Keď sa bombardovanie skončilo, išli sme s mamou za jej najlepšou kamarátkou. S hrôzou sme zistili, že pri útoku zahynula. Keď sa o pár dní odohral ďalší letecký útok, otec ma schytil, posadil na svoj bicykel a zo všetkých síl bicykloval von z mesta.

 Dodnes mám živo v pamäti spomienky na ten čas, keď v Taliansku zúrila druhá svetová vojna. No to, čo ma odmalička formovalo, boli hlavne ľudia okolo mňa, ktorí poznali a veľmi milovali Jehovu.

Dar v podobe pravdy

 V zime v roku 1936, pár mesiacov pred mojím narodením, otec pracoval pre železnice s Vincenzom Artusim. Vincenzo nebol ešte pokrstený, ale veľmi miloval biblickú pravdu. Ako spolu odhadzovali sneh, rozprával môjmu otcovi o tom, čo sa dozvedel.

 Otec si veľmi rýchlo uvedomil, že to, čo mu Vincenzo hovorí, je pravda. Spolu s ďalšími v našom meste Faenza sa chcel dozvedieť viac. V tom čase boli pri moci fašisti a vzhľadom na prenasledovanie nemohli svedkovia organizovať zhromaždenia pre verejnosť. Človek mohol byť zatknutý už len za to, že mal biblickú literatúru. Niektorí svedkovia boli vo väzení. Otec sa s priateľmi stretával v domoch na samote na vidieku a tam si čítali Bibliu a študovali publikácie, ktoré mali. Otec sa tiež vždy postaral o to, aby sme jeden večer v týždni celá rodina študovali Bibliu.

Dar v podobe dobrých vzorov

 V roku 1943 bola väčšina svedkov, ktorí boli uväznení za náboženskú činnosť, prepustená. K nim patrila aj slobodná sestra Maria Pizzatová. Cestou domov do severného Talianska u nás prenocovala. Mala veľký podiel na tom, že svedkovia dostávali publikácie a zostali v kontakte s pobočkou vo Švajčiarsku, ktorá v tom čase dohliadala na našu činnosť v Taliansku. Navonok pôsobila krehko, no bola to silná a odvážna žena. Po vojne občas zavítala do Faenzy a vždy sme sa z jej návštev veľmi tešili.

 Ďalšia sestra, na ktorú mám zo svojho dospievania pekné spomienky, je Albina Cuminettiová. Bola vdova a mala už viac rokov. Bývala v budove, kde sme mávali zhromaždenia. Začiatkom 20. rokov 20. storočia bola v Taliansku kolportérkou (venovala veľa času zvestovaniu). Rozprávala mi množstvo úžasných príbehov o tom, ako sa dielo v tých rokoch rozbiehalo.

 Albina mala aj zbierku našich publikácií a ďalších historických predmetov. Raz som zbadala odznak s krížom a korunou, ktorý kedysi nosili Bádatelia Biblie (ako sa vtedy volali Jehovovi svedkovia). Vedela som, že kríž má pohanský pôvod, a tak mi to prišlo smiešne. Albina vtedy povedala niečo, na čo do smrti nezabudnem. Citovala Zachariáša 4:10 a povedala: „Nepohŕdaj dňom malých vecí!“

 To zmenilo môj pohľad. Hoci prví Bádatelia Biblie úplne nerozumeli pravde, zaslúžili si moju úctu. A keďže v taliančine neboli k dispozícii všetky publikácie, chvíľu trvalo, kým sa niektorí bratia dozvedeli o úpravách v porozumení. Napriek tomu si ich Jehova za ich úsilie cenil a rovnako som si ich mala ceniť aj ja.

 Hoci Albina bola oveľa staršia ako ja, veľmi rada som sa s ňou rozprávala. Albina, Maria a ďalšie horlivé sestry, ktoré verne slúžili Jehovovi napriek obrovským ťažkostiam, sa mi stali vzorom. Som veľmi vďačná, že som ich mohla spoznať.

Dar v podobe služby v Bételi

 V lete 1955 som cestovala do Ríma na zjazd „Triumfujúce Kráľovstvo“. Pri tejto príležitosti som si šla s delegátmi z iných krajín pozrieť Bétel. Pomyslela som si: Ako rada by som tu slúžila!

 Osemnásteho decembra 1955 som sa dala pokrstiť. Ešte som chodila do školy, ale bola som odhodlaná slúžiť Jehovovi naplno. Na zjazde v Janove roku 1956 som počula oznam, že sú v Bételi potrební dobrovoľníci. Zástupca pobočky však povedal, že v Bételi nie sú potrebné sestry.

 Neskôr som sa o svojich cieľoch porozprávala s naším krajským starším, veľmi horlivým a nadšeným zvestovateľom Pierom Gattim a. Povedal: „Odporučím ťa za zvláštnu priekopníčku.“

 O nejaký čas som dostala list z pobočky. Myslela som si, že sa v ňom píše, že som bola vymenovaná za zvláštnu priekopníčku. No mýlila som sa. Bratia ma povzbudili, aby som si podala prihlášku do Bételu!

 V januári 1958 som prišla do Bételu. Vtedy tam bolo iba 12 pracovníkov. Ja som dostala za úlohu pomáhať dvom prekladateľom v pobočke. Mali sme veľa práce a ja som nemala s prekladaním žiadne skúsenosti. Ale Jehova mi pomohol, aby som si túto úlohu zamilovala.

 No ani nie o dva roky bratia prekladateľskú prácu preorganizovali a ja som mala odísť z Bételu a slúžiť ako priekopníčka. Vyrazilo mi to dych, lebo v Bételi som sa cítila ako doma. Onedlho som sa však začala na svoju novú úlohu pozerať ako na ďalší dar od Jehovu.

Dar v podobe horlivých spolupracovníčok

 Prvého septembra 1959 som začala slúžiť ako zvláštna priekopníčka v meste Cremona. Mojou spolupracovníčkou bola Doris Meyerová, priekopníčka, ktorá sa prisťahovala z Dánska. Bola odo mňa staršia iba o niekoľko rokov, ale mala bohaté skúsenosti a mohla som sa od nej veľa naučiť. Bola horlivá, cieľavedomá a hocičo ju nezaskočilo. Tieto vlastnosti sme obe v našom obvode potrebovali, lebo sme boli jediné svedkyne v celom meste.

 Doris prišla do Cremony skôr ako ja a zariadila, aby sa v jednom prenajatom byte konali zhromaždenia. Naša činnosť zakrátko udrela do očí katolíckym kňazom. Boli nahnevaní a v kostole pred nami varovali.

 Jedného dňa nás vzali policajti na policajnú stanicu. Nezatkli nás, ale Doris jasne naznačili, že je cudzinka a má z Cremony odísť. A tak sa vrátila do Dánska, kde potom ďalej verne slúžila Jehovovi.

 Zanedlho bola do Cremony poslaná ďalšia slobodná sestra, Brunilde Marchiová. Mala miernu a príjemnú povahu a milovala službu. Zaviedli sme veľa biblických štúdií a niektoré z nich pekne pokračovali.

 Ďakujem Jehovovi, že som mohla byť pri týchto malých začiatkoch zvestovania v Cremone. Dnes je v tomto meste päť zborov!

Milé prekvapenie

 Ani nie o dva roky, čo som prišla do Cremony, mi zavolali z pobočky. V rámci príprav na šesťdňový zjazd „Zjednotení ctitelia“, ktorý sa mal konať v júli 1961, bolo treba pomôcť pri prekladoch. A tak ma znovu pozvali do Bételu. Doslova som skákala od radosti! Prvého februára 1961 som sa vrátila do Bételu.

 Celé hodiny sme pracovali, ale bola som rada, že som každý deň pomáhala pri výrobe biblických publikácií. Čas plynul rýchlo a bol tu zjazd.

 Na zjazde zaznel oznam, že sa bude do taliančiny prekladať Preklad nového sveta Kresťanských gréckych písiem. Povedala som si: Tak asi bude veľa práce. A nemýlila som sa. Bratia mi čas spolupráce s Bételom predĺžili. A v Bételi som až dodnes, aj po viac ako 60 rokoch!

Ďalšie vzácne dary od Jehovu

 Ďalší dar, ktorý si celé roky vážim, je môj slobodný stav. To neznamená, že som nikdy neuvažovala o manželstve. To nie. Niekedy ma desila predstava, že zostanem slobodná. Modlila som sa v súvislosti s tým k Jehovovi. On ma pozná úplne najlepšie. Prosila som ho, aby mi ukázal, ako sa rozhodnúť.

 Ešte viac som si vzala k srdcu biblické verše v Matúšovi 19:11, 12 a v 1. Korinťanom 7:8, 38. Ďakovala som Jehovovi, že mi pomohol moju situáciu jasne chápať a že mi dal vnútorný pokoj. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutovala a som vďačná, že som mohla svoj slobodný stav využiť na to, aby som dávala Jehovovi to najlepšie.

 Za tie roky som zažila v prekladateľskom oddelení veľa zmien, lebo Jehovova organizácia používa novšiu techniku a ďalší „mlieko národov“. (Izaiáš 60:16) Vďaka týmto zmenám sú bratia a sestry na celom svete ešte viac jednotní. Napríklad v roku 1985 začala Strážna veža v taliančine vychádzať v rovnakom čase ako v angličtine. Dnes sú na stránke jw.org k dispozícii články a videá v mnohých jazykoch, a pritom mnohé vychádzajú zároveň s anglickými. Je jasné, že Jehova dbá na to, aby bol jeho ľud zjednotený a aby mal duchovný pokrm v pravý čas.

 Jehova bol ku mne veľmi štedrý. Umožnil mi, aby som pomohla ľuďom priblížiť sa k nemu, keď som bola zvláštna priekopníčka. Splnil mi aj túžbu slúžiť v Bételi, kde som sa spriatelila s ľuďmi rôzneho veku a z rôzneho prostredia. Mimoriadnym darom bolo pre mňa to, keď som videla, ako sa dala vo veku 68 rokov pokrstiť moja mama a stala sa Jehovovou služobníčkou. Veľmi sa teším, že ju i ostatných príbuzných znovu uvidím, keď budú kriesení ľudia, ktorí sú v pamätných hrobkách. (Ján 5:28, 29)

 Už sa neviem dočkať toho, čo Jehova spraví pre svojich služobníkov, keď „všetko urobí nové“. (Zjavenie 21:5) A som si istá, že Jehova nám nikdy neprestane dávať „všetko dobré a každý dokonalý dar“. (Jakub 1:17)