Mimoriadna kampaň o Božom Kráľovstve, ktorá prebiehala v novembri 2020, bola v histórii Jehovovho ľudu výnimočná. Pre pandémiu musela byť väčšina z nás doma. Zvestovať tak, ako sme boli zvyknutí, nebolo možné. No bratia a sestry na celom svete sa do tejto kampane napriek tomu horlivo zapojili. Milióny zvestovateľov rozposielali časopis Strážna veža č. 2/2020 do firiem, vládnym úradníkom, učiteľom, priateľom, príbuzným a aj ďalším. Všetci títo ľudia sa mohli dozvedieť dôležité informácie o Božom Kráľovstve. No táto kampaň bola aj obrovským povzbudením pre všetkých, ktorí sa do nej zapojili.

Tu sú niektoré vyjadrenia našich bratov a sestier z celého sveta.

Osemnásťročná Lucinda Furkinová z Austrálie, ktorá sa dala len nedávno pokrstiť, napísala: „Aj keď som počas kampane mala dosť veľké zdravotné problémy, cítila som, akoby ma Jehova držal za ruku a usmieval sa na mňa. To mi dodávalo silu, aby som sa nevzdala a pokračovala v kampani.“

Jeden otec z Nového Zélandu hovorí, ako kampaň pomohla jeho rodine: „Mám štyri dcérky, ktoré majú 7, 9, 11 a 13 rokov. Na kampaň sme sa pozerali ako na úlohu, ktorú sme dostali priamo od nášho milujúceho Otca Jehovu. To našej rodine pomohlo, aby sme boli každý deň v službe.“

Kagiso a Lydia Marumovci, ktorí sú v krajskej službe, poslali elektronickú verziu časopisu svojim príbuzným, ktorí nie sú Jehovovými svedkami. Viacerí z nich im za to veľmi poďakovali. Jedna Kagisova príbuzná, ktorá je lekárka, povedala, že ten časopis prišiel v správnom čase. Vysvetlila, že niektorí jej pacienti mali rôzne otázky, ktoré sa týkali Boha a duchovných vecí, a že jej deti sa zaplietli do okultizmu. Kagiso a Lydia s ňou ešte v ten večer zaviedli biblické štúdium. Teraz s ňou študujú dvakrát do týždňa.

Soroya Thompsonová, priekopníčka, ktorá slúži v Ontariu, napísala: „Táto kampaň mi pripomenula, aby som sa sústredila na to, čo je najdôležitejšie, a na to, koľko práce ešte treba urobiť. Ešte viac som si uvedomila, že Jehova nás miluje a nechce, aby bol niekto zničený. To mi pomohlo, aby som počas kampane slúžila ešte horlivejšie.“

Jedna sestra z Britskej Kolumbie hovorí: „Počas tohto stresujúceho obdobia som sa rozhodla, že budem slúžiť ako pomocná priekopníčka, aby som sa nezameriavala na svoje negatívne myšlienky a pocity. Pomohlo to mne aj celej mojej rodine.“

Kanadská pobočka uviedla, že táto kampaň mnohým pomohla, aby mali v rodine ešte bližšie vzťahy. Dokonca aj malé deti sa mohli cítiť užitočné, pretože mohli písať jednoduché listy a pomáhali lepiť obálky, známky a vyhľadávali adresy.

Manželia Tuomistovci, ktorí sú v krajskej službe, povedali: „November je tu na severe najtemnejším obdobím roka. Preto bratia a sestry, a zvlášť priekopníci, boli veľmi vďační za túto kampaň, ktorá vniesla svetlo do týchto temných dní.“

Od jedného známeho, ktorému zaslali časopis, dostali ďakovný list. „Dnes [som si čítal v Biblii] list Jakuba. Bolo v ňom, že viera bez skutkov je mŕtva. Jehovovi svedkovia sa vždy snažili osobne rozprávať s ľuďmi a vysvetľovať im, čo učí Biblia. Robia skutky, ktoré posilňujú vieru.“

Grécka pobočka uviedla: „Mnohí ľudia sú pre pandémiu a s ňou súvisiace obmedzenia unavení a vystresovaní. A preto ich kampaň veľmi povzbudila a dodala im novú silu. Viacerí povedali, že táto kampaň bola pre nich ako duchovná oáza.“

Sestra Suzie Kontargiriová sa rozhodla prihlásiť do pomocnej priekopníckej služby aj napriek tomu, že má zdravotné problémy a žije v nábožensky rozdelenej rodine. Povedala: „Cez kampaň sa všetky moje negatívne myšlienky akoby rozplynuli. Ráno som sa prebúdzala s dobrou náladou, urobila som domáce práce, navarila som, postarala som sa o manžela a začala som so službou. Môj manžel, ktorý nie je Jehovovým svedkom, sa ma často pýtal: ‚Dnes nemáš službu?‘, pretože si už zvykol na to, že ma vidí, ako nadšene spolupracujem so sestrami.“

Sestra Tamaki Hirotová písala listy vládnym úradníkom. Povedala: „Prvý, kto oznamoval dobrú správu prostredníctvom listov, bol Jehova. Ľudia od neho dostali 66 listov, ktoré si môžu znovu a znovu čítať už celé stáročia. Vďaka nim môžu mať k nemu blízky vzťah. Jehova vie, že je to veľmi efektívna metóda. Táto kampaň bola jednoducho nezabudnuteľná.“

Sestry Meharadža Vidžajová a Imajanathan Amuthová dostali omylom tú istú adresu, na ktorú mali napísať list. Adresát prvý list zahodil bez toho, aby ho otvoril. Potom uvidel druhý list. Povedal si, že to musí byť niečo dôležité, keď list poslali dvakrát. Prečítal si priložený časopis, zavolal sestre, ktorá poslala druhý list, a začalo sa s ním biblické štúdium.

Jedna úradníčka po tom, ako dostala časopis, zavolala do pobočky na Srí Lanke. Povedala, že hoci je kresťanka, Jehovových svedkov ešte nikdy nestretla. Pozitívne sa vyjadrila o tom, čo si prečítala v časopise a aj o našej stránke, a spýtala sa: „Ako sa môžem stať Jehovovou svedkyňou?“ Bratia hneď zariadili, aby sa s ňou niekto skontaktoval.

Jeden 13-ročný zvestovateľ, ktorý chodí do školy, kde sa často diskutuje o politike, hovorí, ako mu novembrová kampaň pomohla: „Kampaň mi pomohla, aby som mal silnejšiu vieru a bol odvážnejší, keď učiteľom vysvetľujem svoj neutrálny postoj.“

Sestra Margit Haringová to cítila podobne. Napísala: „Vďaka kampani som odvážnejšia a horlivejšia. Keď som si predstavila, že budem hovoriť s majiteľmi firiem a s úradníkmi, bola som nervózna. No nakoniec som sa ešte lepšie naučila obhajovať svoju vieru – a robiť to mierne a láskavo. To je veľmi dobrá príprava do budúcnosti.“

Jeden starší povedal: „Veľmi na mňa zapôsobilo to, koľko bratov a sestier sa počas kampane zapojilo do priekopníckej služby, a to aj napriek vážnym zdravotným problémom. Mohli si povedať, že na to nemajú dobré okolnosti. Ale oni sa do kampane naplno zapojili. Mnohým, ktorí videli, s akou radosťou a vďačnosťou slúžia Jehovovi, to vohnalo slzy do očí.“

Podobných správ sme z celého sveta dostali veľmi veľa, ale všetky tu nemôžeme spomenúť. Mali sme veľkú radosť, že sme mohli miliónom ľudí odovzdať dobrú správu o Božom Kráľovstve. (Ján 15:11)