Zdá sa, že arménska vláda začala rešpektovať právo svojich občanov odmietnuť vojenskú službu z dôvodu svedomia. Viac ako 90 Jehovových svedkov podalo žiadosť o vykonávanie civilnej služby a 23. októbra 2013 arménska republiková komisia vyhovela žiadosti 57 z nich (ostatnými sa bude zaoberať neskôr). Medzi tými, ktorým v erebunskej väznici schválili žiadosť, bolo aj 6 z 20 uväznených svedkov. Všetci šiesti boli nasledujúci deň, 24. októbra, prepustení. Komisia sa bude zaoberať aj žiadosťami ostatných väzňov, ktorí chcú vykonávať civilnú službu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k ich prepusteniu.

Ľady sa pohli, keď 8. júna 2013 vstúpila do platnosti novela, ktorá zosúlaďuje arménsky zákon o alternatívnej službe s európskymi normami, a 25. júla boli vydané príslušné vykonávacie predpisy. Prezident Arménskej republiky v príhovore k Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy 2. októbra 2013 o tejto novele povedal: „Ľudia, ktorí z dôvodu svedomia nechcú slúžiť v armáde, nebudú trestne stíhaní.“ Nasledujúci deň Arménsko prijalo zákon o amnestii, podľa ktorého má byť trest odopieračov z dôvodu svedomia znížený o šesť mesiacov. Ôsmi svedkovia, ktorým z vymeraného trestu zostávalo menej ako šesť mesiacov, boli 8. a 9. októbra na základe tohto zákona prepustení.

Vďaka novému systému alternatívnej služby môžu byť odopierači vojenskej služby z dôvodu svedomia užitoční pre svoju krajinu prácou, ktorá sa neprieči ich svedomiu formovanému Bibliou. Alternatívna služba teraz nespadá pod Ozbrojené sily Arménskej republiky, ale pod civilnú správu. Trvá 36 mesiacov, počas ktorých musí človek odpracovať 48 hodín týždenne a má možnosť čerpať 10 dní dovolenky za rok. Uchádzači budú pracovať v mieste svojho bydliska a úlohy, ktoré dostanú, budú nevojenskej povahy.

Keď sa Arménsko v roku 2001 stalo členom Rady Európy, tak ako každý nový členský štát sa zaviazalo prijať zákon o alternatívnej službe a prepustiť všetkých uväznených odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia. Napriek tomu však ďalej súdne stíhalo mladých svedkov a posielalo ich do väzenia.

Iskierkou nádeje pre odopieračov vojenskej služby v Arménsku bol zákon o alternatívnej službe, ktorý vstúpil do platnosti 1. júla 2004. No zavedená alternatívna služba podliehala vojenskej správe a mala trestajúci charakter. Rada Európy opakovane poukazovala na to, že táto alternatívna služba nespĺňa európske normy. Napríklad v rezolúcii č. 1532 (2007) Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyjadrilo „hlboké znepokojenie nad tým, že pre absenciu ozajstnej civilnej služby sú desiatky odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia, z ktorých väčšina sú Jehovovi svedkovia, ďalej posielaní do väzenia, pretože väzenie je pre nich prijateľnejšie než alternatívna služba, ktorá nie je v pravom zmysle slova civilná“.

Aj Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril znepokojenie nad tým, že Arménsko ďalej väzní Jehovových svedkov, ktorým svedomie nedovoľuje nastúpiť vojenskú službu. V záverečných odporúčaniach zo 105. zasadania (2012) uviedol:

„Štát by mal zaviesť skutočnú alternatívu k vojenskej službe, takú, ktorá bude naozaj nevojenského charakteru, bude prijateľná pre všetkých odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia a nebude trestajúceho charakteru ani diskriminujúca, pokiaľ ide o povahu, náklady a trvanie. Mal by tiež prepustiť z väzenia všetkých, ktorí z dôvodu svedomia odmietli vykonávať vojenskú či súčasnú alternatívnu službu.“

Po prehratých sporoch na arménskych súdoch podali traja odsúdení mladí svedkovia sťažnosti proti Arménsku na Európsky súd pre ľudské práva. Prelomový bol prípad Vahana Bajatjana, lebo 7. júla 2011 veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva drvivou väčšinou rozhodol v jeho prospech. Prvýkrát v histórii Európsky súd uznal, že Európsky dohovor o ľudských právach zaručuje právo odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia. Po tomto priaznivom rozhodnutí sa Európsky súd zastal práva odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia aj v ďalších štyroch prípadoch. *

Arménsko ignorovalo rozhodnutie veľkého senátu v prípade Bajatjan verzus Arménsko a ďalších 29 mladých svedkov bolo odsúdených za odmietnutie vojenskej služby, pričom 23 z nich bolo uväznených. Od júla 2011 do októbra 2013 strávilo v arménskych väzniciach 86 mladých mužov dokopy 168 rokov. Niektorí z nich podali na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosti proti tomuto nezákonnému väzneniu.

Odopierači vojenskej služby z dôvodu svedomia, ktorí si odpykali trest, i tí, čo boli v októbri 2013 prepustení, dúfajú, že ich záznam v registri trestov bude na základe nedávnych zmien v arménskom trestnom zákone vymazaný. Otázkou tiež zostáva, či budú finančne odškodnení mladí muži, ktorí boli odsúdení a uväznení po rozhodnutí veľkého senátu v prípade pána Bajatjana.

Čo všetko vyplynie z novely arménskeho zákona o alternatívnej službe, ukáže čas. No zdá sa, že Arménsko sa teraz snaží rešpektovať právo na výhradu svedomia.

Dlhá cesta k zavedeniu prijateľnej civilnej služby