1., 2. Čo urobil Balaam, aby uškodil Jehovovmu ľudu?

 RYBÁR ide na miesto, kde dobre berú ryby. Chce chytiť konkrétny druh. Vyberie návnadu a nahodí udicu. Trpezlivo čaká, až kým ryba nezaberie a neprehltne návnadu. Vtedy trhne udicou, aby sa jej háčik zasekol do úst, a začne ju vyťahovať.

² Podobne sa môžu chytiť ľudia. Vezmime si príklad Izraelitov. Na svojej ceste do Zasľúbenej krajiny sa dostali až k jej hraniciam, na moábske pláne, a tam sa utáborili. Moábsky kráľ sľúbil mužovi, ktorý sa volal Balaam, že mu štedro zaplatí, ak ich prekľaje. Balaam nakoniec dosiahol, že Izraeliti na seba privolali kliatbu sami. Akú návnadu zvolil? Poslal do izraelského tábora mladé Moábky, aby zviedli tamojších mužov. (4. Mojžišova 22:1–7; 31:15, 16; Zjavenie 2:14)

3. Nakoľko účinná bola Balaamova návnada?

³ Chytili sa izraelskí muži na Balaamovu návnadu? Áno. Tisíce z nich „začalo smilniť s Moábkami“.  Zapojili sa aj do uctievania falošných bohov vrátane odporného boha sexu Baala z Peoru. Viedlo to k tomu, že na hraniciach Zasľúbenej krajiny zomrelo 24 000 Izraelitov. (4. Mojžišova 25:1–9)

4. Prečo sa tisíce Izraelitov dopustilo nemravnosti?

⁴ Prečo sa toľkí Izraeliti chytili do Balaamovej pasce? Lebo mysleli len na vlastné potešenie a zabudli na všetko, čo pre nich Jehova urobil. Mali veľa dôvodov, prečo mu byť verní. Vyslobodil ich z otroctva v Egypte, dával im potravu, keď chodili pustatinou, a bezpečne ich priviedol až k hraniciam Zasľúbenej krajiny. (Hebrejom 3:12) A predsa podľahli pokušeniu v podobe nemravnosti. Apoštol Pavol napísal: „Ani sa nedopúšťajme nemravnosti, ako sa jej dopustili niektorí z nich.“ (1. Korinťanom 10:8)

5., 6. Čo sa učíme z udalostí na moábskych pláňach?

⁵ Nový svet je veľmi blízko. Sme teda v podobnej situácii ako Izraeliti na prahu Zasľúbenej krajiny. (1. Korinťanom 10:11) Dnešný svet je ešte posadnutejší sexom ako boli Moábci. A táto posadnutosť môže silno vplývať aj na tých, ktorí slúžia Jehovovi. Zo skúseností vyplýva, že nemravnosť je návnada, ktorá sa Diablovi najviac osvedčila. (4. Mojžišova 25:6, 14; 2. Korinťanom 2:11; Júda 4)

⁶ Spýtaj sa sám seba: „Čo by som uprednostnil? Chvíľkové potešenie alebo večný život v novom svete, ktorý bude naplnený šťastím? Nestojí táto nádej za to, aby som dôsledne poslúchal Jehovov  príkaz ‚utekajte pred nemravnosťou‘?“ (1. Korinťanom 6:18)

7., 8. Čo je nemravnosť? Aké následky prináša?

⁷ Dnes sa veľa ľudí bezočivo stavia proti Božím zákonom o sexe a bez hanby ich porušuje. V Biblii sa výrazy nemravnosť alebo smilstvo vzťahujú na sexuálny styk ľudí, ktorí nie sú právoplatne zosobášení. Vzťahujú sa aj na sexuálny styk medzi ľuďmi rovnakého pohlavia a tiež medzi človekom a zvieraťom. Sexuálnym stykom môže byť pohlavný styk, orálny sex, análny sex alebo dráždenie pohlavných orgánov druhého človeka s cieľom vyvolať sexuálne vzrušenie. (Pozri 23. koncovú poznámku.)

⁸ V Biblii sa jasne píše, že ak sa niekto dopustí nemravnosti a nekajá sa, musí byť vylúčený zo zboru. (1. Korinťanom 6:9; Zjavenie 22:15) Nemravný človek stráca úctu k sebe samému i dôveru iných. Nemravnosť vždy spôsobuje problémy. K jej následkom patria výčitky svedomia, neželané tehotenstvo, manželské problémy, choroby a dokonca smrť. (Prečítajte Galaťanom 6:7, 8.) Keby sa človek na chvíľu zastavil a zamyslel sa nad tým, k čomu nemravnosť vedie, asi by sa jej nedopustil. Ale keď človek robí prvý krok k nemravnosti, často myslí len na uspokojenie vlastných túžob. Týmto prvým krokom býva sledovanie pornografie.

9. Prečo je pornografia nebezpečná?

⁹ Cieľom pornografie je roznecovať sexuálne túžby. Dnes sa s ňou stretávame všade – v časopisoch, knihách, hudbe, televíznych programoch a na internete. Mnohí si myslia, že pornografia je neškodná, ale v skutočnosti je veľmi nebezpečná. Môže vyvolať závislosť od sexu a vzbudzovať zvrátené túžby. Keď sa človek začne zaoberať pornografiou, vydáva sa na cestu, ktorá vedie napríklad k masturbácii, k manželským problémom alebo až k rozvodu. (Rimanom 1:24–27; Efezanom 4:19; pozri 24. koncovú poznámku.)

10. Ako nám zásada z Jakuba 1:14, 15 pomáha chrániť sa pred nemravnosťou?

¹⁰ Je dôležité pochopiť, čo predchádza tomu, že sa človek dopustí nemravnosti. Všimni si túto výstrahu z Jakuba 1:14, 15: „Každý je skúšaný tým, že ho láka a zvádza vlastná túžba. Keď sa túžba stane plodnou, porodí hriech, a keď sa hriech vykoná, vedie k smrti.“ Preto keď ti prídu na myseľ nesprávne myšlienky, hneď sa ich zbav. Ak zazrieš erotické obrázky, odvráť zrak! Vypni počítač alebo prepni program. Nedovoľ, aby sa do tvojho srdca vkradli nesprávne túžby. Inak by mohli natoľko zosilnieť, že by bolo veľmi ťažké ovládnuť ich. (Prečítajte Matúša 5:29, 30.)

11. Ako nám Jehova môže pomôcť, keď sa nám v mysli vynárajú nesprávne myšlienky?

¹¹ Jehova nás pozná lepšie ako my sami. Vie, ako na nás vplýva nedokonalosť. Ale vie aj to, že  nesprávne túžby dokážeme prekonať. Hovorí nám: „Umŕtvujte svoje telesné sklony: nemravnosť, nečistotu, nespútanú telesnú vášeň, nesprávne túžby a chamtivosť, ktorá je modlárstvom.“ (Kolosanom 3:5) Tento boj nie je ľahký, ale Jehova má s nami trpezlivosť a rád nám pomôže. (Žalm 68:19) Istý mladý brat si vypestoval zvyk pozerať pornografiu a masturbovať. Jeho kamaráti v škole hovorili, že je to normálne a patrí to k dospievaniu. Ale on to s odstupom času hodnotí takto: „Moje svedomie tým znecitlivelo a začal som žiť nemravným životom.“ Uvedomil si, že musí ovládať svoje túžby, a s Jehovovou pomocou sa mu nad týmito zlozvykmi podarilo zvíťaziť. Ak sa ti v mysli vynárajú nemravné myšlienky, pros Jehovu o „mimoriadnu silu“ bojovať proti nim. (2. Korinťanom 4:7; 1. Korinťanom 9:27)

12. Prečo si musíme „strážiť srdce“?

 ¹² Šalamún napísal: „Viac než čokoľvek iné stráž svoje srdce, lebo od neho závisí život.“ (Príslovia 4:23) „Srdce“ je symbolom toho, akí sme vnútri – toho, čo vidí len Jehova. To, na čo sa pozeráme, má na nás silný vplyv. Verný Jób povedal: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu. Ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?“ (Jób 31:1) Tak ako Jób, aj my sa musíme ovládať v tom, na čo sa pozeráme a o čom premýšľame. Modlime sa ako žalmista: „Odvráť moje oči od toho, čo je bezcenné.“ (Žalm 119:37)

13. S akými ľuďmi sa priatelila Dína?

¹³ Naši priatelia na nás majú silný vplyv, či v dobrom, alebo v zlom. Ak si vyberieš priateľov, ktorí sa držia Božích noriem, pomôžu ti, aby si sa ich držal aj ty. (Príslovia 13:20; prečítajte 1. Korinťanom 15:33.) To, aké je dôležité dobre si vyberať priateľov, vidno zo života Díny. Dína bola dcérou Jakoba, čiže bola vychovávaná v rodine, ktorá uctievala Jehovu. Mala mravné zásady, ale spriatelila sa s mladými Kanaánkami, a tie neuctievali Jehovu. Kanaánci mali úplne odlišný pohľad na sex ako Boží služobníci a boli známi svojou nemravnosťou. (3. Mojžišova 18:6–25) Keď bola Dína u svojich priateliek, všimol si ju mladý Sichem a veľmi sa mu zapáčila. Sichem bol považovaný za  „najctihodnejšieho muža“ v rodine. Ale nemiloval Jehovu. (1. Mojžišova 34:18, 19)

14. Čo sa stalo Díne?

¹⁴ Sichem urobil to, čo sa mu zdalo úplne prirodzené a na čom nevidel nič zlé. Dína sa mu páčila, a tak ju „chytil a znásilnil“. (Prečítajte 1. Mojžišovu 34:1–4.) Týmto zločinom sa spustil sled udalostí, ktoré mali pre Dínu a jej rodinu tragické následky. (1. Mojžišova 34:7, 25–31; Galaťanom 6:7, 8)

15., 16. Čo nám pomôže správať sa múdro?

¹⁵ Ty nemusíš urobiť tú istú chybu ako Dína, aby si sa presvedčil, že Jehovove mravné normy sú na tvoje dobro. „Kto sa stretáva s múdrymi, zmúdrie, ale kto sa priatelí s hlupákmi, zle dopadne.“ (Príslovia 13:20) Vďaka Biblii vieš, „ktorá cesta je dobrá“. Daj si za cieľ kráčať po nej a vyhneš sa mnohej bolesti a utrpeniu. (Príslovia 2:6–9; Žalm 1:1–3)

¹⁶ Keď budeme študovať Božie Slovo, modliť sa k Bohu o vedenie a poslúchať múdre rady od verného a rozvážneho otroka, môžeme získať múdrosť. (Matúš 24:45; Jakub 1:5) Asi nemáme problém priznať, že všetci sme slabí a nedokonalí. (Jeremiáš 17:9) Ale ako by si zareagoval, ak by ťa niekto varoval, že sa pohybuješ na hrane a hrozí, že sa dopustíš nemravnosti? Urazil by si sa alebo by si pokorne prijal pomoc? (2. Kráľov 22:18, 19)

17. Uveď príklad, ako nám môže pomôcť rada od spolukresťana.

¹⁷ Predstav si túto situáciu. O sestru sa v práci začne zaujímať kolega a pozve ju na rande. Neslúži síce  Jehovovi, ale je veľmi milý a pozorný. Keď sú spolu vonku, vidí ich iná sestra a neskôr svoju priateľku upozorní, že to, čo robí, je nebezpečné. Ako zareaguje tá prvá sestra? Bude sa brániť alebo si prizná, že varovanie je opodstatnené? Miluje Jehovu a túži robiť to, čo je správne. Ale čo ak by s tým mužom ďalej chodila? Utekala by pred nemravnosťou alebo by tým skôr ukázala, že „sa spolieha na svoje srdce“? (Príslovia 22:3, pozn. pod čiarou; 28:26; Matúš 6:13; 26:41)

18., 19. Vysvetli, ako Jozef „utekal pred nemravnosťou“ a čo mu v tom pomohlo.

¹⁸ Keď bol Jozef mladý, bol otrokom v Egypte. Deň čo deň sa ho snažila zviesť manželka jeho  pána, ale Jozef vedel, že ak by s ňou mal pomer, bola by to veľká chyba. Miloval Jehovu a chcel mu robiť radosť. Preto zakaždým odmietol jej nemravné návrhy. Keďže bol otrokom, nemohol odísť od svojho pána. Raz, keď ho nútila, aby s ňou mal styk, „utiekol von“. (Prečítajte 1. Mojžišovu 39:7–12.)

¹⁹ Táto udalosť sa mohla skončiť úplne inak, ak by Jozef o tejto žene sníval a oddával sa sexuálnym predstavám. Ale vzťah s Jehovom bol preňho dôležitejší než čokoľvek iné. Svojej panej povedal: „Môj pán... mi neodoprel nič okrem teba, lebo si jeho manželka. Ako by som sa teda mohol dopustiť takého veľkého zla a zhrešiť proti Bohu?“ (1. Mojžišova 39:8, 9)

20. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova mal z Jozefa radosť?

²⁰ Aj keď bol Jozef ďaleko od svojej rodiny a svojho domova, bol vždy verný Jehovovi a on ho za to žehnal. (1. Mojžišova 41:39–49) Z Jozefovej vernosti sa veľmi tešil. (Príslovia 27:11) Odolať pokušeniu dopustiť sa nemravnosti môže byť veľmi ťažké. Ale pripomínaj si tieto slová: „Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé. Chráni život svojich verných, zachraňuje ich z moci zlých.“ (Žalm 97:10)

21. Ako jeden mladý brat napodobnil Jozefa?

²¹ Jehovovi služobníci každý deň žijú v súlade so slovami „nenáviďte zlo a milujte dobro“, hoci si to vyžaduje odvahu. (Amos 5:15) Buď si istý, že Jehovovi  dokážeš byť verný bez ohľadu na to, koľko máš rokov. Napríklad vernosť jedného mladého brata bola vyskúšaná v škole. Spolužiačka mu navrhla, že sa s ním vyspí, ak jej pomôže s testom z matematiky. Ako na to zareagoval? Konal ako Jozef. Povedal: „Ihneď som jej ponuku odmietol. Vďaka tomu, že som odolal, som si zachoval dôstojnosť a sebaúctu.“ Každý „chvíľkový pôžitok“ z nemravnosti vedie k citovej bolesti. (Hebrejom 11:25) Ale ak poslúchame Jehovu, budeme zažívať trvalé šťastie. (Príslovia 10:22)

22., 23. Ako Jehova pomáha ľuďom, ktorí vážne zhrešia?

²² Satan nás neprestane navádzať na nemravnosť. Odolávať mu je neustály boj, lebo asi každému z nás sa v mysli občas vynoria nesprávne myšlienky. (Rimanom 7:21–25) Jehova nám rozumie a „pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14) Ale čo ak kresťan vážne zhreší a dopustí sa nemravnosti? Znamená to, že už mu niet pomoci? Nie! Ak sa úprimne kajá, Jehova mu podá pomocnú ruku. Boh je „ochotný odpúšťať“. (Žalm 86:5; Jakub 5:16; prečítajte Príslovia 28:13.)

²³ Jehova nám dáva aj „ľudí ako dary“ – láskavých starších, ktorí sa o nás starajú. (Efezanom 4:8, 12; Jakub 5:14, 15) Majú za úlohu pomáhať nám, aby sme si obnovili vzťah k Bohu. (Príslovia 15:32)

24., 25. Ako nám rozumnosť pomôže „utekať pred nemravnosťou“?

²⁴ Ak sa chceme dobre rozhodovať, musíme chápať, že Jehovove zákony sú na náš úžitok. Nechceme byť ako muž z Prísloví 7:6–23. Tento mladý muž „nemal rozum“, a tak sa chytil do pasce nemravnosti. Rozumnosť je viac ako inteligencia. Keď sme rozumní, snažíme sa pochopiť Božie uvažovanie a potom v súlade s ním žiť. Pamätajme na múdre slová: „Kto získava múdrosť, miluje svoj život. Tomu, kto si cení rozumnosť, sa bude dobre dariť.“ (Príslovia 19:8)

²⁵ Si presvedčený o tom, že Božie normy sú správne? Veríš, že ak budeš podľa nich žiť, prinesie ti to šťastie? (Žalm 19:7–10; Izaiáš 48:17, 18) Ak máš ešte pochybnosti, mysli na všetko dobré, čo od Jehovu máš. „Vyskúšajte Jehovu a presvedčte sa, že je dobrý.“ (Žalm 34:8) Čím viac budeš uvažovať o tom, čo pre teba Jehova urobil, tým viac ho budeš milovať. Miluj to, čo miluje, a nenáviď to, čo nenávidí. Napĺňaj si myseľ pozitívnymi myšlienkami – všetkým, čo je pravdivé, spravodlivé, čisté, čo podnecuje k láske a čo je cnostné. (Filipanom 4:8, 9) Napodobňuj Jozefa, ktorý sa riadil Božou múdrosťou a dobre sa mu darilo. (Izaiáš 64:8)

26. Čo sa bude rozoberať v ďalších kapitolách?

²⁶ Jehova chce, aby si sa tešil zo života a bol šťastný, či už si slobodný, alebo žiješ v manželstve. V nasledujúcich dvoch kapitolách budeme hovoriť o tom, ako mať šťastné manželstvo.