V služobnom roku 2020 bolo na celom svete mimoriadne veľa katastrof. Naša organizácia poskytla humanitárnu pomoc v takom rozsahu ako nikdy doteraz. A túto pomoc poskytuje aj ďalej. Po celom svete bolo zriadených vyše 950 krízových výborov. Rok 2020 poznačili okrem pandémie aj mnohé iné mimoriadne situácie a ničivé prírodné katastrofy. Krízové výbory preto museli čo najskôr zabezpečiť našim bratom potrebnú pomoc a zároveň sa riadiť bezpečnostnými pokynmi pre pandémiu COVID-19. Bratia a sestry, ktorí boli zapojení do tejto humanitárnej pomoci, hovoria, že to veľmi posilnilo ich vieru. Uvádzame niekoľko prírodných katastrof, ktoré postihli našich bratov:

V služobnom roku 2020 postihlo našich bratov 126 veľmi silných búrok. V porovnaní so služobným rokom 2019 vzrástol ich počet o 11,5 percenta. Mnohé z nich spôsobili ničivé záplavy a zosuvy pôdy.

Napríklad Filipíny postihlo viacero tropických cyklónov, pre ktoré mnohí zvestovatelia museli opustiť svoj domov.

V Nigérii intenzívne dažde zničili našim bratom úrodu.

V Južnej Kórei spôsobilo rozsiahle škody veľmi dlhé monzúnové obdobie.

Vo viacerých krajinách zúrili ničivé lesné požiare. Niektoré z nich boli najväčšie, aké boli doteraz zaznamenané.

Tieto obrovské požiare zničili v niektorých krajinách až 4 050 štvorcových kilometrov územia a ohrozovali aj našich bratov.

Tak to bolo v Spojených štátoch.

Obrovské požiare postihli aj našich bratov v Austrálii.

Po týchto katastrofách naša organizácia vydala bezpečnostné pokyny pre tých, ktorí poskytujú pomoc, ako aj pre tých, ktorí pomoc dostávajú.

Brat Han Čan-hee, ktorý pomáhal jednému krízovému výboru v Južnej Kórei, opisuje, čo napríklad robili, aby chránili zdravie bratov a sestier: „Každé ráno sme všetkým odmerali teplotu, dodržiavali sme fyzický odstup, obmedzili sme počet dobrovoľníkov na jednom mieste a nejedávali sme spolu ani sme neboli spolu počas prestávok. Okrem toho dobrovoľníci museli pred prácou aj po nej vydezinfikovať svoje nástroje.“

Niektorí naši bratia počas týchto katastrof museli opustiť svoj domov alebo úplne prišli o strechu nad hlavou. Brat Chris Shirah, ktorý bol v jednom krízovom výbore, keď zúrili lesné požiare na západnom pobreží Spojených štátov, hovorí: „Dávali sme pozor na to, koľko ľudí posielame do každého domu, aby sme dodržali pokyny súvisiace s pandémiou COVID-19.“

V mnohých oblastiach bolo nutné, aby sa vzhľadom na pokyny týkajúce sa bezpečnosti a cestovania obmedzil počet dobrovoľníkov zapojených do humanitárnej pomoci. Brat Philips Akinduro z krízového výboru v Nigérii hovorí: „Najväčším problémom pre nás bolo to, že vláda obmedzila pohyb. Preto sme sa báli, že nebudeme mať dostatok dobrovoľníkov.“

Brat Kim Džoon-hjong, ktorý spolupracoval s krízovým výborom v Južnej Kórei, opísal postoj týchto dobrovoľníkov: „Keďže sme sa do tejto pomoci zapojili z lásky k Bohu a k našim bratom, vždy sme dbali na bezpečnosť a na ochranu zdravia a života. Aj napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam sme mali stále radosť.“

To, že sa podarilo poskytnúť humanitárnu pomoc napriek spomínaným ťažkostiam, veľmi posilnilo vieru všetkých, ktorí sa do nej zapojili.

Napríklad brat Han mal obavy, či sa krízovému výboru podarí do 24 hodín nájsť dostatok dobrovoľníkov, aby sa mohlo začať s poskytovaním pomoci. No hovorí: „Už o pár hodín som si uvedomil, že moje obavy boli zbytočné. Prihlásili sa stovky bratov a sestier z celej krajiny. Bolo ich toľko, že niektorých sme dokonca museli odmietnuť.“ Na záver dodáva: „Jasne som videl, že Jehova je s nami. Veľmi to na mňa zapôsobilo.“

Podobne aj brat Brad Benner z Hondurasu, ktorý sa zapojil do pomoci po hurikáne, sa vyjadril: „Hoci to bola stresujúca situácia, naši bratia, ktorí museli opustiť svoj domov, dostali jedlo, prístrešie a aj duchovné povzbudenie. Na vlastné oči som videl, že ani dva hurikány a celosvetová pandémia nedokázali utlmiť lásku, ktorá je v našej organizácii.“

Brat Alquin Dayag, ktorý pracoval v jednom krízovom výbore na Filipínach, to uzavrel takto: „To všetko, čo sme tu zažili, ma ešte viac presvedčilo o tom, ako štedro Jehova dáva mimoriadnu silu a múdrosť, ktorú potrebujeme na splnenie takejto úlohy.“ (2. Korinťanom 4:7)

Veľmi si ceníme tvrdú prácu všetkých pobočiek, krízových výborov a mnohých bratov a sestier, ktorí sa zapojili do humanitárnej pomoci. Vďaka tejto namáhavej práci, ktorú dobrovoľníci vykonávali z lásky, a vďaka štedrým darom mohla byť poskytnutá pomoc aj v tomto roku, v ktorom bol rekordný počet katastrof. (1. Tesaloničanom 1:3)