1. – 3. a) Čo sa učíme z Prísloví 13:20? b) Prečo je dôležité múdro si vyberať priateľov?

 VŠIMOL si si niekedy, ako malé dieťa pozoruje svojich rodičov? Ešte predtým ako sa naučí rozprávať, vníma všetko, čo sa okolo neho deje. Keď je staršie, úplne podvedome začína svojich rodičov napodobňovať. Preto neprekvapuje, že aj dospelí preberajú názory a správanie ľudí, s ktorými trávia veľa času.

² V Prísloviach 13:20 čítame: „Kto sa stretáva s múdrymi, zmúdrie.“ Slová „stretávať sa“ znamenajú viac ako len byť v občasnom kontakte. Istý biblický učenec povedal, že pôvodný výraz niesol myšlienku mať niekoho rád a byť si s ním blízky. Teda najviac nás ovplyvňujú ľudia, s ktorými trávime veľa času a s ktorými si rozumieme.

³ Priatelia na nás môžu mať dobrý alebo zlý vplyv. Príslovia 13:20 pokračujú slovami: „Kto sa priatelí s hlupákmi, zle dopadne.“ Priatelia, ktorí milujú Boha, nám pomôžu, aby sme mu zostali  verní. Čo nám pomôže múdro si vyberať priateľov? Napríklad to, keď sa zamyslíme, akých priateľov si vyberá Jehova.

4. a) Prečo je obrovskou cťou, že môžeme byť Božími priateľmi? b) Prečo Jehova považoval Abraháma za svojho priateľa?

⁴ Jehova, Zvrchovaný Vládca celého vesmíru, nám preukazuje obrovskú česť – môžeme byť jeho priateľmi. Priateľov si vyberá veľmi starostlivo. Je preňho dôležité, aby to boli ľudia, ktorí ho milujú a veria mu. Vezmime si príklad Abraháma. Bol ochotný urobiť pre Boha čokoľvek. Znova a znova dokazoval, že má silnú vieru a je poslušný. Bol dokonca ochotný obetovať svojho syna Izáka. Abrahám veril, že „Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych“. (Hebrejom 11:17–19; 1. Mojžišova 22:1, 2, 9–13) Keďže mal silnú vieru a bol poslušný, Boh ho nazval „môj priateľ“. (Izaiáš 41:8; Jakub 2:21–23)

5. Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí sú mu verní?

⁵ Pre Jehovu sú jeho priatelia veľmi vzácni. A oni považujú vernosť Bohu za to najcennejšie v živote. (Prečítajte 2. Samuelovu 22:26.) Sú mu verní a poslušní, pretože ho milujú. V Biblii sa píše, že „pre čestných“, teda pre tých, ktorí poslúchajú Boha, je Boh „blízkym priateľom“. (Príslovia 3:32) Svojich priateľov pozýva ako významných hostí do svojho „stanu“. Pozýva ich, aby ho  uctievali a kedykoľvek sa k nemu modlili. (Žalm 15:1–5)

6. Ako sa prejavuje to, že milujeme Ježiša?

⁶ Ježiš povedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať.“ (Ján 14:23) Teda ak chceme byť Jehovovými priateľmi, musíme milovať Ježiša a žiť podľa toho, čo učil. Poslúchame napríklad jeho príkaz zvestovať dobrú správu a robiť učeníkov. (Matúš 28:19, 20; Ján 14:15, 21) Keďže Ježiša milujeme, „verne kráčame v jeho stopách“. (1. Petra 2:21) Jehova sa teší, keď vidí, že sa zo všetkých síl snažíme napodobňovať jeho Syna vo všetkom, čo hovoríme a robíme.

7. Prečo je dôležité, aby sme sa priatelili s ľuďmi, ktorí sú Jehovovými priateľmi?

⁷ Jehovovi priatelia majú silnú vieru, sú verní, poslušní a milujú Ježiša. Vyberáme si za priateľov takých ľudí ako Jehova? Ak tvoji priatelia napodobňujú Ježiša a horlivo učia druhých o Božom Kráľovstve, pomôžu ti, aby si bol lepším človekom a zostal verný Jehovovi.

8. Čo sa ti páči na priateľstve Rút a Noemi?

⁸ V Biblii sa píše o viacerých priateľstvách. Jedným z nich je priateľstvo medzi Rút a jej svokrou Noemi. Tieto dve ženy pochádzali z rôznych krajín a kultúr. Noemi bola od Rút o dosť staršia. Ale obe milovali Jehovu, a preto sa veľmi zblížili.  Keď sa Noemi rozhodla odísť z Moábu a vrátiť sa do Izraela, „Rút s ňou zostala“. Povedala Noemi: „Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ (Rút 1:14, 16) Rút bola k Noemi veľmi láskavá. Keď sa vrátili do Izraela, usilovne pracovala, aby sa o svoju staršiu priateľku postarala. Noemi hlboko milovala Rút a múdro jej radila. Rút ju počúvala a obom sa vďaka tomu dobre darilo. (Rút 3:6)

9. Čo ťa zaujalo na priateľstve Dávida a Jonatána?

⁹ Ďalším výnimočným priateľstvom bol vzťah medzi Dávidom a Jonatánom. Obidvaja boli verní Jehovovi. Jonatán bol asi o 30 rokov starší ako Dávid a mal sa stať v Izraeli kráľom. (2. Samuelova 5:4) Keď sa však dozvedel, že Jehova si za kráľa vybral Dávida, nežiarlil naňho ani ho nepovažoval za konkurenciu. Zo všetkých síl ho podporoval. Raz, keď sa Dávid ocitol v nebezpečenstve, Jonatán „posilnil jeho dôveru v Jehovu“. Neváhal pre Dávida riskovať svoj život. (1. Samuelova 23:16, 17) Aj Dávid bol verným priateľom. Sľúbil, že sa bude starať o Jonatánovu rodinu, a svoj sľub dodržiaval aj po Jonatánovej smrti. (1. Samuelova 18:1; 20:15–17, 30–34; 2. Samuelova 9:1–7)

10. Čo sa učíš o priateľstve z príkladu Šadracha, Méšacha a Abednega?

¹⁰ Šadrach, Méšach a Abednego boli traja hebrejskí priatelia, ktorých už v detstve odviedli z domovskej krajiny do Babylona. Ocitli sa ďaleko od  svojej rodiny. No stáli pri sebe a vzájomne si pomáhali, aby si udržali silnú vieru v Jehovu. V dospelosti bola ich viera vyskúšaná, keď im kráľ Nabuchodonozor prikázal, aby uctievali zlatú sochu. Odmietli to a povedali kráľovi: „Tvojim bohom nebudeme slúžiť a zlatej soche, ktorú si postavil, sa nepokloníme.“ Títo traja priatelia zostali verní svojmu Bohu, aj keď bola ich viera skúšaná. (Daniel 1:1–17; 3:12, 16–28)

11. Ako sa z Pavla a Timoteja stali dobrí priatelia?

¹¹ Keď apoštol Pavol spoznal mladého Timoteja, uvedomil si, že Timotej miluje Jehovu a hlboko sa zaujíma o zbor. Preto ho školil a on potom pomáhal bratom a sestrám na rôznych miestach. (Skutky 16:1–8; 17:10–14) Timotej tak usilovne slúžil spolukresťanom, že Pavol napísal: „Nemám nikoho s takým postojom, aký má on.“ Pavol vedel, že Timotej sa bude úprimne starať o bratov a sestry. Keď títo dvaja kresťania spolu slúžili Jehovovi, stali sa z nich dobrí priatelia. (Filipanom 2:20–22; 1. Korinťanom 4:17)

12., 13. a) Prečo musíme byť aj v zbore opatrní pri výbere priateľov? b) Čo viedlo Pavla k tomu, že napísal slová v 1. Korinťanom 15:33?

¹² V zbore sa jeden od druhého učíme a navzájom si pomáhame udržať si silnú vieru. (Prečítajte Rimanom 1:11, 12.) Ale aj v zbore si musíme dávať pozor, koho si vyberieme za blízkeho priateľa.  Je v ňom pestrá paleta bratov a sestier z rôzneho prostredia a rôznych kultúr. Niektorí sú v zbore noví, iní slúžia Jehovovi veľa rokov. Kým si človek vybuduje vzťah k Jehovovi, trvá to určitý čas, podobne ako ovocie potrebuje čas, aby dozrelo. Preto si musíme priateľov vyberať múdro, no zároveň chceme byť k sebe trpezliví a láskaví. (Rimanom 14:1; 15:1; Hebrejom 5:12–6:3)

 ¹³ Občas vzniknú v zbore ťažkosti. Vtedy musíme byť zvlášť opatrní. Môže sa stať, že brat alebo sestra robí niečo, čo je podľa Biblie nesprávne. Alebo sa u niekoho rozvinie zvyk sťažovať sa, čo vytvára v zbore nepokoj. Neprekvapuje nás to, lebo aj v prvom storočí vznikali v zbore problémy. Napríklad niektorí kresťania spochybňovali Ježišovo učenie. Preto Pavol napísal toto varovanie: „Nedajte sa oklamať. Zlá spoločnosť kazí dobré zvyky.“ (1. Korinťanom 15:12, 33) Aj Timoteja povzbudzoval, aby si blízkych priateľov vyberal veľmi starostlivo. To isté platí pre nás. (Prečítajte 2. Timotejovi 2:20–22.)

14. Aký vplyv môžu mať priatelia na náš vzťah s Jehovom?

¹⁴ Svoj vzťah s Jehovom si musíme chrániť. Ide o to najcennejšie, čo máme. Preto sa nepriatelíme s niekým, kto by mohol oslabiť našu vieru a poškodiť tento vzťah. Ak namočíme špongiu do octu, nemôžeme očakávať, že nasiakne vodou. Podobne ak máme za priateľov ľudí, ktorí robia to, čo je zlé, nemôžeme očakávať, že pre nás bude ľahké robiť to, čo je správne. Pri výbere priateľov musíme byť opatrní. (1. Korinťanom 5:6; 2. Tesaloničanom 3:6, 7, 14)

15. Čo ti pomôže nájsť si v zbore dobrých priateľov?

¹⁵ V zbore nájdeš ľudí, ktorí zo srdca milujú Jehovu. Môžu sa stať tvojimi blízkymi priateľmi. (Žalm 133:1) Nehľadaj priateľov len medzi ľuďmi vo svojom veku alebo medzi ľuďmi  s podobným zázemím. Pamätaj, že Jonatán bol oveľa starší ako Dávid a Rút bola oveľa mladšia ako Noemi. Drž sa biblickej rady: „Otvorte svoje srdce dokorán.“ (2. Korinťanom 6:13; prečítajte 1. Petra 2:17.) A čím viac budeš napodobňovať Jehovu, tým viac ťa druhí budú chcieť za svojho priateľa.

16., 17. Čo by sme nemali urobiť, keď nás niekto v zbore sklame?

¹⁶ Každá rodina sa skladá z ľudí, ktorí majú odlišnú osobnosť, názory a spôsoby. Rovnako je to v zbore. To, že sme každý iný, robí život pestrejším. Vďaka tomu sa môžeme jeden od druhého veľa naučiť. No rozdielnosť niekedy vedie k nedorozumeniam. Môže sa stať, že nás nejaký brat alebo sestra začne dráždiť. Občas nás môže niečo uraziť alebo zraniť. (Príslovia 12:18) Dovolíme, aby nás takéto problémy znechutili natoľko, že prerušíme kontakt so zborom?

¹⁷ Aj keď nás niekto sklame, bolo by chybou, keby sme sa prestali stretávať so zborom. Jehova nám nijako neublížil. Dal nám život a mnoho iných vecí, preto si zaslúži našu lásku a vernosť. (Zjavenie 4:11) Zbor je dar od Jehovu a pomáha nám, aby sme si udržiavali silnú vieru. (Hebrejom 13:17) Nikdy by sme nechceli odmietnuť Jehovov dar len preto, že nás niekto sklamal. (Prečítajte Žalm 119:165.)

18. a) Čo je nevyhnutné, ak chceme dobre vychádzať s bratmi a sestrami? b) Prečo by sme mali druhým odpúšťať?

 ¹⁸ Bratov a sestry máme veľmi radi a chceme s nimi dobre vychádzať. Jehova od nás neočakáva dokonalosť, a preto by sme ju nemali očakávať ani my. (Príslovia 17:9; 1. Petra 4:8) Všetci robíme chyby, ale láska nám pomáha „ochotne si odpúšťať“. (Kolosanom 3:13) Vďaka láske nebudeme robiť z malého nedorozumenia vážny problém. Je pravda, že keď nám niekto ublíži, často na to nedokážeme prestať myslieť. V takej situácii sa ľahko stane, že sa nahneváme a tieto pocity v nás dlho zostávajú. Ak by sme s tým nič neurobili, boli by z nás nešťastní a zatrpknutí ľudia. Ale ak človeku, ktorý nás urazil, odpustíme, budeme cítiť vnútorný pokoj, budeme sa tešiť z jednoty v zbore, a čo je najdôležitejšie, z dobrého vzťahu s Jehovom. (Matúš 6:14, 15; Lukáš 17:3, 4; Rimanom 14:19)

19. Prečo sa niekedy musíme prestať stýkať s človekom zo zboru?

¹⁹ K tomu, aby bola rodina šťastná, musí prispievať každý jej člen. Predstavme si však, že niekto z rodiny sa začne búriť. Ostatní mu opakovane dohovárajú, ale on sa nechce napraviť. Možno sa sám rozhodne, že odíde z domu, alebo ho o to musí požiadať hlava rodiny. Niečo podobné sa môže stať v zbore. Ktosi zo zboru sa rozhodne, že  bude robiť niečo, čo sa nepáči Jehovovi a čo zboru škodí. Odmieta pomoc a z jeho správania je zrejmé, že už nechce byť jeho súčasťou. Možno sa sám rozhodne, že zo zboru odíde, alebo z neho musí byť vylúčený. Keď k tomu dôjde, v Biblii sa jasne hovorí, že sa s ním nemáme stýkať. (Prečítajte 1. Korinťanom 5:11–13; 2. Jána 9–11) Ak je to náš priateľ alebo príbuzný, môže to byť veľmi ťažké. Ale v takejto situácii musí byť naša vernosť Jehovovi na prvom mieste. (Pozri 8. koncovú poznámku.)

20., 21. a) Prečo sa dá povedať, že vylúčenie je prejavom lásky? b) Prečo je dôležité, aby sme si múdro vyberali priateľov?

²⁰ Vylúčenie je prejavom Jehovovej lásky. Chráni zbor pred ľuďmi, ktorí ignorujú Jehovove normy. (1. Korinťanom 5:7; Hebrejom 12:15, 16) V takej situácii máme príležitosť dokázať, že milujeme Jehovu, jeho sväté meno a jeho vysoké normy. (1. Petra 1:15, 16) Vylúčenie je prejavom lásky aj k vylúčenému. Toto dôrazné pokarhanie mu môže pomôcť, aby si uvedomil, čo urobil, a podnietiť ho, aby sa zmenil. Mnohí vylúčení sa časom vrátili k Jehovovi a zbor ich s láskou prijal späť. (Hebrejom 12:11)

²¹ Naši priatelia na nás majú buď dobrý, alebo zlý vplyv. Preto je dôležité, aby sme si ich starostlivo vyberali. Ak milujeme tých, ktorých miluje Jehova, budeme obklopení ľuďmi, ktorí nám pomôžu byť mu verní po celú večnosť.