Dňa 21. októbra 1940 boli Jehovovi svedkovia na Novom Zélande označení za podvratnú organizáciu, ktorá predstavuje hrozbu pre spoločnosť. Napriek tomu, že toto vládne vyhlásenie spôsobilo Jehovovým svedkom nemalé ťažkosti, nedali sa zastrašiť. Napríklad ďalej sa stretávali, aby uctievali Boha, a to aj napriek hrozbe, že polícia urobí raziu a zatkne ich.

 Andy Clarke nebol svedkom, no jeho manželka Mary áno. Andy videl, ako veľmi chce Mary chodiť na zhromaždenia, hoci to bolo nebezpečné. Bál sa, že ju na zhromaždení zatknú. Preto hoci to bežne nerobil, začal s ňou chodiť na zhromaždenia. Povedal jej: „Ak ťa zatknú, budú musieť zatknúť aj mňa!“ Andy odvtedy chodil s manželkou na každé zhromaždenie. Po čase sa aj on dal pokrstiť ako Jehovov svedok. Takýmto odhodlaním, aké mala Mary napriek prenasledovaniu, sa počas druhej svetovej vojny vyznačovali mnohí svedkovia na Novom Zélande.

 Jedného dňa zastavila polícia 78-ročného Johna Murraya, ktorý hovoril o Biblii od dverí k dverám. Na súde ho obvinili, že podporuje činnosť podvratnej organizácie. Pred súd boli predvedené desiatky Jehovových svedkov. Niektorí dostali pokutu, iní boli uväznení až na tri mesiace.

 Bratia odopierali vojenskú službu z dôvodu biblicky školeného svedomia. (Izaiáš 2:4) Preto mnohí z tých, ktorí boli za vojny povolaní do vojska, zažívali veľké ťažkosti. Asi 80 svedkov bolo za to, že sa nechceli pridať do vojska, poslaných do internačných táborov, kde mali zostať do konca vojny. Títo bratia aj napriek drsnému zaobchádzaniu a extrémne nízkym teplotám v zimných mesiacoch ďalej s radosťou uctievali Jehovu.

 Svedkovia v internačných táboroch neváhali a zorganizovali pravidelné duchovné činnosti. Fungovali ako zbor, pravidelne mávali zhromaždenia a zvestovali spoluväzňom. V niektorých táboroch dokonca dostali povolenie, aby za účasti stráže zorganizovali zjazdy. Niektorí väzni sa v táboroch dozvedeli o biblickej pravde a dali sa pokrstiť.

 Bruce, najmladší syn Mary a Andyho, ktorí boli spomenutí, považoval čas strávený v tábore za príležitosť dozvedieť sa viac o Biblii. Spomína si: „Bolo to, akoby som šiel do školy, lebo som mohol mať hlboké rozhovory so skúsenejšími bratmi v táboroch a veľa sa od nich naučiť.“

 V roku 1944 vláda uvažovala, že niektorých väzňov z internačných táborov prepustí. Ale vojenskí úradníci namietali proti prepusteniu Jehovových svedkov, lebo boli presvedčení, že po prepustení budú ďalej hovoriť druhým o svojej viere. V správe sa uvádzalo: „Hoci uväznenie nám umožní do istej miery kontrolovať ich fanatizmus, nikdy ich nenapravíme ani nezmeníme.“

 Vďaka tomu, že svedkovia získali zákazom viac publicity, u niektorých ľudí to vzbudilo zvedavosť. Časom si mnohí uvedomili, že Jehovovi svedkovia vôbec nepredstavujú hrozbu pre spoločnosť. Zistili, že svedkovia sú neškodní a pokojní kresťania. Preto počet svedkov na Novom Zélande vzrástol z 320 v roku 1939 na 536 v roku 1945!

 Niekedy sa stávalo, že rozumní úradníci pochopili, že zákaz Jehovových svedkov nie je spravodlivý. Keď si jeden sudca vypočul dôkazy proti bratovi, ktorý zvestoval, jeho prípad zamietol. Povedal: „Je mi proti srsti označiť rozširovanie Biblií za trestný čin. Je to aj v rozpore s mojím vnímaním práva.“

 Keď bol na konci vojny zákaz činnosti svedkov zrušený, svedkovia boli ešte odhodlanejší pomáhať druhým dozvedieť sa o Božom Kráľovstve. V roku 1945 sa v liste pobočky pre všetky novozélandské zbory písalo: „Nech je každý taktný, priateľský a láskavý ku všetkým. Nedohadujte sa s ľuďmi ani sa s nimi nehádajte. Nezabúdajte, že ľudia, ktorých stretávame, úprimne veria tomu, čo učí ich náboženstvo, a snažia sa podľa toho žiť... Veľa z nich patrí k Pánovým ‚ovciam‘, ktoré musíme viesť k Jehovovi a jeho Kráľovstvu.“

 Dnes Jehovovi svedkovia na Novom Zélande ďalej hovoria o Biblii s inými obyvateľmi a turistami. Raz len počas niekoľkých hodín štyri sestry v mestečku Turangi hovorili so 67 návštevníkmi zo 17 krajín!

 Ľudia na Novom Zélande si uvedomujú, že Jehovovi svedkovia sú pokojní, úprimní kresťania, ktorí si veľmi vážia biblickú pravdu. Každý rok sa dajú pokrstiť stovky ľudí. V roku 2019 radostne slúžilo Jehovovi v tejto krajine na južnej pologuli viac ako 14 000 svedkov.