1. – 3. a) Čo patrí medzi dobré dary od Jehovu? Ako by sa mohlo stať, že by sme tento dar zneužili? b) Ako by sme mali využívať schopnosť rozprávať?

 OTEC daruje svojmu dospievajúcemu synovi bicykel. Chce ho týmto pekným darčekom potešiť. Syn však jazdí na bicykli bezohľadne, niekoho zrazí a ublíži mu. Ako sa podľa teba cíti jeho otec?

² Od Jehovu dostávame „všetko dobré... a každý dokonalý dar“. (Jakub 1:17) Jedným z jeho láskavých darov je schopnosť rozprávať. Reč nám umožňuje vyjadriť svoje myšlienky a pocity. Môžeme ňou pomôcť druhým a potešiť ich. Ale naše slová môžu ľuďom aj ublížiť a spôsobiť im bolesť.

³ Slová majú veľkú moc a Jehova nás učí, ako s nimi dobre narábať. Hovorí nám: „Nech z vašich úst nevychádza nič zlé, ale vaše slová nech slúžia na povzbudenie, ktoré je v danej chvíli potrebné, a nech odovzdávajú poslucháčom to, čo je užitočné.“ (Efezanom 4:29) Určite chceme využívať tento dar tak, aby sme robili radosť Jehovovi a aby sme povzbudzovali druhých. Pozrime sa, ako na to.

4., 5. Čo sa o moci slov dozvedáme z knihy Príslovia?

⁴ Slová majú veľkú moc. Preto si musíme dávať pozor na to, čo hovoríme a ako. V Prísloviach 15:4 sa píše: „Pokojný jazyk je stromom života, ale falošná reč vyvoláva zúfalstvo.“ Stromy majú veľký význam pre život a ich tieň je osviežujúci. Podobný vplyv majú na človeka láskavé slová. Naproti tomu tvrdé slová človeku ubližujú a vyvolávajú v ňom nepríjemné pocity. (Príslovia 18:21)

⁵ „Bezmyšlienkovité slová bodajú ako meč,“ píše sa v Prísloviach 12:18. Neláskavé slová spôsobujú citovú bolesť a kazia vzťahy. Možno si spomenieš na situáciu, keď ti niekto povedal niečo neláskavé a teba to ranilo. Ale vo verši z Prísloví sa píše aj to, že „jazyk múdrych uzdravuje“. Premyslené láskavé slová dokážu zaceliť citové rany a obnoviť priateľstvo narušené nedorozumením. (Prečítajte Príslovia 16:24.) Ak myslíme na to, že na našich slovách záleží, budeme ich starostlivo vyberať.

6. Prečo je ťažké ovládať sa v reči?

⁶ Ďalší dôvod, prečo si musíme dávať pozor na jazyk, je, že všetci sme nedokonalí. „Ľudské srdce je odmalička naklonené k zlému“ a naše slová často odhaľujú, čo máme v srdci. (1. Mojžišova 8:21; Lukáš 6:45) Udržať jazyk na uzde je veľmi ťažké. (Prečítajte Jakuba 3:2–4.) No dôležité je nevzdávať sa a stále sa zlepšovať v tom, ako sa rozprávame s druhými.

7., 8. Ako naša reč vplýva na náš vzťah k Jehovovi?

 ⁷ Svoje slová musíme dôkladne zvažovať aj preto, lebo Jehova nás berie na zodpovednosť za to, čo hovoríme a ako to hovoríme. V Jakubovi 1:26 čítame: „Ak si niekto myslí, že uctieva Boha, ale nedrží svoj jazyk na uzde, klame sám seba a jeho uctievanie je zbytočné.“ Teda ak si nedávame pozor na to, čo hovoríme, môžeme narušiť či dokonca zničiť svoj vzťah s Jehovom. (Jakub 3:8–10)

⁸ Vidíme, že máme viacero pádnych dôvodov, prečo sa v reči ovládať. Ale ak chceme využívať reč tak, ako si praje Jehova, musíme vedieť, ako sa s druhými nemáme rozprávať.

9., 10. a) Aká reč je dnes bežná? b) Prečo si dávame pozor, aby sme nerozprávali neslušne?

⁹ Dnes je úplne bežné, že ľudia rozprávajú neslušne. Mnohí chcú svojim slovám dodať váhu tak,  že používajú nadávky. Humoristi sa snažia rozosmiať ľudí dvojzmyselnými vtipmi a vulgarizmami. Ale apoštol Pavol povedal: „Odhoďte zúrivosť, hnev, zlobu, urážlivú reč a nech z vašich úst nevychádza nič neslušné.“ (Kolosanom 3:8) Napísal tiež, že u pravých kresťanov nemá miesto „neslušné žartovanie“. (Efezanom 5:3, 4)

¹⁰ Neslušná reč sa Jehovovi a tým, ktorí ho milujú, hnusí a považujú ju za nečistú. V Biblii je „nečistota“ zaradená ku „skutkom tela“. (Galaťanom 5:19–21) Patrí k nej široká škála hriechov. Jeden nečistý zvyk môže viesť k druhému. Ak má niekto vo zvyku rozprávať veľmi vulgárne, dopúšťa sa nečistoty. Ak sa nechce napraviť, môže to byť dôvod na vylúčenie zo zboru. (2. Korinťanom 12:21; Efezanom 4:19; pozri 23. koncovú poznámku.)

11., 12. a) Na čo by sme si mali dávať pozor, keď sa rozprávame o druhých? b) Prečo by sme nemali ohovárať?

¹¹ Musíme sa vyhýbať aj klebeteniu. Je normálne, že sa zaujímame o druhých a radi sa podelíme o to, čo majú nové naši priatelia a rodina. Aj v prvom storočí chceli kresťania vedieť, ako sa majú ich bratia a sestry a či nepotrebujú pomoc. (Efezanom 6:21, 22; Kolosanom 4:8, 9) No rozhovory o iných ľuďoch sa ľahko zvrtnú na klebety. Keby sme ich šírili, mohli by sme šíriť niečo, čo nie je pravda alebo čo malo ostať dôverné. Ak by sme neboli opatrní, klebetenie by sa mohlo zvrhnúť na ohováranie, čiže šírenie falošných obvinení. Farizeji  ohovárali Ježiša, keď ho obviňovali z niečoho, čo nebola pravda. (Matúš 9:32–34; 12:22–24) Ten, kto ohovára, ničí povesť svojej obete. Ohováranie vedie k hádkam a bolesti a rozbíja priateľstvá. (Príslovia 26:20)

¹² Jehova chce, aby sme svojimi slovami pomáhali druhým a posilňovali ich, nie aby sme nimi obracali priateľov proti sebe. Jehova nenávidí „každého, kto vyvoláva spory medzi bratmi“. (Príslovia 6:16–19) Prvým ohováračom sa stal Satan Diabol, keď ohovoril Boha. (Zjavenie 12:9, 10) Dnes je bežné, že ľudia si navzájom klamú. Ale v kresťanskom zbore by sa nič také nemalo diať. (Galaťanom 5:19–21) Musíme si teda dávať pozor a najprv premýšľať, až potom hovoriť. Skôr ako posunieš ďalej informáciu o nejakom človeku, polož si otázky: „Je to, čo sa chystám povedať, pravda? Je to láskavé? Prinesie to niečo dobré? Bolo by mi nepríjemné, keby ma počul človek, o ktorom rozprávam? Ako by som sa cítil, keby niekto povedal čosi také o mne? (Prečítajte 1. Tesaloničanom 4:11.)

13., 14. a) Ako môže pôsobiť na ľudí urážlivá reč? b) Čo zahŕňa nadávanie? Prečo by kresťania nemali nadávať druhým?

¹³ Každý občas povie niečo, čo neskôr ľutuje. Ale nechceme si vypestovať zvyk kritizovať druhých alebo rozprávať drsne a neláskavo. Urážlivá reč nesmie mať v našom živote miesto. Pavol napísal: „Zbavte sa všetkej zlomyseľnosti, hnevu, zúrivosti,  kriku, urážlivej reči.“ (Efezanom 4:31) Urážlivá reč oberá ľudí o dôstojnosť a vyvoláva v nich pocit bezcennosti. Zraniteľné sú najmä deti, preto musíme byť veľmi opatrní, aby sme ich svojimi slovami nedeptali. (Kolosanom 3:21)

¹⁴ Biblia nás varuje pred jednou veľmi závažnou formou urážlivej reči – pred nadávaním. Tento výraz nezahŕňa len používanie neslušných slov či nadávok. Môžu to byť aj opakované urážky druhého človeka v snahe ublížiť mu. Bolo by tragické, keby sa niekto takto rozprával so svojím manželským partnerom alebo s deťmi. Človek, ktorý nadáva druhým a nechce sa zmeniť, už nemôže byť časťou zboru. (1. Korinťanom 5:11–13; 6:9, 10; pozri aj pozn. pod čiarou.) Ako sme už uviedli, keby sme hovorili niečo neslušné, nepravdivé alebo neláskavé, narušili by sme svoj vzťah s Jehovom aj s ľuďmi.

15. Aké slová upevňujú vzájomné vzťahy?

¹⁵ Ako môžeme využívať dar v podobe reči tak, aby s tým bol Jehova spokojný? V Biblii sa síce podrobne nepíše, čo máme a čo nemáme hovoriť, ale píše sa tam: „Vaše slová nech slúžia na povzbudenie.“ (Efezanom 4:29) Ak chceme svojou rečou povzbudzovať, to, čo hovoríme, musí byť čisté, láskavé a pravdivé. Jehova si praje, aby sme svojimi slovami dodávali druhým silu a pomáhali im. No nejde to samo od seba. Rozprávať pozitívne si vyžaduje  námahu, kým povedať niečo drsné a necitlivé je veľmi ľahké. (Títovi 2:8) Rozoberme si teraz niekoľko spôsobov, ako môžeme druhých posilniť svojou rečou.

16., 17. a) Prečo by sme mali druhých chváliť? b) Koho napríklad môžeme pochváliť?

¹⁶ Jehova a Ježiš nešetria pochvalou. My ich chceme napodobňovať. (Matúš 3:17; 25:19–23; Ján 1:47) Ak chceme niekoho pochváliť a povzbudiť, musíme o ňom premýšľať a zaujímať sa oňho. V Prísloviach 15:23 sa píše: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ Keď nás niekto zo srdca pochváli za našu usilovnú prácu a povie, že si ju veľmi váži, určite nás to poteší a posilní. (Prečítajte Matúša 7:12; pozri 27. koncovú poznámku.)

¹⁷ Ak budeš hľadať v druhých to dobré, bude pre teba ľahšie úprimne ich chváliť. Povedzme, že si všimneš niekoho v zbore, kto máva veľmi dobre pripravené prejavy alebo sa na zhromaždení snaží zapojiť svojimi komentármi. Možno sa dozvieš, že mladý človek zo zboru sa odvážne zastáva pravdy v škole. Alebo vidíš, že starší brat či sestra pravidelne chodí do zvestovateľskej služby. Čo keby si ich za to pochválil? Možno to práve v tej chvíli potrebujú. Je tiež veľmi dôležité, aby manžel hovoril svojej manželke, že ju miluje a váži si ju. (Príslovia 31:10, 28) Tak ako rastlina potrebuje svetlo a vodu, ľudia potrebujú cítiť, že si ich druhí cenia. Zvlášť to platí o deťoch. Pri každej príležitosti ich chváľ za  pekné vlastnosti a za to, ako sa snažia. Pochvala im dodá sebadôveru a povzbudí ich správať sa ešte lepšie.

18., 19. Prečo by sme sa mali snažiť povzbudzovať a utešovať druhých? Ako to môžeme robiť?

¹⁸ Jehovu napodobňujeme aj vtedy, keď druhých povzbudzujeme a utešujeme. Boh sa úprimne zaujíma o „tých, čo sú zdrvení a skľúčení“. (Izaiáš 57:15) Chce, aby sme sa „navzájom povzbudzovali“ a „utešovali skľúčených“. (1. Tesaloničanom 5:11, 14) Keď to robíme, všíma si to a veľmi si to cení.

 ¹⁹ Čo ak si v zbore všimneš niekoho, kto je smutný a deprimovaný? Ako by si mu mohol pomôcť? Možno sa ti nepodarí vyriešiť jeho problém, ale môžeš mu dať najavo, že ti na ňom záleží. Čo keby si si našiel čas a venoval sa mu? Alebo by si mu mohol prečítať niečo povzbudivé z Biblie či pomodliť sa s ním. (Žalm 34:18; Matúš 10:29–31) Pripomínaj týmto ľuďom, že bratia a sestry ich majú veľmi radi. (1. Korinťanom 12:12–26; Jakub 5:14, 15) A rozprávaj sa s nimi tak, aby cítili, že to myslíš úprimne. (Prečítajte Príslovia 12:25.)

20., 21. Vďaka čomu sa rady ľahšie prijímajú?

 ²⁰ Medzi slová, ktoré druhých posilnia, patria aj dobré rady. Sme nedokonalí, preto každý z nás z času na čas potrebuje radu. V Prísloviach 19:20 čítame: „Počúvaj rady a prijímaj usmerňovanie, aby si v budúcnosti zmúdrel.“ Rady nemusia dávať iba starší. Deťom ich dávajú rodičia, keď ich poúčajú a vychovávajú. (Efezanom 6:4) A aj sestry si môžu navzájom dobre poradiť. (Títovi 2:3–5) Keďže milujeme svojich bratov a sestry, nechceme im radiť tak, aby sa pri tom cítili nepríjemne. Čo nám v tom pomôže?

²¹ Možno si spomenieš na nejakú dobrú radu, ktorá sa ti ľahko prijímala. Čím to bolo? Pravdepodobne si cítil, že ten človek sa o teba hlboko zaujíma. Alebo to mohlo byť tým, že ti ju dal láskavo. (Kolosanom 4:6) A zrejme sa opierala o Bibliu. (2. Timotejovi 3:16) Všetky naše rady by mali byť založené na Biblii, aj keď to nemusí znamenať, že z nej vždy citujeme. Nikto by nemal vnucovať druhým svoje predstavy ani prekrúcať biblické texty, aby nimi podporil vlastné názory. Spomeň si, vďaka čomu sa ti rada ľahko prijímala, a napodobňuj to, keď radíš iným.

22. Ako by si chcel využívať dar v podobe reči?

²² Reč je dar od Boha. Naša láska k nemu by nás mala motivovať, aby sme tento dar využívali správne. Pamätajme, že slová majú moc ubližovať i posilňovať. Preto sa vždy snažme, aby naše slová ľudí povzbudzovali a dodávali im silu.