Hoci Jehovov ľud počas tejto zdravotnej krízy zodpovedne dodržiava ochranné opatrenia, smrtiace účinky pandémie sa nám nevyhýbajú. (Kazateľ 9:11) Žiaľ, doteraz následkom ochorenia COVID-19 zomrelo na celom svete 872 našich drahých bratov a sestier. Spolukresťania prišli rýchlo na pomoc a poskytli smútiacim útechu. (1. Korinťanom 12:26) No ešte dôležitejšie je, že bratia a sestry sa spoliehajú na Jehovu, ktorý vždy koná v súlade so svojím sľubom vo Filipanom 4:7 a dáva nám „Boží pokoj“.

Jedna sestra, ktorá pocítila pomoc od Jehovovej organizácie, je zvláštna priekopníčka Hannchen Unnützerová, ktorá žije v Bolzane v severnom Taliansku. Je veľmi smutné, že 28. marca 2020 zomrel na koronavírus jej manžel, brat Manfred Unnützer. Brat Unnützer slúžil takmer 58 rokov vo zvláštnej službe celým časom a jeho manželka slúžila po jeho boku takmer 54 rokov. Strávili spolu 25 rokov v krajskej službe. K smútočnému zhromaždeniu, ktoré sa konalo prostredníctvom videokonferencie, sa pripojilo skoro 1 000 bratov a sestier z niekoľkých krajín.

Sestra Unnützerová vraví: „Veľmi si vážim našich bratov a sestry. Nikdy ma nenechajú osamotenú, ani hodinu. Pociťujem záplavu lásky! Starajú sa o mňa citovo, duchovne aj fyzicky. Milujem všetkých našich bratov a sestry.“

Ďalší manželia, ktorí dostali útechu vo svojom žiali, sú Maria Jose Moncadová a jej manžel Darwin. Zvestujú ľuďom hovoriacim po kečuánsky v ekvádorských horách. Žiaľ, rodičia sestry Moncadovej podľahli ochoreniu s odstupom šiestich dní. Jej mama, sestra Fabiola Santana Jordanová, ktorá slúžila ako pravidelná priekopníčka, zomrela vo veku 56 rokov a otec, brat Ricardo Jordan, ktorý slúžil ako služobný pomocník v zbore Praderas v Guayaquile, zomrel vo veku 60 rokov. Na COVID-19 ochoreli aj dvaja bratia sestry Moncadovej, ale uzdravili sa.

Sestra Moncadová sa chcela vydať na štvorhodinovú cestu, aby svoju rodinu citovo podporila a pomohla s prípravami na pohreb, hoci sama prežívala hlboký žiaľ. No s manželom sa na modlitbách rozhodli, že by nebolo rozumné podniknúť cestu do Guayaquilu. Namiesto toho komunikovali s príbuznými prostredníctvom videokonferencie. Sestra Moncadová vysvetľuje: „Keby sme išli za príbuznými, ohrozili by sme svoje zdravie aj zdravie iných.“

Sestra Moncadová vraví, že ju sužuje intenzívna „bolesť a obavy“, čo je pochopiteľné. S manželom sa však ďalej venujú duchovným činnostiam a „neprestali sa nepretržite modliť k Jehovovi a prosiť ho o vedenie“. Moncadovci pokračovali v prípravách Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti, pozývali na ňu záujemcov a čítali si pasáže z Biblie o posledných dňoch Ježiša na zemi. Takisto sa podieľali na službe tým, že písali listy, a navštevovali zborové zhromaždenia prostredníctvom videokonferencie. Deväť príbuzných sestry Moncadovej, ktorí nie sú svedkami, prijalo jej pozvanie pripojiť sa cez internet na Pamätnú slávnosť v španielčine.

Sestra Moncadová hovorí: „Veľmi nás povzbudilo, keď sme videli záujemcov, ktorí si zariadili veci tak, aby sa mohli elektronicky pripojiť na zhromaždenie, čo pre nich nebolo ľahké. Príjemne ma prekvapilo, že sa pripojili aj členovia mojej rodiny, hoci žijú v iných krajinách.“

Sestra Moncadová pokračuje: „Táto skúsenosť nám ukazuje, že bez ohľadu na to, aké bolestivé sú naše okolnosti, zostať aktívnymi v službe Jehovovi je najlepší spôsob, ako prekonať bolesť. Dávame tak Jehovovi niečo, čo môže požehnať.“

Bratia a sestry na celom svete smútia s tými, ktorí počas pandémie stratili svojich milovaných. Budeme sa ďalej modliť za tých, ktorí žialia. Tešíme sa na budúcnosť, keď Jehova ukončí všetky príčiny bolesti, ako sú napríklad choroby, a vzkriesi všetkých svojich verných služobníkov, ktorí zomreli. (1. Korinťanom 15:21, 22)