1. Čo musíme robiť, keď chceme, aby bol Jehova s naším uctievaním spokojný, a prečo?

 JEŽIŠ povedal: „Praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec hľadá tých, ktorí ho budú takto uctievať.“ (Ján 4:23; 6:44) Každý z nás musí „skúmať, čo sa páči Pánovi“. (Efezanom 5:10) Zistiť to nie je vždy ľahké. Satan sa nás snaží oklamať, aby sme urobili niečo, čo by nahnevalo Jehovu. (Zjavenie 12:9)

2. Čo sa učíme z udalostí pri vrchu Sinaj?

² Ako nás Satan chce oklamať? Napríklad tak, že stiera hranice medzi dobrým a zlým. Zamysli sa nad tým, čo sa stalo Izraelitom, keď táborili pri vrchu Sinaj. Mojžiš vyšiel na vrch a ľud čakal na jeho návrat. Po čase ich to omrzelo a požiadali Árona, aby im urobil boha. Áron vyrobil modlu zlatého teľaťa a vyhlásil sviatok. Ľudia tancovali okolo teľaťa a klaňali sa mu. Tvrdili, že keď sa klaňajú teľaťu, uctievajú Jehovu. Túto slávnosť považovali za „sviatok na Jehovovu počesť“. Ale to neznamenalo, že ich konanie bolo v poriadku. Z Jehovovho pohľadu to bolo modlárstvo  a mnohí z nich boli usmrtení. (2. Mojžišova 32:1–6, 10, 28) Čo sa z toho učíme? Nesmieme sa dať oklamať. Jehova nám hovorí: „Nedotýkajte sa ničoho nečistého,“ čo znamená, že nemáme mať nič spoločné s falošným uctievaním. Ak chceme vedieť, čo je správne a čo nie, musíme sa obracať na Jehovu. (Izaiáš 52:11; Ezechiel 44:23; Galaťanom 5:9)

3., 4. Prečo je dobré preskúmať pôvod obľúbených sviatkov a zvykov?

³ Keď bol Ježiš na zemi, vyškolil svojich apoštolov, aby boli príkladom v čistom uctievaní. Po jeho smrti apoštoli učili nových učeníkov, ako žiť v súlade so zásadami od Jehovu. No keď apoštoli zomreli, do zboru začali prenikať nesprávne názory a pohanské zvyky a sviatky. Falošní učitelia niektoré z týchto sviatkov premenovali a označili ich za kresťanské. (Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:7, 10; 2. Jána 6, 7) Mnohé z nich vychádzajú z mylných predstáv alebo zo špiritizmu a sú dodnes veľmi obľúbené. * (Zjavenie 18:2–4, 23)

⁴ Oslavy a sviatky sú pre ľudí na celom svete veľmi dôležité. No keď zisťuješ, ako sa na jednotlivé sviatky a oslavy pozerá Jehova, možno si uvedomíš, že by si mal urobiť nejaké zmeny. To nemusí byť ľahké, ale Jehova ti určite pomôže. Teraz preskúmajme pôvod niektorých obľúbených sviatkov a zvykov, aby sme vedeli, ako sa na ne pozerá Jehova.

5. Ako vieme, že Ježiš sa nenarodil 25. decembra?

⁵ V mnohých častiach sveta sa Vianoce oslavujú 25. decembra. Veľa ľudí si myslí, že v ten deň sa narodil Ježiš. Biblia nehovorí, v ktorý deň alebo mesiac sa Ježiš narodil, ale dozvedáme sa z nej, v akom ročnom období to bolo. Lukáš napísal, že Ježiš sa narodil v Betleheme v čase, keď pastieri „nocovali vonku a strážili svoje stáda“. (Lukáš 2:8–11) Keďže v decembri je v Betleheme zima, daždivo a niekedy aj sneží, pastieri by zrejme neboli so stádami cez noc vonku. Čo z toho vidieť? Ježiš sa nenarodil v decembri, ale v čase, keď bolo vonku príjemne. Z Biblie aj z historických podkladov vyplýva, že to bolo v období, ktoré zodpovedá dnešnému septembru alebo októbru.

6., 7. a) Aký pôvod majú niektoré vianočné tradície? b) Z akej pohnútky by si ľudia mali dávať darčeky?

⁶ Aký je teda pôvod Vianoc? Vianoce majú korene v pohanských sviatkoch, ako napríklad v rímskych saturnáliách, slávnosti na počesť boha poľnohospodárstva Saturna. V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska sa píše: „Pri oslavách na počesť boha Saturna (od 17. do 24. decembra) sa ľudia vzájomne obdarúvali sviečkami a žartovnými darčekmi.“ Podľa ďalšej encyklopédie „vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu“. (Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom) V tento  deň, 25. decembra, sa oslavovalo aj narodenie perzského boha slnka Mitru.

⁷ No ľudia, ktorí oslavujú Vianoce, sa väčšinou nezaoberajú ich pôvodom. Tešia sa na ne, lebo vtedy môžu byť s rodinou, vychutnať si dobré jedlo a navzájom sa obdarovať. My takisto milujeme svoju rodinu a priateľov a chceme byť štedrí, tak ako si to praje Jehova. V 2. Korinťanom 9:7 sa píše, že „Boh miluje radostného darcu“. Jehova nechce, aby sme boli štedrí len pri výnimočných príležitostiach.  Jehovovi služobníci s radosťou obdarovávajú svoju rodinu a priateľov kedykoľvek v roku a nič za to neočakávajú. Dary dávajú z lásky. (Lukáš 14:12–14)

8. Čo sa z Biblie dozvedáme o mužoch, ktorí priniesli malému Ježišovi dary?

⁸ Keď chcú ľudia podporiť myšlienku, že na Vianoce sa majú dávať darčeky, často poukazujú na to, že keď bol Ježiš ako novorodeniatko v jasliach, priniesli mu dary traja králi. Je pravda, že za Ježišom prišli niekoľkí muži a priniesli mu dary. V biblických časoch bolo bežným zvykom priniesť dary významnej osobe. (1. Kráľov 10:1, 2, 10, 13) Ale vedel si, že podľa Biblie boli títo muži astrológovia – ľudia, ktorí neuctievajú Jehovu a zaoberajú sa mágiou? V Biblii sa neuvádza, koľko ich bolo ani ako sa volali. Nie je pravda ani to, že navštívili Ježiša, keď bol v jasliach. Prišli za ním neskôr, keď býval v dome. Muselo trvať mesiace, kým sa k nemu dostali, pretože išli z východu, čiže z Orientu. (Matúš 2:1, 2, 11)

9. O kom sa v Biblii píše, že slávil narodeniny?

⁹ V deň, keď sa narodí dieťa, máme dôvod na radosť. (Žalm 127:3) Ale to neznamená, že by sme mali sláviť narodeniny. Zamysli sa: V Biblii sa spomínajú iba dve oslavy narodenín – narodeniny faraóna a narodeniny kráľa Herodesa Antipasa. (Prečítajte 1. Mojžišovu 40:20–22; Marka 6:21–29.) Ani jeden z nich neslúžil Jehovovi. V Biblii sa nepíše o žiadnom Jehovovom ctiteľovi, ktorý by slávil narodeniny.

10. Ako sa raní kresťania pozerali na oslavy narodenín?

 ¹⁰ V diele The World Book Encyclopedia sa uvádza, že raní kresťania „považovali oslavu akýchkoľvek narodenín za pohanský zvyk“. Tento zvyk vychádzal z mylných predstáv. Napríklad starovekí Gréci verili, že každého človeka od narodenia ochraňuje boh, ktorého narodeniny pripadajú na ten istý deň. Verili, že človek musí sláviť svoje narodeniny, aby ho tento boh počas života chránil. Narodeniny sú spojené aj s astrológiou a horoskopmi.

11. Kedy by sme mali byť štedrí k svojim blízkym?

¹¹ Ľudia často vnímajú narodeniny ako príležitosť zahrnúť oslávenca pozornosťou a láskou. No lásku môžeme prejavovať rodine a priateľom po celý rok, nielen v jeden stanovený deň. Jehova chce, aby sme boli láskaví a štedrí stále. (Prečítajte Skutky 20:35.) Každý deň, nielen na narodeniny, mu môžeme byť vďační za dar života. (Žalm 8:3, 4; 36:9)

12. V akom zmysle je deň smrti lepší ako deň narodenia?

¹² V Kazateľovi 7:1 sa píše: „Dobré meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti je lepší ako deň narodenia.“ Ako by mohol byť deň smrti lepší ako deň narodenia? Keď prichádzame na svet, ešte sme neurobili nič dobré ani zlé. Ale keď v priebehu života slúžime Jehovovi a pomáhame druhým, budujeme si „dobré meno“. Jehova si nás vďaka tomu bude pamätať, aj keby sme zomreli. (Jób 14:14, 15) Jehovovi služobníci neoslavujú svoje narodeniny ani narodenie Ježiša. Jediné, čo Ježiš prikázal sláviť, je pamiatka jeho smrti. (Lukáš 22:17–20; Hebrejom 1:3, 4)

13., 14. Aký pôvod majú veľkonočné sviatky a zvyky?

¹³ Mnohí ľudia, ktorí oslavujú veľkonočné sviatky, sú presvedčení, že oslavujú Ježišovo vzkriesenie. Ale podľa knihy Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch majú veľkonočné sviatky korene v časoch „starých Slovanov, ktorí slávili v jarnom  období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác“. Pohanské korene majú aj mnohé veľkonočné zvyky. Napríklad „vajce bolo symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života“. Slúžilo „na uzmierenie zlých síl a na získanie priazne mŕtvych“. (Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom) Podobne bol pohanským symbolom plodnosti zajac. Je teda jasné, že veľkonočné sviatky nemajú nič spoločné so vzkriesením Ježiša.

¹⁴ Ako sa cíti Jehova, keď vidí, že ľudia miešajú zvyky falošného náboženstva so vzkriesením jeho Syna? Nepáči sa mu to. (2. Korinťanom 6:17, 18) Platí to o to viac, že nás nikdy nevyzýval, aby sme slávili Ježišovo vzkriesenie.

15. Aké korene majú sviatky na počesť mŕtvych?

¹⁵ V mnohých krajinách sa 1. novembra slávi Sviatok všetkých svätých. Jeho pôvod treba hľadať u starých Keltov, ktorí verili, že v tomto období roka sa duchovia mŕtvych vracajú na zem. Deň pamiatky zosnulých (Dušičky) bol v cirkvi zavedený v 10. storočí a slávi sa 2. novembra. V knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu sa píše: „Na tieto dátumy sa postupne preniesli niektoré tradičné prvky, ktoré sprevádzali domnelý kontakt s mŕtvymi.“ Patrí k nim zvyk páliť sviečky na hroboch, čo súvisí s vierou v nesmrteľnú dušu. Na mnohých miestach je populárny aj Halloween, ktorý sa slávi deň pred Sviatkom všetkých svätých.  Ľudia si vtedy obliekajú strašidelné kostýmy a vyrábajú lampáše z tekvice. Tieto zvyky vychádzajú zo snahy chrániť sa pred zlými duchmi.

16., 17. Na čo by sme si mali dať pozor, ak plánujeme svadbu?

¹⁶ Svadba je radostná udalosť. V rôznych častiach sveta prebiehajú svadby rôzne. Ľudia obvykle nerozmýšľajú nad tým, aké korene majú svadobné zvyky. Preto mnohí ani netušia, že viaceré z nich pochádzajú z pohanských náboženstiev. Ale u kresťanských párov je to inak. Chcú, aby ich svadba robila dobré meno Jehovovi. Keď plánujú, ako bude ich svadba vyzerať, urobia dobre, keď preskúmajú pôvod svadobných zvykov. (Marek 10:6–9)

¹⁷ Určité svadobné zvyky vychádzajú z poverčivých predstáv o tom, čo prinesie mladomanželom šťastie. (Izaiáš 65:11) Napríklad ľudia obsýpajú nevestu a ženícha ryžou, zrnom alebo niečím podobným. Bežné je tiež rozbíjanie taniera či prenášanie nevesty cez prah. Ľudia veria, že dodržiavanie týchto zvykov zabezpečí mladomanželom šťastie, deti, dlhý život a ochranu pred zlými duchmi. Ale kresťania nechcú, aby sa na ich svadbe dialo niečo, čo súvisí s falošným náboženstvom a poverami. (Prečítajte 2. Korinťanom 6:14–18.)

18. Aké ďalšie biblické zásady by ste mali vziať do úvahy pri plánovaní svadby?

¹⁸ Kresťanský pár chce, aby ich svadba bola radostná a dôstojná udalosť, na ktorej sa bude každý cítiť príjemne. Hostia na kresťanskej svadbe k tomu môžu  prispieť tým, že nebudú prednášať príhovory, ktoré by boli neláskavé alebo by obsahovali erotické narážky a ponižovali by mladomanželov či iných hostí. (Príslovia 26:18, 19; Lukáš 6:31; 10:27) Kresťania nevnímajú svadbu ako príležitosť „pýšiť sa majetkom“. (1. Jána 2:16) Teda ak plánujete svadbu, urobte všetko pre to, aby to bol deň, na ktorý budete radi spomínať. (Pozri 28. koncovú poznámku.)

19., 20. Aký je pôvod prípitku?

¹⁹ Na svadbách alebo na iných spoločenských udalostiach je bežným zvykom prípitok. Je to slávnostný príhovor, pri ktorom všetci pozdvihnú poháre. Ako by sa na tento zvyk mali pozerať kresťania?

²⁰ V knihe International Handbook on Alcohol and Culture (Medzinárodná príručka o alkohole a kultúre) sa píše, že prípitok má korene v starovekom pohanskom zvyku, „pri ktorom bol bohom obetovaný posvätný nápoj“. Ľudia to robili, aby „bolo vypočuté želanie či modlitba vyjadrená slovami ‚Nech žije!‘ alebo ‚Na zdravie!‘“. V staroveku teda ľudia dvíhali poháre, aby svojich bohov žiadali o požehnanie. Ale my vieme, že Jehova žehná svojich služobníkov na základe niečoho iného. (Ján 14:6; 16:23)

21. Akým podujatiam by sa mali kresťania vyhýbať?

²¹ Keď sa rozhodujeme, či sa zúčastníme nejakej oslavy, uvažujme, v akom duchu sa bude niesť a čo  sa na nej bude diať. Napríklad niektoré slávnosti alebo karnevaly sa spájajú s erotickým tancom, prílišným pitím a nemravnosťou. Možno presadzujú životný štýl gejov a lesbičiek alebo podnecujú k nacionalizmu. Dalo by sa povedať, že nenávidíme to, čo nenávidí Jehova, keby sme sa zúčastňovali na takýchto podujatiach? (Žalm 1:1, 2; 97:10; 119:37)

22. Čo kresťanovi pomôže rozhodnúť sa, či sa zúčastní nejakej slávnosti?

²² Kresťania si musia dávať veľký pozor, aby sa nezúčastňovali na podujatiach, ktoré by urážali Boha. Apoštol Pavol napísal: „Či jete, alebo pijete, alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.“ (1. Korinťanom 10:31; pozri 29. koncovú poznámku.) Samozrejme, nie každá slávnosť alebo podujatie je spojená s nemravnosťou, falošným náboženstvom či nacionalizmom. Ak nie je v rozpore s biblickými zásadami, je na nás, aby sme sa rozhodli, či sa na nej zúčastníme. Chceme však brať do úvahy aj to, ako naše rozhodnutie budú vnímať druhí.

23., 24. Čo ti pomôže vysvetliť rodine svoje stanovisko k určitým sviatkom? Ako by si to mal urobiť?

²³ Asi si už prestal oslavovať sviatky, ktoré sa nepáčia Jehovovi. No mnohí ľudia považujú sviatky za jedinú príležitosť, keď sa zíde celá rodina. Preto niektorí členovia tvojej rodiny, ktorí nie sú Jehovovi svedkovia, môžu mať pocit, že ich už nemáš rád alebo  že s nimi nechceš tráviť čas. Čo v takom prípade urobiť? Je veľa spôsobov, ako ich môžeš uistiť o svojej láske a o tom, akí sú pre teba dôležití. (Príslovia 11:25; Kazateľ 3:12, 13) Napríklad by si sa s nimi mohol dohodnúť, že sa stretnete inokedy.

²⁴ Ak tvojich príbuzných zaujíma, prečo určité sviatky neoslavuješ, vyhľadaj si informácie v našich publikáciách alebo na stránke jw.org, aby si im to vedel dobre vysvetliť. Daj si záležať, aby si v nich nevytvoril dojem, že im vnucuješ svoj názor alebo ich chceš prevalcovať argumentmi. Rozprávaj tak, aby videli, že si si svoje rozhodnutie dôkladne premyslel. Buď pokojný a snaž sa, aby bola tvoja „reč vždy príjemná, akoby ochutená soľou“. (Kolosanom 4:6)

25., 26. Ako môžu rodičia vštepiť deťom lásku k Jehovovým normám?

²⁵ Je veľmi dôležité, aby sme presne vedeli, prečo už niektoré sviatky nechceme oslavovať. (Hebrejom 5:14) Naším cieľom je robiť radosť Jehovovi. Ak máme deti, venujme dostatok času tomu, aby sme im pomohli chápať a milovať biblické zásady. Keď pre ne Jehova bude skutočný, aj ony mu budú chcieť prinášať radosť. (Izaiáš 48:17, 18; 1. Petra 3:15)

²⁶ Jehova sa veľmi teší, keď vidí našu snahu uctievať ho čistým spôsobom. (Ján 4:23) K tomu neodmysliteľne patrí aj čestnosť. No mnoho ľudí si myslí, že v tomto svete plnom nepoctivosti nie je možné byť poctivý. Je to pravda? Odpoveď nájdeme v ďalšej kapitole.