Dňa 5. decembra 2019 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) jednohlasne rozhodol v prospech 22 Jehovových svedkov z Arménska, ktorí boli neprávom odsúdení za odmietnutie povinnej vojenskej služby. ESĽP im priznal finančné odškodnenie vo výške celkovo 242 000 eur. Je to najvyššie odškodnenie, aké tento súd priznal našim bratom v prípade, ktorý sa týka odmietnutia vojenskej služby z dôvodu svedomia.

V roku 2012 boli títo bratia odsúdení za odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia a za odmietnutie civilnej služby. Bratia odmietli civilnú službu preto, lebo v tom čase bola pod dohľadom vojenskej správy a nebola v pravom zmysle civilná. Dvadsať bratov z tejto skupiny si teda odpykalo trest vo väzení, ešte kým štát v roku 2013 zaviedol civilnú službu, ktorá bola naozaj civilná, a prestal posielať bratov do väzenia za odmietnutie vojenskej služby.

ESĽP sa pri svojom rozhodnutí z 5. decembra opieral o víťazstvo Jehovových svedkov, ktoré dosiahli v roku 2017 v prípade Adjan a ďalší verzus Arménsko. ESĽP v rozhodnutí uviedol, že Arménsko bolo dobre oboznámené s týmto podobným prípadom a malo sa s bratmi snažiť dosiahnuť priateľské vyrovnanie. Vláda to však odmietla, hoci bratia sa o dohodu v uplynulom roku snažili. Preto ESĽP jednohlasne rozhodol v prospech bratov.

Našťastie postoj Arménska k odmietaniu vojenskej služby z dôvodu svedomia sa od roku 2013 výrazne zlepšil. Naši bratia už za svoju neutralitu nie sú väznení ani nemajú záznam v registri trestov. Uplynulých sedem rokov bola civilná služba v Arménsku vzorom aj pre ďalšie národy. No rozhodnutie ESĽP z 5. decembra uznáva Arménsko vinným z toho, že nedodržalo medzinárodné zákony v roku 2012.

ESĽP týmto rozhodnutím dáva jasne najavo, že je ochotný prísne penalizovať krajiny za porušovanie medzinárodných zákonov o ľudských právach. Ďakujeme Jehovovi za to, že dal našim bratom v Arménsku toto mimoriadne právne víťazstvo. Modlíme sa, aby otvorilo cestu k možnosti odmietnuť povinnú vojenskú službu a nastúpiť na civilnú službu aj bratom v tých krajinách, kde to ešte stále nie je možné, ako je Azerbajdžan, Južná Kórea, Turecko a Turkménsko.