: „Výborne, dobrý a verný otrok!“ (Mat. 25:23) Ak sa dnes horlivo zapájame do diela robenia učeníkov a zostávame Jehovovi verní, istotne sa budeme po celú večnosť radovať z toho, že sme mali tú česť vydávať dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve!