Prejsť na článok

Bratia a sestry v rôznych formách služby v Botswane

19. FEBRUÁRA 2024
BOTSWANA

Päťdesiat rokov náboženskej slobody v Botswane

Päťdesiat rokov náboženskej slobody v Botswane

Dňa 20. februára 2024 uplynulo presne 50 rokov odvtedy, ako Jehovovi svedkovia v Botswane získali zákonné uznanie. Pred rokom 1974 tam bola činnosť našich bratov niekoľkokrát obmedzená a dokonca zakázaná.

Bratia a sestry sa fotia na krajskom zjazde v meste Mahalapye v Botswane v roku 1965

Dobrá správa o Kráľovstve sa do Botswany, vtedy známej ako Bečuánsko, dostala v roku 1929. No v dôsledku politickej hystérie spojenej s druhou svetovou vojnou tamojšia vláda v roku 1941 obmedzila našu činnosť a rozširovanie biblickej literatúry. Keď boli tieto obmedzenia v roku 1959 zrušené, Jehovovi svedkovia pokračovali vo svojej činnosti v relatívnom pokoji.

V roku 1972 bol v Botswane prijatý zákon, podľa ktorého sa museli všetky organizácie v krajine oficiálne zaregistrovať. No keď sa o to naši bratia pokúsili, ich žiadosť bola zamietnutá a dostali len 20 dní na to, aby ukončili všetky náboženské aktivity. Jehovovi svedkovia v Botswane boli zakázaní! Každému, kto sa zúčastnil služby alebo zborových zhromaždení, hrozilo až sedem rokov väzenia. Naši bratia sa však ďalej potajomky schádzali. Niekedy sa zhromaždenia konali na odľahlých miestach v buši. Brat Tommy Maruping na tento čas spomína: „Napriek zákazu sme boli viac než kedykoľvek predtým odhodlaní ďalej zvestovať a schádzať sa. Dôverovali sme Jehovovi, že bude s nami, a on s nami naozaj vždy bol.“

Návštevníci regionálneho zjazdu „Buďte trpezliví“ v meste Gaborone v Botswane v roku 2023

Dňa 20. februára 1974 vláda svoje rozhodnutie zmenila a Jehovovi svedkovia sa mohli oficiálne zaregistrovať ako náboženská organizácia. Dnes je v Botswane 42 zborov, v ktorých je takmer 2 400 zvestovateľov. Zhromaždenia sa teraz konajú v angličtine, botswanskom posunkovom jazyku, v jazyku kalanga (Botswana), v šončine a tswančine. Brat Hugh Cormican, ktorý začal v Botswane slúžiť ako misionár krátko po zrušení zákazu, hovorí: „Našim bratom a sestrám sa až dodnes duchovne dobre darí. Vďaka tomu, že sa môžeme verejne schádzať na zhromaždeniach a zjazdoch, sa ako Jehovov ľud tešíme zo skutočnej jednoty.“

Vytrvalosť našich bratov a sestier v Botswane je pre nás ďalším dôkazom, že Jehova vždy požehná úsilie svojich služobníkov verne dodržiavať jeho prikázania. (1. Jána 5:3)