1., 2. a) Komu sa musíme podriaďovať? b) Aké otázky si rozoberieme v tejto kapitole?

 KEĎ si bol dieťa, zrejme si zažil situácie, keď ťa rodičia o niečo požiadali, ale tebe sa to nechcelo urobiť. Mal si ich rád a vedel si, že by si ich mal poslúchnuť. Ale nie vždy si mal na to chuť.

² Vieme, že náš Otec Jehova nás miluje. Zaujíma sa o nás a stará sa o to, aby sme mali všetko, čo potrebujeme, aby sme sa mohli tešiť zo života. Hovorí nám, čo máme robiť, ak chceme, aby sa nám dobre darilo. Niekedy nám dáva pokyny prostredníctvom ľudí. A od nás očakáva, že sa jeho autorite budeme podriaďovať. (Príslovia 24:21) Ale prečo je pre nás niekedy ťažké dať sa niekým viesť? Prečo to od nás Jehova chce? A ako ukážeme, že si ho vážime a podriaďujeme sa jeho autorite? (Pozri 9. koncovú poznámku.)

3., 4. Ako ľudia prišli o dokonalosť? Prečo pre nás môže byť ťažké dať sa niekým viesť?

³ My ľudia máme sklon búriť sa. Je to tak od chvíle, keď prví ľudia Adam a Eva zhrešili. Aj keď  boli stvorení dokonalí, vzopreli sa Bohu. Odvtedy sa všetci ľudia rodia nedokonalí. Naša nedokonalosť je jeden z dôvodov, prečo je pre nás ťažké poslúchať Jehovu a ľudí, ktorí nás vedú. Ďalším dôvodom je to, že aj ľudia, prostredníctvom ktorých nás Jehova vedie, sú nedokonalí. (1. Mojžišova 2:15–17; 3:1–7; Žalm 51:5; Rimanom 5:12)

⁴ Pre svoju nedokonalosť máme sklon k pýche. Pyšný človek nechce, aby ho niekto viedol. Napríklad v starovekom Izraeli Jehova vybral Mojžiša, aby viedol jeho ľud. Kórach, ktorý dlhé roky slúžil Jehovovi, spyšnel a začal sa k Mojžišovi správať veľmi neúctivo. Hoci Mojžiš viedol Boží ľud, nebol pyšný. Bol opísaný ako najpokornejší človek, aký vtedy žil. Ale Kórach sa ním nechcel dať viesť. A presvedčil aj veľkú skupinu ľudí, aby sa k jeho vzbure pripojila. Ako sa to s Kórachom a jeho prívržencami skončilo? Boli usmrtení. (4. Mojžišova 12:3; 16:1–3, 31–35) V Biblii sa nachádza veľa príkladov, z ktorých sa učíme, že pýcha je nebezpečná. (2. Kroník 26:16–21; pozri 10. koncovú poznámku.)

5. Ako niektorí ľudia zneužili svoju moc?

⁵ Možno si už počul výrok: „Moc kazí.“ V priebehu histórie mnohí ľudia zneužívali svoju moc. (Prečítajte Kazateľa 8:9.) Napríklad Saul bol v čase, keď si ho Jehova vybral za izraelského kráľa, dobrý a pokorný človek. No dovolil, aby sa mu v srdci rozmohla pýcha a žiarlivosť. Viedlo  to k tomu, že začal prenasledovať nevinného človeka – Dávida. (1. Samuelova 9:20, 21; 10:20–22; 18:7–11) O nejaký čas sa kráľom stal Dávid a bol jedným z najlepších kráľov, akí kedy v Izraeli vládli. No aj jemu sa stalo, že zneužil svoju moc. Mal pomer s Bat-Šebou, Uriášovou manželkou, a svoj hriech chcel zakryť tak, že Uriáša poslal do boja na istú smrť. (2. Samuelova 11:1–17)

6., 7. a) K čomu nás vedie láska k Jehovovi? b) Čo sa o poslušnosti učíme od Ježiša?

⁶ Jehovovi sa podriaďujeme, pretože ho milujeme. Máme ho nadovšetko radi a chceme, aby sa z nás tešil. (Prečítajte Príslovia 27:11; Marka 12:29, 30.) Satan podnecuje ľudí, aby spochybňovali Jehovovu autoritu, už od čias, keď žil prvý ľudský pár v záhrade Eden. Chce v nás vyvolať dojem, že Jehova nemá právo hovoriť nám, čo máme robiť. Ale my vieme, že to nie je pravda. Stotožňujeme sa so slovami: „Jehova, náš Bože, zaslúžiš si slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci.“ (Zjavenie 4:11)

⁷ Keď si bol dieťa, zrejme ťa učili, že rodičov musíš poslúchať, aj keď sa ti nechce. Podobne aj pri našej službe Jehovovi vznikajú situácie, keď je pre nás ťažké poslúchnuť. No keďže Jehovu milujeme a vážime si ho, zo všetkých síl sa snažíme robiť, čo od nás žiada. Ježiš nám v tom dal príklad. Poslúchal Jehovu aj vtedy, keď to vôbec nebolo  jednoduché. Svojmu Otcovi povedal: „Nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ (Lukáš 22:42; pozri 11. koncovú poznámku.)

8. Ako nás Jehova vedie? (Pozri časť „ Prijímaj rady“.)

⁸ Jehova nás v súčasnosti vedie rôznymi spôsobmi. Dal nám Bibliu, ktorá je pre nás vodidlom. Dal nám aj zborových starších. Úctu k Jehovovej autorite dokážeme tak, že sa budeme riadiť pokynmi ľudí, prostredníctvom ktorých nás vedie. Ak odmietame ich pomoc, v určitom zmysle odmietame Jehovu. Keď sa Izraeliti postavili proti Mojžišovi, Jehova to nebral na ľahkú váhu. Vnímal to tak, akoby odmietali jeho samého. (4. Mojžišova 14:26, 27; pozri 12. koncovú poznámku.)

9. Ako nám láska k bratom a sestrám pomáha poslúchať pokyny?

⁹ Keď poslúchame pokyny tých, ktorým je zverená autorita, dokazujeme aj svoju lásku k bratom a sestrám. Uveďme si príklad. Keď nastane prírodná katastrofa, záchranári sa snažia zachrániť čo najviac ľudí. Ak má tím záchranárov dobre fungovať, niekto ho musí organizovať. Každý člen tímu zas musí poslúchať pokyny. Ale čo ak by sa niekto rozhodol, že bude konať na vlastnú päsť? Hoci by mal dobrý úmysel, svojou neposlušnosťou by mohol skomplikovať prácu svojim kolegom alebo spôsobiť, že by sa zranili. Podobne ak sa neriadime pokynmi, ktoré dostávame od Jehovu a od ľudí, ktorým zveril určitú autoritu, môžeme niekomu uškodiť. Ale keď Jehovu poslúchame, jasne z toho  vidieť, že milujeme bratov a vážime si Jehovovo vedenie. (1. Korinťanom 12:14, 25, 26)

10., 11. O čom budeme hovoriť ďalej?

¹⁰ Všetko, čo od nás Jehova žiada, je na naše dobro. Keď budeme mať úctu k autorite a budeme sa jej podriaďovať, či už v rodine, v zbore, alebo v kontakte s vládnucou mocou, bude to na dobro všetkých. (5. Mojžišova 5:16; Rimanom 13:2–4; Efezanom 6:2, 3; Hebrejom 13:17)

¹¹ Keď pochopíme, prečo od nás Jehova žiada, aby sme si vážili tých, ktorým je zverená autorita, bude pre nás ľahšie podriaďovať sa im. Teraz sa bližšie pozrime na to, ako sa podriaďovať autorite v troch oblastiach života.

12. Ako muž dokáže, že sa podriaďuje Jehovovej autorite?

¹² Pôvodcom rodiny je Jehova. Každému členovi rodiny určil osobitú úlohu. Keď každý v rodine vie, čo od neho Jehova očakáva, všetko dobre funguje a celá rodina má z toho úžitok. (1. Korinťanom 14:33) Za hlavu rodiny Jehova ustanovil manžela. Očakáva od neho, že sa bude starať o svoju manželku a deti a bude ich láskavo viesť. Za to, ako sa stará o rodinu, sa bude zodpovedať Jehovovi. Kresťanský manžel je dobrý a láskavý a k svojej rodine sa správa podobne, ako sa Ježiš správa k zboru. Keď si plní svoju úlohu, podriaďuje sa Jehovovej autorite. (Efezanom 5:23; pozri 13. koncovú poznámku.)

13. Ako manželka dokáže, že sa podriaďuje manželovej autorite?

 ¹³ Kresťanská manželka má v rodine dôležitú a dôstojnú úlohu. Podporuje svojho manžela v jeho snahe byť dobrou hlavou rodiny. Spolu s ním nesie zodpovednosť za výchovu detí. Vedie ich k poslušnosti napríklad tak, že im sama dáva dobrý príklad. (Príslovia 1:8) Rešpektuje rozhodnutia svojho manžela a spolupracuje s ním. Keď s ním v nejakej záležitosti nesúhlasí, láskavo a úctivo mu vysvetlí svoj pohľad. Žena, ktorej manžel nie je Jehovovým svedkom, musí riešiť špecifické problémy. Ale ak sa k svojmu manželovi správa s láskou a úctou, možno jedného dňa aj on bude chcieť spoznať Jehovu a uctievať ho. (Prečítajte 1. Petra 3:1.)

14. Ako deti dokážu, že sa podriaďujú autorite v rodine?

¹⁴ Deti sú v Jehovových očiach vzácne a veľmi potrebujú ochranu a vedenie. Keď poslúchajú rodičov, robia im radosť. A čo je ešte dôležitejšie, robia radosť Jehovovi, lebo ich poslušnosť je prejavom úcty k nemu. (Príslovia 10:1) V mnohých rodinách vychováva deti iba jeden rodič. To je ťažká situácia – pre rodiča i pre deti. Ale keď sú deti poslušné a pomáhajú svojej mame alebo otcovi, život celej rodiny je oveľa ľahší. Žiadna rodina nie je dokonalá. Ale každej rodine prospeje, keď sa všetci jej členovia držia rád od Jehovu. Takým správaním prinášajú Tvorcovi rodiny chválu. (Efezanom 3:14, 15)

15. Ako dokážeme, že sa podriaďujeme autorite v rámci zboru?

¹⁵ Jehova nás vedie prostredníctvom kresťanského zboru a dohľad nad ním zveril Ježišovi. (Kolosanom 1:18) Ježiš zas poveril „verného a rozvážneho otroka“, aby sa staral o Boží ľud na zemi. (Matúš 24:45–47) Dnes je „verným a rozvážnym otrokom“ vedúci zbor. V pravý čas nám poskytuje to, čo potrebujeme, aby sme si udržali silnú vieru. Starší, služobní pomocníci a krajskí dozorcovia sa starajú o fungovanie zborov na celom svete a riadia sa pokynmi vedúceho zboru. Títo bratia sú poverení tým, aby sa o nás starali. Za to, ako si túto úlohu plnia, nesú zodpovednosť pred Jehovom. Keď si vážime týchto mužov, je to prejav úcty k Jehovovi. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:12; Hebrejom 13:17; pozri 14. koncovú poznámku.)

16. Prečo môžeme povedať, že starší a služobní pomocníci sú vymenovaní svätým duchom?

¹⁶ Starší a služobní pomocníci pomáhajú bratom a sestrám v zbore, aby zostali verní a jednotní. Samozrejme, aj oni sú nedokonalí, tak ako každý z nás. Ako sa postupuje pri ich výbere? Títo bratia musia spĺňať biblické požiadavky. (1. Timotejovi 3:1–7, 12; Títovi 1:5–9) Keď pisatelia Biblie tieto požiadavky zapisovali, Jehova ich viedol svätým duchom. O svätého ducha sa modlia aj starší, keď uvažujú o tom, kto by mohol byť vymenovaný za staršieho alebo služobného pomocníka. Z toho vidieť, že  zbory vedie Ježiš a Jehova. (Skutky 20:28) Muži, ktorí sú poverení starať sa o nás, sú darom od Boha. (Efezanom 4:8)

17. Čo niekedy musí urobiť sestra, aby prejavila úctu autorite?

¹⁷ Niekedy sa môže stať, že na niektoré úlohy v zbore nie je dostatok starších a služobných pomocníkov. Vtedy môžu pomáhať aj pokrstení bratia. Ak nie je dostatok bratov, úlohou, ktorú by inak vykonával pokrstený brat, môže byť poverená sestra. V takom prípade si dá na hlavu pokrývku, napríklad šatku alebo klobúk. (1. Korinťanom 11:3–10) Ukáže tak, že rešpektuje spôsob, akým Jehova vedie rodinu a zbor. (Pozri 15. koncovú poznámku.)

18., 19. a) Čo sa učíme z Rimanom 13:1–7? b) Aký postoj máme k vláde a k iným ľuďom, ktorým vláda zverila určitú autoritu?

¹⁸ Jehova v súčasnosti pripúšťa, aby vlády mali určitú autoritu, a my by sme sa im mali podriaďovať. Zodpovedajú za hladké fungovanie krajiny a zabezpečujú ľuďom nevyhnutné služby. Kresťania sa riadia pokynmi zapísanými v Rimanom 13:1–7. (Prečítajte.) Podriaďujeme sa „vládnucej moci“ a poslúchame zákony krajiny, v ktorej žijeme. Tie sa môžu týkať viacerých oblastí nášho života, napríklad rodiny, podnikania alebo majetku. Platíme dane a vláde poskytujeme informácie, ktoré od nás žiada. Ale ako by sme mali reagovať, ak by od nás chcela niečo, čo je v rozpore s Božími zákonmi?  Apoštol Peter povedal: „Boha musíme poslúchať viac ako ľudí.“ (Skutky 5:28, 29)

¹⁹ K predstaviteľom vládnucej moci, napríklad k sudcom alebo k policajtom, by sme sa mali vždy správať úctivo. Mladí kresťania by mali byť úctiví k učiteľom a ďalším zamestnancom školy. Na pracovisku by sme mali prejavovať úctu nášmu zamestnávateľovi, a to aj vtedy, keď sa k nemu iní zamestnanci správajú neúctivo. Napodobníme tak apoštola Pavla, ktorý bol úctivý k vládnym predstaviteľom, hoci to bolo občas náročné. (Skutky 26:2, 25) Aj keď s nami niekto zaobchádza zle, my sa správame úctivo. (Prečítajte Rimanom 12:17, 18; 1. Petra 3:15)

20., 21. Čo dobré to prinesie, keď budeme mať k druhým úctu?

²⁰ Vo svete si ľudia čoraz menej vážia jeden druhého. Ale Jehovov ľud je iný. Naším cieľom je vážiť si každého. Riadime sa príkazom apoštola Petra: „Majte úctu k ľuďom každého druhu.“ (1. Petra 2:17) Ľudia si všímajú, keď sa k nim správame s úctou. Ježiš nám povedal: „Nech svieti vaše svetlo, aby ľudia videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 5:16)

²¹ Keď prejavujeme úctu v rodine, v zbore a v iných oblastiach života, môžeme tým druhých povzbudiť, aby sa chceli dozvedieť viac o Jehovovi. A keď si vážime ľudí, dokazujeme, že si vážime aj Jehovu. Jehova má z toho radosť a je to preňho dôkaz, že ho milujeme.